Poznámka redakcie: LifeSiteNews opätovne uverejňuje tento článok pri príležitosti výročia fatimského zázraku.
Ak je uzdravenie môjho manžela po operácii mozgu zázrakom, čí príhovoru mám ďakovať?
Keď Markovi v marci minulého roka diagnostikovali nádor na mozgu, nikto ho nechcel odstrániť. Bez ohľadu na to, koľko operácií podstúpil - celkovo ich bolo päť - chirurgovia si mysleli, že vyrezanie nádoru je príliš nebezpečné.
Na miesto toho mu urobili do mozgu dieru na odvádzanie tekutiny, a keď to prestalo fungovať, vložili mu štandardný skrat. Keď ten prestal fungovať, vložili nastaviteľný skrat. Keď malá mozgová zrazenina spôsobila, že Mark začal zvracať, odstránili mu ju.
Nakoniec Marka poslali do zotavovne, ale bolo vidieť, že sa jeho stav nezlepšuje.
Na celom svete sa za Marka modlili ľudia.
Niektorí boli z reformovaných tradícií, väčšina boli katolíci. Ja sám som katolík, a tak som sa vydal na púť. Svätyňa ctihodnej Margarety Sinclairovej je od nášho domu vzdialená päť kilometrov pešo, cesta je hladká a bezpečná vďaka cyklistickým chodníkom. Trikrát som šiel k hrobu edinburskej modernej svätice, dvakrát s priateľom, raz sám, a cestou som sa pomodlil všetkých pätnásť dekád tradičného ruženca.
Keď som došiel k svätyni ctihodnej Margaret’, kľakol som si alebo som si ľahol na tvár, aby som jej ukázal, ako vážne to myslím.
A povedal som niečo ako: “Ctihodná Margaret, mnohým tvojim škótskym spoluobčanom by urobilo radosť, keby si poprosila nášho Pána, aby Markovi’vzal nádor na mozgu. Ak to urobíte a nádor zmizne a lekári povedia, že je to’zázrak, potom môžeme postúpiť vo vašej kauze svätosti. A akí by boli všetci katolíci v Škótsku šťastní. Tak to urobte pre svojich škótskych spoluobčanov, ctihodná Margaret.
Mark medzitým upadal. Začal blúzniť a spadol. Odviezli ho na pohotovosť na röntgenové vyšetrenie a lekári zistili, že jeho nádor rastie. Musel vyjsť von, inak by zomrel.
Keď katolíci dúfajú, že dokážu, že nejaký svätý človek je v nebi, keď ho požiadajú o zázrak na jeho príhovor, snažíme sa nemodliť za ten istý zázrak iných svätých ľudí. Samozrejme, že presne vieme, kto zázrak vykoná. Len nie’vždy vieme, koho modlitby ho najviac pohli k tomu, aby ho urobil.
Ale napriek mojim odhodlaným malým pochodom k svätyni ctihodnej Margarety Sinclairovej som prosil o príhovor aj jeho blahoslavenú Matku. Priniesol som aj svätý olej dotknutý relikviami dvoch rôznych svätých, ktoré mi poslali priatelia (jeden v Ríme, druhý v Arizone), a pomazal som Markovi’úbohú hlavu.
Mark sa rýchlo posúval. Keď podpisoval formuláre o prepustení, musela som mu zobrať pero a podpísať sa pod dlhý škrabanec, aby som dosvedčila, že to je naozaj podpis môjho manžela’. Potom som sa s ním na operačnej sále rozlúčila a odišla domov.
No, ctihodná Margaret ma v jednom ohľade sklamala: nádor’len tak nezmizol. Chirurg ho musel vyrezať, pričom sa zastavil tesne pri vrstve buniek na Markovom mozgovom kmeni. Zavolal mi, že Mark stále žije; aké trvalé je poškodenie, bude zrejmé až o 48 hodín.
Na druhý deň ráno, 13. októbra, som išiel do nemocnice, nevediac, či ma Mark spozná. Celých 15 desiatok minút som sa počas cesty autobusom modlil a prosil Pannu Máriu Fatimskú o zvláštny dar: aby sa Mark úplne uzdravil.
Keď som ho našiel na jednotke intenzívnej starostlivosti, mal v krku zastrčenú dýchaciu trubicu a nemohol hovoriť. Keď ma však uvidel, vyriekol “Mám ťa rád”
“Aj ja ťa mám rád,”povedal som a dodal som: “Dnes je sviatok Panny Márie Fatimskej.”
To musí byť ľudské vysvetlenie, prečo začal kričať, keď mu lekári vyberali dýchací prístroj: “Drahý, drahý, zavolajte [nášho kňaza], ja’zomieram… a jej Nepoškvrnené srdce zvíťazí!”
Počas troch dní sa Markova’myseľ pohybovala medzi dvoma myšlienkami: že sa ho lekári snažia zabiť — presvedčenie, ktoré je bežné u ľudí po anestézii — a že Nepoškvrnené srdce Panny Márie’zvíťazí.
Hlavný chirurg bol nesmierne spokojný. Odhliadnuc od delíria, Markovo’zotavenie bolo nezvyčajne a nečakane rýchle.
Potešil sa opäť, keď sme sa po troch mesiacoch vrátili na Markovu’kontrolu. Po tom, čo sme Markovi podali ruku, chirurg si sadol oproti nemu a lačne sa mu zahľadel do tváre.
“Nič asymetrické,” povedal.
To bol prvý náznak, že Mark’by mohol mať po operácii čiastočne ochrnutú tvár. Ale nech sa chirurg obával akýchkoľvek vedľajších účinkov, Mark’nemal žiadne.
“Je to’celkom zázrak,” povedal chirurg.
“Povedal slovo na M ! Povedal slovo na M!”Mark potom poznamenal: “Zázračné!”
A mne trochu pokleslo srdce. Nebolo to preto, že by som bol nevďačný za veľkú Božiu milosť’ale preto, že som si nebol’istý, na čí príhovor sa mám poďakovať a či nedlhujem kňazovi, ktorý má na starosti vec ctihodnej Margaréty’a e-mail.
Na jednej strane som vykonal všetky tie púte k ctihodnej Margarete a katolíci v Edinburghu by sa potešili, keby sme mohli pripísať zázrak jej nebeskému príhovoru.
Na druhej strane, keď som prosil o úplné pooperačné uzdravenie Marka’obrátil som sa na najväčšieho svätca zo všetkých. A keď bol môj manžel schopný hovoriť, znova a znova kričal: “Jej Nepoškvrnené srdce zvíťazí!”
Niekto sa možno čuduje, prečo mi záleží na tom, aby som zistila, komu sa mám poďakovať: zázrak je zázrak a zázraky pochádzajú od Boha. To’je určite pravda a ja’som veľmi šťastná, že môjmu manželovi je lepšie. Ale ja som dúfala, že ak sa stane zázrak, prinesie radosť nielen nám, ale všetkým katolíckym Škótom, ktorí sa modlia na príhovor ctihodnej Margaret . Avšak vzhľadom na moju poslednú prosbu o uzdravenie a dramatický spôsob, akým bola vyslyšaná, si myslím, že tento zázrak môžeme pripísať Nepoškvrnenému Srdcu.