Biskup Joseph Strickland z Tyleru v Texase vydal dnes, 3. októbra 2023, nový pastiersky list. Nižšie uvádzame jeho plné znenie.
Moji drahí synovia a dcéry v Kristovi,
Keď pokračujeme v prehodnocovaní dôležitých právd našej katolíckej viery, píšem vám dnes, aby som sa venoval piatej pravde z môjho pastierskeho listu z 22. augusta 2023: “Sexuálna aktivita mimo manželstva je vždy ťažko hriešna a nemôže byť schvaľovaná, požehnávaná ani považovaná za prípustnú žiadnou autoritou v Cirkvi.”
Ľudská sexualita je krásny dar od Boha a je votkaná do podstaty každého muža a každej ženy. Každý človek je stvorený na Boží obraz a všetci ľudia - ženatí aj slobodní - sú povolaní k čistote a k tomu, aby žili podľa Božieho’plánu pre svoj život. “Čistý človek si zachováva integritu síl života a lásky, ktoré sú do neho vložené. Táto celistvosť zabezpečuje jednotu osoby; stavia sa proti akémukoľvek správaniu, ktoré by ju narušilo.” (KKC 2338). Boží’plán pre našu sexuálnu prirodzenosť je takýto - aby sme sa zdržali sexu pred manželstvom a aby sme boli verní svojmu partnerovi v manželstve; alebo ak sme slobodní, aby sme žili v celibáte (nezúčastňovali sa na sexuálnych vzťahoch). Toto je Boží plán pre nás, pretože nás veľmi miluje a chce pre nás to najlepšie a dal nám úžasnú moc, aby sme sa spolu s ním podieľali na plodení nového života. Je to obrovský dar, ktorý so sebou nesie aj obrovskú zodpovednosť. Ak sa tento dar zneužije, môže viesť k veľkému zármutku a ľudskému utrpeniu. Naopak, ak sa tento dar správne využíva, vedie k mnohým radostiam a k silným a zdravým rodinám, ktoré budujú spoločnosť a prinášajú slávu Bohu.
Kresťanské manželstvo je sviatosť, v ktorej Boh vylieva na manželský pár svoju milosť, aby mohli spolu rásť tak hlboko, že sa títo dvaja spoja ako nové, jediné stvorenie. “Ale od začiatku stvorenia ich Boh stvoril ako muža a ženu. Preto muž opustí svojho otca a matku [a pripojí sa k svojej manželke] a tí dvaja sa stanú jedným telom. Takže už nie sú dvaja, ale jedno telo. Preto to, čo Boh spojil, nesmie nikto z ľudí rozdeliť.” (Mk 10, 6-9). Manžel a manželka sú povolaní k vzájomnému zväzku, otvorenému pre dar nového života. Tak ako už nie sú dvaja, ale jedno telo - keď sa muž a žena spoja v manželskom objatí, majú potenciál splodiť nový život, v ktorom sa obaja doslova stali jedným telom vo svojom potomstve. “Boh ich požehnal a Boh im povedal: ‘Buďte plodní a množte sa; naplňte zem a podmaňte si ju.”‘ (Gn 1, 28). Dar ľudskej sexuality sa má prežívať v manželskom zväzku, aj keď pár nie je schopný splodiť deti. Pápež svätý Ján Pavol II. na adresu párov bez detí uviedol: “Nie ste menej milovaní Bohom; vaša vzájomná láska je úplná a plodná, keď je otvorená pre iných, pre potreby apoštolátu, pre potreby chudobných, pre potreby sirôt, pre potreby sveta.” (Svätý Ján Pavol II., homília; 13. februára 1982).
Túto základnú pravdu morálky – že ľudská sexualita je usporiadaná smerom k celoživotnému, vzájomne sa vylučujúcemu spojeniu otvorenému daru nového života – treba obnoviť pre dobro ľudstva. Takzvaná sexuálna revolúcia, ktorá rozkvitla v 60’tych rokoch, zachvátila ľudskú spoločnosť zničujúcim spôsobom. Mnohí obviňujú Katolícku cirkev, že sa príliš sústreďuje na sexuálnu morálku, ale ak sa pozrieme na našu súčasnú krajinu, zdá sa zrejmé, že my, pastieri, sme sa dostatočne nesústredili na túto vážne dôležitú otázku. Miesto toho, aby sme mali pochopenie pre dôležitosť čistého života, zdá sa, že ľudstvo je v súvislosti so sexuálnou aktivitou zachvátené mentalitou “anything goes”. Okrem toho sa zdá, že namiesto toho, aby sa pozornosť sústredila na stvoriteľský plán Boha pre život prostredníctvom muža a ženy v oddanom a sviatostnom manželstve otvorenom deťom, sa často sústreďuje len na sexuálne potešenie, aj keď sa úplne odchyľuje od Božieho plánu a aj keď narúša dôstojnosť ľudskej osoby.
