Keď sa nás diabol snaží presvedčiť, aby sme zhrešili, zdôrazňuje domnelé dobro zlého konania, ktoré chce, aby sme urobili, pričom zatieňuje aspekty, ktoré sú nevyhnutne v rozpore s Božími prikázaniami. Nehovorí nám: Hrešte a urážajte Pána, ktorý za vás zomrel na kríži, pretože vie, že normálny človek nechce zlo ako také, ale že zlo zvyčajne robí pod vidinou dobra.
Táto stratégia klamstva sa neustále opakuje. Satan, aby matku primäl k potratu, od nej nežiada, aby sa tešila zo zabitia dieťaťa, ktoré nosí, ale aby myslela na dôsledky tehotenstva, na to, že príde o prácu, alebo že je príliš mladá a neskúsená na výchovu a vzdelávanie dieťaťa; a takmer sa zdá, že táto matka tým, že zo seba infanticídou urobí vraha, prejavuje zmysel pre zodpovednosť, keď chce nevinné stvorenie ušetriť života bez lásky. S cieľom presvedčiť muža k cudzoložstvu mu zvodný duch ukazuje údajné výhody nájdenia východiska v mimomanželskom vzťahu, a to všetko v prospech pokoja v rodine. Aby presvedčil kňaza, aby prijal heretické úchylky svojich nadriadených, zdôrazňuje poslušnosť autorite a zachovanie cirkevného spoločenstva.
PREČÍTAJTE SI: Prominentný kánonický právnik o. J. K. Murray pranieruje nový vatikánsky dokument schvaľujúci ‘požehnanie’ homosexuálnych párov
Tieto klamstvá zjavne slúžia na to, aby duše odviedli od Boha, aby v nich vymazali milosť, pošpinili ich hriechom, zatemnili ich svedomie takým spôsobom, že ďalší pád je tým náhodnejší, čím je vážnejší. V istom zmysle sa diablovo pôsobenie vyjadruje ako “Overtonovo okno,” robí previnenie proti Bohu menej hrozným, núti nás veriť, že trest, ktorý nás čaká, je menej strašný a dôsledky našej viny prijateľnejšie.
Pán je dobrý: odpúšťa každému, našepkáva nám, pričom dbá na to, aby sme sa vyhli myšlienke na Kristovo”utrpenie, na to, že každá rana bičom, každá facka, každý tŕň zabodnutý do jeho hlavy, každý klinec zatlčený do jeho tela je ovocím našich hriechov. A potom, ak podľahnete pokušeniu, nie je to vaša vina, je to vaša krehkosť. A keď raz duša upadne, hriech za hriechom, do návyku na zlo a neresti, nechá sa ťahať stále nižšie a nižšie, až sa diabolská’požiadavka predstaví v celej svojej hrôze: Búri sa proti Bohu, odmietaj ho, rúhaj sa mu, nenáviď ho, lebo ťa pripravil o právo na šťastie utláčajúcimi príkazmi.
Toto je pri bližšom pohľade opakujúci sa prvok pokušenia, a to už od Adamovho’hriechu: ukázať zlo pod falošným dojmom dobra a dobro ako nepríjemnú prekážku pri napĺňaní svojej’vzdorovitej vôle.
Cirkev, ktorá je našou Matkou, dobre vie, aké nebezpečné je pre kresťanskú dušu ignorovať túto pekelnú stratégiu. Spovedníci, duchovní vodcovia a kazatelia považovali za nevyhnutné vysvetľovať veriacim, ako diabol koná, aby rozumom pochopili podvody zlého, aby sa mu dokázali postaviť svojou vôľou, k čomu im mala dopomôcť vytrvalosť v modlitbe a časté používanie sviatostí. Na druhej strane, ako by sme si mohli predstaviť matku, ktorá povzbudzuje svoje dieťa, aby nepokračovalo v Božej láske, a ktorá ho uisťuje, že Pán mu bezpodmienečne udelí spásu? Ktorá matka by bola svedkom skazy svojho dieťaťa bez toho, aby sa ho snažila varovať a dokonca potrestať, aby pochopilo závažnosť svojho konania a neublížilo si na večnosť?
