pope-porto-e1696231578833-810x500.jpeg

BREAKING: Päť kardinálov píše pápežovi Františkovi Dubia o obavách zo synody a katolíckej doktríny

51
Neutral

Päť prominentných kardinálov predložilo pápežovi Františkovi dubia o synode o synodalite, v ktorých položili päť naliehavých otázok o možných útokoch na učenie Cirkvi, o možnosti homosexuálneho požehnania, o váhe učenia, ktorú má synoda, o svätení žien a o nevyhnutnosti pokánia pri spovedi.  

Dňa 2. októbra sa na katolícku verejnosť dostali správy o predtým súkromnej korešpondencii medzi piatimi kardinálmi a pápežom Františkom, v ktorej vyjadrili vážne obavy z nadchádzajúcej synody o synodalite. Ako katalyzátor intervencie vyzdvihli naliehavosť synody, pričom si všimli, že synoda je udalosťou, “ktorú chcú mnohí využiť na popretie katolíckej náuky práve v otázkach, ktorých sa naše dubia týkajú.”

Dubia napísali a predložili kardináli Walter Brandmüller, bývalý prefekt Pápežského výboru pre historické vedy; Raymond Leo Burke, bývalý prefekt Apoštolskej signatúry; Juan Sandoval Íñiguez, bývalý arcibiskup Guadalajary; Robert Sarah, bývalý prefekt Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí; a Joseph Zen, bývalý biskup Hongkongu. Brandmüller aj Burke boli signatármi predchádzajúcich dubií predložených pápežovi v roku 2016 o Amoris Laetitia.

Magister napísal, že piati kardináli uviedli, že zosnulý kardinál George Pell “zdieľal tieto ‘dubia’ a bol by prvý, kto by ich podporil.”

Pozadie

Veteránsky vatikánsky novinár Sandro Magister poskytol kópiu listov a históriu udalostí, ktoré viedli k tomu, že sa korešpondencia teraz objavila. (Korešpondencia sa nachádza aj na Messa in Latino, na stránke America TFP, a je spracovaná nižšie.)

Päť kardinálov napísalo pápežovi prvýkrát 10. júla a predložilo mu päť dubií. Na to podľa Magistra pápež František odpovedal 11. júla písomnou formou, ktorú kardináli dostali 13. júla. 

Podľa Magisteru sedemstranový list v španielčine niesol Františkov’ podpis, ale “v liste sa prejavil štýl písania jeho dôveryhodného teológa, Argentínčana Victora Manuela Fernándeza,” ktorý bol 30. septembra vymenovaný za kardinála a 11. septembra prevzal riadenie dikastéria pre náuku viery.

Keďže táto odpoveď bola “nejasná a neuchopiteľná” a neodpovedala na Dubia, piati kardináli napísali pápežovi 21. augusta znova. Dubia prepísali tak, aby sa naň dalo odpovedať jednoduchými slovami “áno” alebo “nie”

Tentoraz pápež František údajne neodpovedal, čo viedlo piatich kardinálov k vydaniu dubia pre katolíckych veriacich spolu s nótou adresovanou veriacim, v ktorej vysvetľovali svoje konanie. 

V liste katolíckym veriacim o dubiách kardináli uvádzajú: 

Vzhľadom na závažnosť záležitosti “dubia,” najmä vzhľadom na blížiace sa zasadnutie Biskupskej synody, usudzujeme, že je našou povinnosťou informovať vás, veriacich (pozn. 212 &dquo;3), aby ste nepodliehali zmätku, omylom a znechuteniu, ale aby ste sa radšej modlili za všeobecnú Cirkev a najmä za rímskeho pápeža, aby sa evanjelium učilo stále jasnejšie a nasledovalo stále vernejšie.

Päť jasných otázok prepísaných dubií sa týka problémov, ktoré obklopovali synodálny proces a ktoré v posledných týždňoch rozšíril aj pápež František. 

Kardináli sa pýtajú (celý text je vytvorený nižšie):

Pôvodná verzia dubia, ako bola predložená pápežovi 10. júla

1. Dubium o tvrdení, že by sme mali reinterpretovať Božie Zjavenie podľa módnych kultúrnych a antropologických zmien.

Po výrokoch niektorých biskupov, ktoré neboli ani opravené, ani odvolané, sa pýta či by sa v Cirkvi malo Božie Zjavenie reinterpretovať podľa kultúrnych zmien našej doby a podľa nového antropologického videnia, ktoré tieto zmeny podporujú; alebo či je Božie Zjavenie navždy záväzné, nemenné, a preto sa mu nedá odporovať,  podľa výroku Druhého vatikánskeho koncilu, že Bohu, ktorý zjavuje, patrí “poslušnosť viery” (Dei Verbum 5); že to, čo je zjavené pre spásu všetkých, musí zostať “vcelku, po celé veky” a živé a musí sa “odovzdávať všetkým generáciám” (7); a že pokrok v chápaní neznamená žiadnu zmenu pravdy vecí a slov, pretože viera bola “odovzdaná…raz a navždy” (8), a magistérium nie je nadradené Božiemu slovu, ale učí len to, čo bolo odovzdané (10).