Toto pokrivené chápanie našej sexuálnej prirodzenosti - také, v ktorom sa ľudské vzťahy chápu na transakčnej úrovni s takzvanou “hook-up” kultúrou, rozšírenými a ľahkými rozvodmi, ľahkou dostupnosťou antikoncepcie a potratov a deviantnými sexuálnymi praktikami - sa snaží zredukovať vzťahy na to, čo môže jeden človek vziať druhému, čím sa znevažuje dôstojnosť a posvätnosť ľudskej osoby a jeho účastníci sa cítia prázdni a nenaplnení. O sexuálnych hriechoch sa diskutuje a oslavujú sa, dokonca aj na sociálnych sieťach, tak nenútene, ako keby sa diskutovalo o počasí.
Jedným z nevyhnutných prvkov obnovy zdravého chápania ľudskej sexuality je opätovné pochopenie skutočnosti, že naša sexuálna prirodzenosť je krásny dar od Boha. Skutočnosť, že nás Boh stvoril ako muža a ženu a ustanovil komplementaritu medzi pohlaviami, je skutočne jedným z najhlbších Božích požehnaní. Pápež sv. Ján Pavol II. to nádherne vysvetlil vo svojom učení nazvanom Teológia tela : Ľudská Láska v Božskom pláne. Tieto učenie je úvahou o tomto hlbokom dare a o tom, že ľudské bytosti, ktoré sú stvorené na Boží obraz, sú stvorené pre sebadarovanú lásku, nie pre seb&iacut e;dostávanie lásky. Ján Pavol II. v apoštolskom liste vysvetlil, že muž a žena existujú nielen “vedľa seba” alebo “spolu,” ale existujú aj vzájomne “jeden pre druhého” (Mulieris Dignitatem, ods. 7).
Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: “‘Intímne spoločenstvo života a lásky, ktoré tvorí manželský stav, ustanovil Stvoriteľ a obdaril ho vlastnými zákonmi … Boh sám je autorom manželstva.’ Povolanie k manželstvu je zapísané v samotnej prirodzenosti muža a ženy, ako vyšli z ruky Stvoriteľa. Manželstvo nie je čisto ľudskou inštitúciou napriek mnohým zmenám, ktorými mohlo prejsť v priebehu storočí v rôznych kultúrach, spoločenských štruktúrach a duchovných postojoch. Tieto rozdiely by nemali spôsobiť, aby sme zabudli na jeho spoločné a trvalé charakteristiky. Hoci dôstojnosť tejto inštitúcie nie je všade priezračná s rovnakou jasnosťou, istý zmysel pre veľkosť manželského zväzku existuje vo všetkých kultúrach. ‘Blaho jednotlivej osoby a ľudskej i kresťanskej spoločnosti je úzko späté so zdravým stavom manželského a rodinného života.”‘ (KKC 1603).
Takisto si musíme znovu osvojiť pojem zmluvy, ktorý je taký rozšírený v celom Starom i Novom zákone. Jednoducho povedané, zmluva je výmena osôb – “Ja som tvoj a ty si môj” – a je dôležitou súčasťou vytvárania rodinnej jednotky. V manželstve sa muž a žena úplne odovzdávajú tomu druhému a sú otvorení splodeniu nového života. Rozkoš je zložkou sexuálnych vzťahov, ale nie je jedinou zložkou; sexuálne vzťahy, ako ich navrhol a zamýšľal Boh, zahŕňajú aj otvorenosť novému životu a celoživotné, nerozbitné puto medzi mužom a ženou. Ak pár, bez ohľadu na to, kto je, vstúpi do sexuálneho vzťahu bez toho, aby mal v úmysle, že tento vzťah bude verný, výlučný a otvorený novému životu (a to všetko má sviatosť manželstva podporovať), potom sa venuje iba imitácii pravej lásky, ktorá je ťažko hriešna a ktorá sa v konečnom dôsledku odchyľuje od šťastia, radosti a naplnenia, ktoré Boh skutočne chce pre svoje deti.