Bludná Deklarácia Fiducia Supplicans, ktorú nedávno zverejnila paródia bývalého Svätého ofícia premenovaná na dikastérium, definitívne preráža závoj pokrytectva a klamstva bergogliánskej hierarchie a ukazuje týchto falošných pastierov takých, akí v skutočnosti sú: služobníkov satana a jeho najhorlivejších spojencov, počnúc uzurpátorom, ktorý sedí – ohavnosťou spustošenia – na Petrovom stolci. Samotný incipit dokumentu znie, ako všetky, ktoré Bergoglio vydal, posmešne a klamlivo: pretože dôvera v Božie odpustenie bez pokánia sa nazýva domnienkou spásy bez zásluh a je hriechom proti Duchu Svätému.
Falošnú pastoračnú starostlivosť Bergoglia a jeho dvoranov vo vzťahu k cudzoložníkom, konkubinátom a sodomitom by mali odsúdiť predovšetkým predpokladaní príjemcovia vatikánskeho dokumentu, ktorí sú prvými obeťami sírového koncilového a synodálneho farizejstva. Je to ich nesmrteľná duša, ktorá je obetovaná zabudnutej modle, pretože v deň Osobitného súdu zistia, že boli oklamaní a zradení tými, ktorí na zemi majú autoritu Krista. Vina, z ktorej Pán týchto nešťastníkov obviní, sa nebude týkať len spáchaných hriechov, ale aj a predovšetkým toho, že chceli uveriť diabolskej lži, podvodu falošných pastierov – počnúc Bergogliom a Tuchom – ktoré im ako také ukázalo svedomie. Lži, ktorej chcú veriť mnohí členovia hierarchie, ktorí dúfajú, že skôr či neskôr budú môcť prijať rovnaké požehnanie spolu so svojimi komplicmi v nerestiach, ratifikujúc ten svätokrádežný a hriešny životný štýl, ktorý už praktizujú, a to s ostentatívnym súhlasom Bergoglia.
Súčasťou stratégie klamstva je aj skutočnosť, že vo vyhlásení Tucha Fernándeza’schválenom Bergogliom sa opakuje, že požehnanie neregulárneho páru by nemalo vyzerať ako forma svadobného obradu a že manželstvo je len medzi mužom a ženou. Nejde tu totiž o to, či manželstvo môžu uzavrieť dvaja muži alebo dve ženy, ale o to, či si osoby žijúce v ťažkom hriešnom stave môžu ako neregulárny pár zaslúžiť požehnanie, ktoré udeľuje diakon alebo kňaz, s jediným opatrením, aby nevznikol dojem, že ide o liturgické slávenie.
Pozornosť vatikánskeho Sanhedrinu je úplne zameraná na ubezpečovanie kresťanského ľudu, že nemá v úmysle formalizovať nové formy manželstva, pričom sa úplne prehliada stav smrteľného hriechu a ťažkého pohoršenia tých, ktorí by takéto požehnanie prijali, a nebezpečenstvo večného zatratenia, ktoré na tieto úbohé duše dolieha. Nehovoriac o spoločenskom dopade, ktorý bude mať toto vyhlásenie na tých, ktorí nie sú katolíkmi a ktorí sa vďaka nemu budú považovať za oprávnených na oveľa horšie excesy. Človek si kladie otázku, či v týchto pretekoch o legalizáciu sodomie – získaných bez toho, aby sa zašlo tak ďaleko, že by sa oslavovali manželstvá medzi sodomitmi – nie je konflikt záujmov u tých, ktorí to tak naliehavo navrhujú: je to, ako keby sa vládcovia chránili právnym štítom pred zodpovednosťou predtým, než by obyvateľstvu vnútili experimentálne génové sérum, o ktorého nepriaznivých účinkoch nevedia.
Niet pochýb: je to kruté prebudenie pre takzvaných konzervatívcov, ktorí sa ocitli v nehoráznom výsmechu prefekta Tucha, ktorý sa obáva, že požehnanie páru by nemalo vyzerať ako manželstvo, ale nemá čo povedať o vnútornej hriešnosti verejného konkubinátu a sodomie. Dôležité je, že umiernení – obhajcovia II. vatikánskeho koncilu – sa môžu považovať za spokojných s touto jezuitskou apostilou (v tomto prípade, že tieto spontánne a neobradné požehnania nie sú manželstvom), ktorá má zachrániť učenie o pápežstve a zároveň tlačí duše do zatratenia.
