Vaša Svätosť,
Píšem vám v reakcii na mnohé články, ktoré boli publikované po celom svete o tom, že ste konzervatívnych amerických katolíkov nazvali “reakcionármi” a “zaostalými”
Trvalo mi istý čas, kým som na tieto články zareagovala, pretože som nechcela byť považovaná za reakcionárku, hoci v skutočnosti som len mama, stará mama a učiteľka na dôchodku, nie teologička alebo svätica. Som žena a som katolíčka, predpokladám, že s dobrým postavením v našej miestnej cirkvi a diecéze. Navštevujem farnosť Novus Ordo v mne najbližšom meste. Mám rada tradičnú omšu, ako aj maronitské a anglikánske ordinované omše. Sú naozaj krásne a úctivé. Za všetky ďakujem svätej Matke Cirkvi.
Takisto verím, že ste pápež, a práve preto sa cítim byť vedený napísať vám tento list. Pre mňa ako dieťa, ktoré vyrastalo bez otca, bolo vždy útechou, keď som si pomyslel, že hlavou mojej Cirkvi je Svätý Otec. Som si však celkom istý, že nie som’sám, kto sa usiluje o objasnenie vyššie uvedených tvrdení.
Rád by som vám ako svojmu otcovi povedal, že som veľmi zarmútený. Prečo mi nadávate a naznačujete, že som nevzdelaná, “zaostalá” žena a mysliteľka? Aký je môj zločin? A čo pre vás tieto slová znamenajú? To sú spravodlivé otázky. Celý život som sa veľmi snažila byť dobrou katolíčkou a žiť podľa toho, čo učí svätá Matka Cirkev, často za cenu veľkých nákladov. Preto som taký smutný a unavený.
Prečo tie nálepky, “konzervatívni americkí katolíci” a “reakční katolíci”? Čo pre vás tieto pojmy znamenajú? Zdá sa, že bez jasnej definície sú to takmer slovné urážky, trblietavé zovšeobecnenia, ktorým sa tak veľmi snažíme vyhnúť.
Možno si povedať: “Ach, vy si to beriete príliš osobne”Čo môže byť osobnejšie ako viera človeka? Myslím si, že každý katolík by mal brať tieto veci osobne a vážne.
A môžete objasniť, Svätý Otec, tieto nálepky? “Konzervatívny”? “Spiatočnícky”? “Reakcionársky”? Nie sú’všetci katolíci povolaní chrániť sa pred sekularizáciou “sveta”? Alebo už nemáme veriť slovám Ježiša Krista, keď v Jánovi 17, 16 hovorí: “Buďte vo svete, ale nie zo sveta”?"
Nemáme sa všetci konzervovať v čnostiach? Ako som už povedal, za tie desaťročia som’tvrdo pracoval, takže ak nič iné, tak asi na základe asociácie sa konzervujem, a teda som vinný za toto označenie, hoci stále nerozumiem jeho pejoratívnemu použitiu.
Keď ma nazývate “spiatočníkom”, je to preto, že sa usilovne snažím žiť podľa dlhoročného učenia Cirkvi, ako nám ho odovzdal Ježiš prostredníctvom apoštolov, a vážiť si ho? Nemal som práve toto robiť celé tie roky? Čo pre vás znamená “spiatočníctvo”?
Myslel som si, že všetci sa máme pevne držať tradícií a právd, ktoré ľudstvo naučil sám Ježiš Kristus.
Rád by som sa opýtal: ak nás nazývate spiatočníkmi za to, že veríme v samotné slová, ktoré vyslovil Ježiš Kristus (ako sa zjavil ako Boh a človek zároveň), znamená to, pápež František, že vy ako môj duchovný otec neveríte v slová, ktoré vyslovil Ježiš? A že vy a ostatní si myslíte, že máte povinnosť alebo právo meniť samotné slová Všemohúceho Boha? Ako je to možné, keď aj Katechizmus Katolíckej cirkvi nám hovorí, že sa to nedá urobiť?
Alebo to znamená, že vy a vaša skupina už neveríte v Boha, ale skôr v ideológie humanizmu alebo transhumanizmu, v ktorých sa má ľudstvo “vyvinúť” na nejaký “ďalší krok” samo? Tvrdíte, že tieto myšlienky by mali nahradiť Božie zjavenie a Božie učenie? Že sa Jedna svätá katolícka a apoštolská cirkev musí stať“politickou organizáciou? Ak je to pravda, môžem sa potom spýtať, aký zmysel má Katolícka cirkev –a či by ste sa tým”nestavali do pozície bez práce? Musím len veriť a prispôsobovať sa svetu a jeho rôznym svetským princípom? Prosím o vysvetlenie.
Takisto tvrdíte, že sa zaoberám len potratmi, homosexuálnymi “manželstvami,” a svätým prijímaním podávaným sexuálne aktívnym nezosobášeným ľuďom a že ignorujem chudobných. Drahý Svätý Otec, americkí katolíci pomáhali chudobným prostredníctvom skupín, ako sú Kolumbovi rytieri a Spoločnosť svätého Vincenta de Paul, dávno predtým, než sa tieto ďalšie body vôbec stali témou! Ako to, že to neviete?"
Neviete o našom systéme nemocníc milosrdenstva, ktorý zriadili Milosrdné sestry, ani o práci, ktorú tu vykonávajú Milosrdné sestry? Katolícki Američania tieto inštitúcie nielen finančne podporujú, ale pre ne aj pracujú.
Na nadchádzajúcom stretnutí duchovných a laikov v októbri sa zdá, že na programe sú body týkajúce sa diskusie a možno aj hlasovania. Jedným z mojich “zločinov,”myslím, je to, že nesúhlasím s tým, čo sa navrhuje.