Keď sa v 60’tych rokoch 20. storočia začala takzvaná sexuálna revolúcia, ktorá smerovala k tomu, aby sa sexuálne prejavy už neobmedzovali len na manželstvo, mnohí ju vítali ako bránu k neobmedzenej slobode, ale to, ako táto sloboda v skutočnosti vyzerala, boli epidémie pohlavne prenosných chorôb, desiatky miliónov potratov, rozmach pornografie, nárast znásilnení a zneužívania detí a ničivé účinky na rodinu a manželstvo. A napriek tomu stále počúvame volanie - že to, čo ľudské bytosti naozaj potrebujú, je viac slobody.
Odhaduje sa, že v súčasnosti viac ako 40 percent všetkých párov v USA žije spolu bez manželstva, na rozdiel od manželstva. Sme si istí, že sme “urobili pokrok”, pretože sme teraz tak “slobodní”, avšak väčšina ľudí nesprávne chápe skutočnú podstatu slobody. Ako raz výstižne povedal svätý Ján Pavol II: “Sloboda nespočíva v tom, že robíme, čo sa nám páči, ale v tom, že máme právo robiť to, čo by sme mali."” Ako sa naša spoločnosť vzďaľuje od pravdy a od Božieho’plánu pre rodiny, nevyhnutne zničíme samotné základy spoločnosti, v ktorej žijeme. Mnohí nevidia, že ak spoločnosť, ktorá je postavená na Božej pravde, zanikne, spolu s ňou zaniknú aj individuálne slobody. Zničenie manželstva a rodiny vedie k smrti spoločnosti, a čo je ešte hlbšie, k strate mnohých duší, ktoré sa podieľajú na tomto sebadeštrukčnom procese. Preto blahoslavená Matka, Panna Mária Fatimská, varovala ctihodnú sestru Luciu dos Santos, že “rozhodujúci boj medzi Kristovým kráľovstvom a Satanom sa bude odohrávať o manželstvo a rodinu.”
Keď hovoríme o mimoriadnej dôležitosti manželstva a rodiny, chcel by som, aby sme obrátili pozornosť aj na najtragickejšie ovocie sexuálnej revolúcie – potraty – ťažký hriech vraždy našich detí. Interrupcia je ukončenie tehotenstva odstránením alebo vypudením embrya alebo plodu (živého dieťaťa) z maternice, čo má za následok smrť dieťaťa. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: “Ľudský život treba absolútne rešpektovať a chrániť od okamihu počatia. Od prvého okamihu svojej existencie musí byť ľudská bytosť uznaná za bytosť, ktorá má práva osoby - medzi ktoré patrí aj nedotknuteľné právo každej nevinnej bytosti na život” (KKC 2270). A predsa sa mnohí dožadujú “slobody”, aby mohli potratiť svoje dieťa.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa na svete každoročne vykoná neuveriteľných 73 miliónov umelých potratov. To zodpovedá približne 200 000 potratom denne na celom svete. Inštitút Guttmacher uvádza, že len v USA bolo v roku 2020 vykonaných 930 160 potratov, čo predstavuje viac ako 2 500 potratov denne. To je takmer milión amerických detí, ktoré sú každoročne zabíjané v maternici ešte predtým, ako sa môžu prvýkrát nadýchnuť. Nemôže existovať väčší alebo tragickejší príklad úplného rozpadu manželstiev a rodín, ako je tento, a preto sú potraty prvoradým problémom, ktorému dnes Cirkev čelí.
Po tom, ako sa v polovici 60’tych rokov objavili antikoncepčné tabletky, skupiny na podporu antikoncepcie, ako napríklad Planned Parenthood a iné, tvrdili, že dôjde k poklesu počtu potratov, pretože ženy sa teraz môžu venovať sexuálnej aktivite s výrazne zníženou pravdepodobnosťou otehotnenia. Namiesto toho sa v súčasnosti pevne preukázala súvislosť medzi vyšším používaním antikoncepcie a nárastom počtu interrupcií. V roku 1981 obhajca potratov dr. Christopher Tietze napísal: “Vysokú koreláciu medzi skúsenosťou s interrupciou a skúsenosťou s antikoncepciou možno očakávať v populáciách, pre ktoré je koncepcia a abortácia dostupná … Ženy ktoré praktizovali koncepciu s väčšou pravdepodobnosťou podstúpili potrat ako tie, ktoré antikoncepciu nepraktizovali, a ženy, ktoré podstúpili interrupciu, častejšie používali antikoncepciu ako ženy, ktoré interrupciu v minulosti nepoužívali.” (Dr. Christopher Tietze: “Abortion and Contraception.” Abortion: Čítanie a výskum. Butterworth & Company, Toronto, Kanada 1981, strany 54 až 60.) Záver, ktorý sa v súčasnosti prejavil na základe desaťročia zhromažďovaných údajov, je, že používanie antikoncepcie podporuje väčšiu sexuálnu aktivitu mimo manželstva, a keď antikoncepcia zlyhá, ženy sa ako k lieku obracajú k interrupcii.