2. Dubium o tvrdení, že rozšírená prax požehnania zväzkov osôb rovnakého pohlavia by bola v súlade so Zjavením a Magistériom (KKC 2357).

Súhlasí s Božím Zjavením, potvrdeným vo Svätom písme, ktoré Cirkev “na Boží príkaz s pomocou Ducha Svätého,…oddane počúva, oddane stráži a verne vysvetľuje” (Dei Verbum 10): Na počiatku”Boh stvoril človeka na svoj obraz, muža a ženu ich stvoril a požehnal ich, aby boli plodní (porov. Gen. 1, 27-28), pričom apoštol Pavol učí, že popieranie pohlavnej odlišnosti je dôsledkom popierania Stvoriteľa (Rim 1, 24-32). Pýta sa:  Čo je to pohlavie? Môže sa Cirkev odchýliť od tohto “princípu,” považovať ho, v rozpore s tým, čo učí Veritatis Splendor 103, len za ideál a prijať ako “možné dobro” objektívne hriešne situácie, ako sú zväzky osôb rovnakého pohlavia, bez toho, aby sa zradila zjavená náuka?

3. Dubium o tvrdení, že synodalita je “konštitutívnym prvkom Cirkvi” (apoštolská konštitúcia Episcopalis Communio 6), takže Cirkev by bola zo svojej podstaty synodálna.

Vzhľadom na to, že Synoda biskupov nezastupuje kolégium biskupov, ale je len poradným orgánom pápeža, keďže biskupi ako svedkovia viery nemôžu delegovať svoje vyznanie pravdy, kladie sa otázka, či synodalita môže byť najvyšším regulačným kritériom trvalej vlády Cirkvi bez toho, aby sa narušil jej konštitutívny poriadok, ktorý chcel jej Zakladateľ, podľa ktorého najvyššiu a plnú moc Cirkvi vykonáva tak pápež z titulu svojho úradu, ako aj kolégium biskupov spolu so svojou hlavou rímskym pápežom (Lumen Gentium 22).

4. Dubium o pastieroch’ a teológoch’ podporuje teóriu, že “teológia Cirkvi sa zmenila”, a teda že kňazské svätenie možno udeliť ženám.

Po výrokoch niektorých prelátov, ktoré neboli ani opravené, ani odvolané, podľa ktorých sa s II. vatikánskym koncilom zmenila teológia Cirkvi a zmysel svätej omše, sa pýtame, či je stále platná dikcia Druhého vatikánskeho koncilu, že “[spoločné kňazstvo veriacich a služobné alebo hierarchické kňazstvo] sa líšia podstatne, a nie iba v stupni” (Lumen Gentium 10) a že presbyteri na základe “posvätnej moci ordinára, ktorá spočíva v prinášaní obety a odpúšťaní hriechov” (Presbyterorum Ordinis 2), konajú v mene a v osobe Krista Prostredníka, skrze ktorého sa duchovná obeta veriacich stáva dokonalou. Dalej sa pýtame, či je stále platné učenie apoštolského listu svätého Jána Pavla II’Ordinatio Sacerdotalis, ktoré učí ako pravdu, ktorej sa treba definitívne držať, že ženám nemožno udeliť kňazské svätenie, takže toto učenie už nepodlieha zmenám ani voľnej diskusii pastierov či teológov.

5. Dubium o výroku “odpustenie je ľudské právo” a Svätý Otec”trvá na povinnosti rozhrešovať každého a vždy, aby pokánie nebolo nevyhnutnou podmienkou sviatostného rozhrešenia.

Pýta sa, či stále platí učenie Tridentského koncilu, podľa ktorého ľútosť kajúcnika, ktorá spočíva v odpore k spáchanému hriechu s úmyslom viac nehrešiť (XIV. zasadanie, IV. kapitola: DH 1676), je nevyhnutná pre platnosť sviatostnej spovede, takže kňaz musí odložiť rozhrešenie, keď je jasné, že táto podmienka nie je splnená.