Rád by som sa k niekoľkým z týchto vecí vyjadril, ak vám to nevadí. Jednou z týchto vecí je “vysvätenie” žien za “diakonky” a možno nakoniec aj za “kňažky”
Hovorím ako jedna žena. (Je kladenie otázok to, čo ma robí reakcionárkou? Modlila som sa a postila som sa ešte predtým, než som svoje myšlienky dala na papier). Znamená to teda, že na svete nie je dosť mužov, ktorí by mohli slúžiť ako diakoni a kňazi?
Vyzerá to tak, že v oblasti, kde chodím na omše, tento problém nemáme a žijem vo veľmi malom meste. Neviem si predstaviť žiadnu skutočnú ženu, ktorá by stála pred zhromaždením, držala hostiu a hovorila slová: “Toto je moje telo”To by bolo takmer humorné, keby to nebolo”také veľmi zlé a trápne. Bola by to tiež lož a som si istý, že to nie je váš úmysel ani úmysel magistéria. Ľudia nie sú androgýnne bytosti. Sme, ako jasne hovorí Sväté písmo, “muž a žena.” Nie som’teológ, ale tieto slová sa mi zdajú veľmi jasné. Prečo je to teda problém?
Keď ide o údajný nedostatok záujmu amerických katolíkov’o životné prostredie, chcel by som povedať, že dobrí katolícki rodičia vedia, že majú svoje deti učiť dobrému hospodáreniu. Byť dobrými správcami Božej’zeme je súčasťou nášho katolíckeho dedičstva.
A z politického hľadiska sa zdá, že Američania vedú vo svete vo všetkých bodoch “zelenej agendy”. Mnohí katolíci sa angažujú v tejto svetskej problematike. Môj manžel bol jedným z nich ako projektant, ktorý vo svojom zamestnaní pomáhal stavať nové “zelené” budovy.
Ďalšími otázkami, ktoré vás zrejme znepokojujú, sú otroctvo a trest smrti. Hovoríte, že chápanie týchto otázok sa v Cirkvi vyvíjalo. Neučila však’Cirkev vždy, že trest smrti je záležitosťou spravodlivosti? Netrpel azda sám Kristus trest smrti za naše hriechy? A hoci Boh dovolil existenciu foriem otroctva, neodsudzovala Cirkev vždy rasové otroctvo?"
Nám Američanom je odporné otroctvo, ktoré ako spoločenský neduh skončilo s našou občianskou vojnou, ale v súčasnosti ho nahrádza obchodovanie s ľuďmi.
skutočné problémy, Svätý Otče, ktorým dnes ľudia čelia, sú otroctvo každého druhu hriechu (hriech je stále vec, áno?) a smrť ľudskej duše. Kde sú naši pastieri, kňazi, biskupi, a dokonca aj vy, Svätý Otec, ktorí učia o týchto trvalejších problémoch? Alebo už nemám veriť v hriech a smrť?"
A máme posielať ľudí do večného pekla tým, že im dovolíme prijať Ježiša v stave smrteľného hriechu? Od Panny Márie Fatimskej vieme, že duše padajú do pekla ako snehové vločky. Stále veríme v peklo, však? Alebo sa pojmy smrteľný hriech a peklo vyvinuli z existencie? Učí Cirkev ešte stále, že sexuálne činy majú morálne a sociálne dôsledky? Určite by nám prospelo nejaké silne jasné učenie v tejto oblasti. Zdá sa mi, že ľudstvo je tak veľmi zamerané na používanie alebo zneužívanie svojich pohlavných orgánov, že sme’stratili akýkoľvek zmysel pre posvätnosť častí tela a pozdvihnutie našej mysle a srdca k väčším veciam.
Čo sa stalo s pravdou, krásou a dobrom? Keď je naše zameranie dole, nemôže byť hore. (Alebo som možno’len príliš starý a “zaostalý”, pretože verím, že večná blaženosť je lepšia ako večné utrpenie.)
Ak je niektorá z týchto vecí, ktoré som tu načrtol, nesprávna, prosím vás o odpustenie mojej nevedomosti, Svätý Otec. V dnešnom svete’nám často hovoria polopravdy, prekrútené pravdy alebo úplné lži. Ak som sa vyjadril nesprávne alebo som nepochopil vaše skutočné zámery, hlboko sa vám ospravedlňujem a pokorne vás prosím, aby ste mi objasnili moje chápanie.
Bolo mi povedané, že tento list pravdepodobne nedostanete, preto som sa rozhodol poslať ho zdrojom, ktoré vaše slová vytlačili. Možno vám ho niekto z nich dokáže doručiť. Musím veriť, že nie som jediný americký katolík, ktorý má tieto otázky. Dúfam teda, že čoskoro dostaneme jasno.
Modlíme sa za vás každý deň, Svätý Otec. Vaša práca je ťažká a naša Cirkev je už dlho v neporiadku. Nikto z nás katolíkov nie je povolaný nechať svätú Matku Cirkev v kŕči jej vášní, čo, zdá sa, práve prežíva. Zdá sa, že je prinajmenšom zmätená. Ako konzervatívny Američan sa budem modliť, postiť a dávať almužnu, ako to žiadali mnohí naši predstavitelia, za vás a za októbrové rokovania.
Dúfam, že všetci zainteresovaní budú počúvať Ježiša (prostredníctvom jeho apoštolov), keď hovorí: “Všetko skúste, zachovajte to, čo je dobré.” A moja vrúcna modlitba je, aby keď sa Ježiš vráti a opýta sa (ako v Lukášovom evanjeliu): “Keď sa Syn človeka vráti, nájde na zemi vieru?", aby sme všetci mohli odpovedať: “Áno, Pane.”
Požehnanie, Svätý Otče.
Tvoje duchovné dieťa,
Meg Boyle
Texas, USA