Na Národných modlitebných raňajkách vo Washingtone 5. februára 1994 sa St. Terézia z Kalkaty prorocky vyhlásila: “Akonáhle je živá láska zničená antikoncepciou, ľahko nasleduje potrat … A potrat, ktorý často vyplýva z antikoncepcie, privádza ľudí k duchovnej chudobe, a to je najhoršia chudoba a najťažšie sa prekonáva.“
Keď sa blíži začiatok synody o synodalite, je dôležité, aby sme si uvedomili a prijali hlbokú posvätnosť manželského zväzku medzi mužom a ženou a pravdu, že sexuálna aktivita mimo manželstva je vždy ťažko hriešna a nemôže byť schvaľovaná, požehnaná alebo považovaná za prípustnú žiadnou autoritou vo vnútri Cirkvi. Boh nás vyzýva, aby sme pevne stáli a odmietali akúkoľvek cestu, ktorá sa odchyľuje od jeho pravdy, preto sa chráňme pred každým, kto by sa pokúšal schvaľovať, požehnávať alebo podporovať takúto činnosť, pretože by to bolo v rozpore s Kristom, jeho Cirkvou a posvätným depozitom viery. Musíme pamätať na to, že Božia’pravda sa nikdy nemôže zmeniť a ani Boh, ani Cirkev nemôžu spolupracovať s hriechom alebo ho požehnávať.
Na záver treba povedať, že ako spoločnosť sme sa až príliš dobre oboznámili s dlhým zoznamom sexuálnych hriechov vrátane smilstva, cudzoložstva, antikoncepcie, sodomie, masturbácie, pornografie a mnohých ďalších foriem necudnosti, ktoré sú dnes tak rozšírené. Výzva k sexuálnej kontinuite je pre mnohých bojom a určite je v rozpore s prúdom našej súčasnej kultúry, ktorá sa vyžíva v cudnosti. Cirkev nás však upozorňuje na pravdu, že ľudská sexualita je krásny dar od Boha, ktorý nás má priblížiť k nemu, keď sa zaviažeme žiť svätým a čistým životom. Mali by sme sa pozerať na príklady svätých, ženatých aj slobodných, ktorí žili svätým a čistým životom, aby sme videli, že nielenže je možné žiť život v súlade s Božím plánom pre čistotu, ale je to nevyhnutné, aby sme našli skutočnú radosť, ktorá prichádza s naplnením Božieho povolania pre náš život.
Mali by sme tiež vidieť, že devastácia a hrozná duchovná bieda, ktorú vidíme v spoločnosti v dôsledku opustenia Jeho pravdy, je v ostrom kontraste s hlbokou krásou Božieho’plánu pre nás, ak by sme prijali Jeho božskú vôľu týkajúcu sa našej autentickej ľudskej sexuálnej identity. Musíme otvoriť svoje srdcia a myseľ Kristovmu’posolstvu - že cesta k spáse je úzka a cesta do záhuby je široká. “Vchádzajte úzkou bránou, lebo cesta, ktorá vedie do záhuby, je široká a priestranná a mnohí po nej idú; ale úzka brána a ťažká cesta vedie do života a len máloktorí ju nájdu.” (Mt 7:13-14). Kristus nám ukazuje, ako sa úplne vzdať seba samého pre milovaného - zomrieť sebe samému, obetovať sa - ako to urobil na kríži za svoju nevestu, Cirkev. Keď my alebo naši milovaní zablúdime do žiadostivosti a hriechu, nikdy by sme nemali zúfať, ale naopak, vrhnúť sa k milosrdným nohám Všemohúceho Boha. Vždy majme na pamäti, že Božie milosrdenstvo je vždy prítomné, ak sa len budeme kajať a hľadať jeho odpustenie.
Nech vás Všemohúci Boh požehná a nech sa tešíme z tajomstva a Božieho daru našej sexuálnej prirodzenosti, keď sa snažíme v pokore prispôsobiť Božiemu plánu lásky pre náš život.