Ke kardinálovi Gerhardovi Müllerovi sa pridal ďalší biskup Katolíckej cirkvi, ktorý pochválil piatich kardinálov, ktorí zverejnili svoje dubia spochybňujúce pápeža Františka v súvislosti s niektorými aspektmi nadchádzajúcej synody o synodalite - ktoré sú čoraz jednoznačnejšie - a ktoré podkopávajú pevné učenie Cirkvi v témach, ako je zákaz svätenia žien a “požehnanie” homosexuálnych párov.
Müller poskytol 2. októbra LifeSiteNews vyhlásenie, v ktorom povedal, že je “rád”, že “iní svojím spôsobom robia, čo je potrebné”, aby pápežovi pripomenuli “jeho Bohom danú zodpovednosť za zachovanie Cirkvi.”Odmietol akýkoľvek druh toho, čo nazval “neopapalizmom”, ktorý stavia názory pápeža nad učenie nášho Pána.
Keď LifeSite kontaktoval Müllerove”vyhlásenie, biskup Marián Eleganti vyjadril vlastnú podporu iniciatíve nemeckého preláta”. Zaslal LifeSite svoje vlastné vyhlásenie (pozri celý text nižšie) a vysvetlil: “Predovšetkým sa musí zastaviť pápežstvo. Začalo sa to už u predchádzajúcich pápežov, ale u ľudí ako kard. Fernandez. Taktiež pápeži hovoria príliš veľa a v nesprávnych formátoch, František obzvlášť často (rozhovory). To vedie k banalizácii ich výrokov ako obyčajných osobných názorov, ktorými vo Františkovom prípade’ skutočne sú.”
Vlastným dlhším vyhlásením na podporu piatich dubia kardinálov – Waltera Brandmülera, Raymonda Lea Burkeho, Juana Sandovala Íñigueza, Roberta Saraha a Josepha Zena – penzionovaný pomocný biskup švajčiarskeho Churu vysvetlil, že Kristove pravdy sú nemenné a nepodliehajú duchu doby. Takýmito nemennými učeniami sú, že homosexuálne zväzky nemožno požehnať, že podmienkou platného rozhrešenia v spovednici je úprimná ľútosť a vôľa kajúcnika zmeniť svoje správanie, že existuje hierarchická štruktúra Cirkvi a že “Cirkev nemá právomoc prijímať a vysväcovať ženy za kňažky.”Týmto sám Eleganti znovu jasne formuluje a obhajuje učenie Cirkvi”a spochybňuje pápeža Františka za jeho nejednoznačné odpovede na dubia kardinálov slovami: “Kto na dubia týkajúce sa jeho vlastnej ortodoxie, ktoré by sa dali rozptýliť jednoduchým áno alebo nie, odpovedá dlhými vetami, dáva za pravdu tým, ktorí pochybujú o jeho ortodoxii.”
Eleganti trvá na tom, že pápeži nemôžu protirečiť magistériu predchádzajúcich pápežov a že pápeži musia učiť jasným spôsobom, s “áno” alebo s “nie.” Dodal: “Rozpory, zmätok a revolúcia nie sú vlastnosťami Ducha Svätého.”
Biskup Atanáz Schneider dnes tiež pripojil k iniciatíve Müller’na podporu dubióznych kardinálov a ocenil ich “bratské”vzťahy; nápravu pápeža a vyzval svojich spolubratov prelátov, aby sa rovnako vyjadrili slovami: “ije veľmi žiaduce, aby mnohí kardináli a biskupi, vedomí si slávnostného sľubu svojho biskupského svätenia brániť integritu katolíckej viery, verejne podporili toto svedectvo piatich kardinálov.”
Sám biskup Joseph Strickland vydal pastiersky list, v ktorom opätovne potvrdzuje Cirkev’morálne učenie vo vzťahu k homosexuálnym a kohabitujúcim párom, čím kontruje vlastnej odpovedi pápeža Františka na kardinálske’ dubia, a to Františkovej’ zdanlivej otvorenosti myšlienke “požehnania” homosexuálnych zväzkov. “Sexuálna aktivita mimo manželstva,” napísal Strickland, “je vždy ťažko hriešna a nemôže byť schvaľovaná, žehnaná alebo považovaná za prípustnú žiadnou autoritou v Cirkvi.”
Celé vyhlásenie biskupa Elegantiho’
Nech je vaše áno áno a vaše nie nie!
Ježiš hovorí, že naše áno má byť áno a naše nie nie. A že všetko, čo ide mimo toho, pochádza od zlého.
Dlhé odpovede [pápeža Františka a kardinála Fernandeza] na dubiu, ktorú nedávno predstavilo 5 kardinálov, nemôžu obstáť pred meradlom Ježišových slov.
Historizácia a regionalizácia nemenných právd ako kultúrnych podmieneností, ktoré by z dnešného’pohľadu nemohli obstáť, zodpovedá nezmenenej argumentačnej schéme od krízy modernizmu na prelome predminulého a minulého storočia (19./20. storočie), ktorá sa označovala aj ako “koniec pravdy”: To znamená, že nie je možné zistiť žiadnu pravdu, ktorá by platila vždy a pre všetkých, pretože všetko je historicky podmienené, viazané na kontext a regionálne. Takýto názor však Cirkev nikdy nemala. Naopak, ona sa drží nemenných, zjavených právd vo svetle každého časového obdobia a regiónu. K takýmto pravdám v kontexte nedávno formulovanej dubie patria výroky ako napríklad tento:
Kto na dubiu týkajúcu sa vlastnej ortodoxie, ktorú by bolo možné rozptýliť jednoduchým áno alebo nie, odpovedá dlhými vetami, dáva za pravdu tým, ktorí o jeho ortodoxii pochybujú. Vyššie uvedené určenia (1 - 8) večného Magistéria by sa potom nemuseli ďalej zdôrazňovať a rozvádzať. Namiesto toho by malo byť všetko opäť otvorené?
Pápež a Cirkev nie sú kongruentní. Neomylná je Cirkev (tradícia), pápeži sú neomylní len vo výnimočných momentoch, čo možno vidieť už u svätého Petra (blahoslavený Šimon Bar-Jona! – Choď za mnou, satan!) a zriedkavo sa tak deje (promulgovanie dogiem). Pápeži by nemali pri všetkých možných príležitostiach vyjadrovať svoje osobné názory (rozhovory), ako sa to v posledných desaťročiach čoraz častejšie deje. Veriacim by malo byť jasné, kedy učia záväzným spôsobom a kedy nie. Rozpory, zmätok a revolúcia nie sú charakteristickými znakmi Ducha Svätého.