Vatikán, 10. júla 2023

Druhá verzia Dubia predložená 21. augusta

Jeho Svätosti Františkovi, najvyššiemu pápežovi

Najsvätejší Svätý Otec,

sme veľmi vďační za odpovede, ktoré ste nám láskavo chceli ponúknuť. Najprv by sme chceli objasniť, že ak sme Vám položili tieto otázky, nebolo to zo strachu z dialógu s ľuďmi našej doby, ani z otázok, ktoré by nám mohli položiť o Kristovom evanjeliu. V skutočnosti sme rovnako ako Vaša Svätosť presvedčení, že evanjelium prináša plnosť do ľudského života a odpovedá na každú našu otázku. Znepokojenie, ktoré nás poháňa, je iné: znepokojuje nás, že existujú pastieri, ktorí pochybujú o schopnosti evanjelia premieňať ľudské srdcia a nakoniec im už neponúkajú zdravé učenie, ale “učenie podľa vlastných predstáv” (porov. 2 Tim 4, 3). Záleží nám tiež na tom, aby sme pochopili, že Božie’milosrdenstvo nespočíva v prikrytí našich hriechov, ale je oveľa väčšie v tom, že nám umožňuje odpovedať na jeho lásku zachovávaním jeho prikázaní, teda obrátiť sa a uveriť v evanjelium (porov. Mk 1, 15).

S rovnakou úprimnosťou, s akou ste nám odpovedali, musíme dodať, že vaše odpovede nerozptýlili pochybnosti, ktoré sme vzniesli, ale ak niečo, tak ich ešte prehĺbili. Preto sa cítime povinní tieto otázky znovu predložiť, preformulovať ich, Vašej Svätosti, ktorá je ako Petrov nástupca poverená Pánom, aby utvrdzovala Vašich bratov vo viere. Je to o to naliehavejšie vzhľadom na blížiacu sa synodu, ktorú chcú mnohí využiť na popretie katolíckej náuky práve v otázkach, ktoré sa týkajú našej dubie záležitosti.  Preto Vám opätovne predkladáme naše otázky, aby ste na ne mohli odpovedať jednoduchým “áno” alebo “nie.”

Vatikán, 21. augusta 2023

List adresovaný katolíckym veriacim ohľadom Dubia

Oznámenie Kristovým’veriacim (can. 212 § 3)

Oznámenie Dubia predložené pápežovi Františkovi

Bratia a sestry v Kristovi,

my, členovia Posvätného kolégia kardinálov, v súlade s povinnosťou všetkých veriacich “prejaviť posvätným pastierom svoj názor na veci, ktoré sa týkajú dobra Cirkvi” (kán. 212 § 3) a predovšetkým v súlade so zodpovednosťou kardinálov “pomáhať rímskemu pápežovi…individuálne…najmä v každodennej starostlivosti o všeobecnú Cirkev” (kán. 349), vzhľadom na rozličné vyhlásenia vysokopostavených prelátov, týkajúce sa slávenia budúcej biskupskej synody, ktoré sú v otvorenom rozpore so stálou náukou a disciplínou Cirkvi a ktoré vyvolali a naďalej vyvolávajú veľký zmätok a upadanie do omylov medzi veriacimi a inými osobami dobrej vôle, sme prejavili Rímskemu pápežovi naše najhlbšie znepokojenie. 

Naším listom z 10. júla 2023 sme využili osvedčenú prax predkladania dubí [otázok] nadriadenému, aby sme nadriadenému poskytli príležitosť objasniť svojím listom z 10;responsa [odpovede], náuku a disciplínu Cirkvi, sme pápežovi Františkovi predložili päť dubia kópií, ktorých kópia je v prílohe. Pápež František na náš list odpovedal listom z 11. júla 2023.

Po preštudovaní jeho listu, ktorý sa neriadil praxou responsa ad dubia [odpovede na otázky], sme preformulovali dubia , aby sme vyvolali jasnú odpoveď založenú na trvalej doktríne a disciplíne Cirkvi. Listom z 21. augusta 2023 sme predložili rímskemu pápežovi preformulovanú dubiu, ktorej kópia je priložená. Do dnešného dňa sme nedostali odpoveď na reformulovanú dubiu.

Vzhľadom na závažnosť záležitosti dubie, najmä vzhľadom na blížiace sa zasadnutie Biskupskej synody, považujeme za svoju povinnosť informovať vás, veriacich (can. 212 §3), aby ste nepodliehali zmätku, omylom a skľúčenosti, ale aby ste sa radšej modlili za všeobecnú Cirkev a najmä za rímskeho pápeža, aby sa evanjelium učilo stále jasnejšie a nasledovalo stále vernejšie.

Rím, 2. októbra 2023.