Pre kňazov, ktorí nesúhlasia s požehnaním týchto nešťastníkov, sa pripravujú dve cesty: prvá, aby boli vylúčení z farnosti alebo z diecézy ad nutum Pontificis; druhá, aby rezignovali na výmenu svojho práva na nesúhlas výmenou za uznanie práva ostatných spolubratov na schválenie; niečo, čo sme už videli v liturgickej oblasti pri Summorum Pontificum. Skrátka, Bergogliova’operácia je odbytiskom viery, kde nájdete všetko od obradov Veľkého týždňa spred roku 1955 až po LGBT “Eucharistiu,” pokiaľ sa nič nespochybňuje v súvislosti s jeho “pontifikátom.”
Čítajte: Páter James Martin požehnal homosexuálny ‘pár’ v jezuitskej rezidencii v New Yorku
K tomu sa pridáva pohoršenie pre katolíkov, ktorí sú tvárou v tvár hrôzam sekty Santa Marta v pokušení prijať schizmu alebo opustiť Cirkev. A opäť: s akou trpkosťou a pocitom rozčarovania budú na Rím hľadieť tí ľudia, ktorí, vedomí si svojej situácie objektívnej neregulárnosti, sa zo všetkých síl a s pomocou Božej milosti snažili a stále snažia nehrešiť a žiť v súlade s prikázaniami? Ako sa môžu cítiť tí ľudia, ktorí žiadajú otcovský hlas, ktorý ich nabáda, aby pokračovali na ceste svätosti, a nie ideologické uznanie svojich nerestí, o ktorých vedia, že sú nezlučiteľné s prirodzenou morálkou?"
Pýtajme sa: Čo chce Bergoglio dosiahnuť? Nič dobré, nič pravdivé, nič sväté. Nechce, aby sa duše spasili; nehlása evanjelium oportunisticky, nástojčivo, aby duše povolal ku Kristovi; neukazuje im zbičovaného a zakrvaveného Spasiteľa, aby ich podnietil k zmene života. Nie. Bergoglio chce ich zatratenie, ako pekelnú poctu Satanovi a drzú výzvu Bohu.
Ale je tu aj bezprostrednejší a jednoduchší cieľ, ktorý chce dosiahnuť: vyprovokovať katolíkov, aby sa odvrátili od jeho cirkvi a nechali mu voľnú ruku, aby ju premenil na konkubínu Nového svetového poriadku. Ženy kňazi, požehnanie homosexuálov, sexuálne a finančné škandály, imigračný biznis, nútené očkovacie kampane, gender ideológia, neomaltuziánsky environmentalizmus, tyranské riadenie moci sú nástroje, ktorými sa majú škandalizovať veriaci, znechutiť neveriaci, zdiskreditovať Cirkev a pápežstvo. Nech sa stane čokoľvek, Bergoglio už dosiahol svoj cieľ, ktorý je predpokladom na zabezpečenie súhlasu heretikov a smilníkov, ktorí ho uznávajú za pápeža, a vytlačil akýkoľvek kritický hlas.
Ak by tento dokument spolu s ďalšími viac či menej oficiálnymi výrokmi mal skutočne za cieľ dobro cudzoložníkov, konkubinátov a sodomitov, mal im poukázať na hrdinstvo kresťanského svedectva, pripomenúť im sebaobetovanie, ktoré náš Pán žiada od každého z nás, a naučiť ich dôverovať Božej’milosti, aby prekonali skúšky a žili v súlade s jeho vôľou. Naopak, povzbudzuje ich, žehná im ako neregulárnym, akoby neboli; ale zároveň ich zbavuje manželstva, a tak pripúšťa, že sú neregulárni. Bergoglio ich nežiada, aby zmenili svoj život, ale povoľuje grotesknú frašku, v ktorej dvaja muži alebo dve ženy budú môcť predstúpiť pred Božieho služobníka, aby ich požehnal, spolu s ich príbuznými a priateľmi, a potom osláviť tento hriešny zväzok hostinou, krájaním torty a darčekmi. Ale nie je to’svadba, aby bolo’jasné…
Pýtam sa, čo’zabráni tomu, aby sa toto požehnanie neudelilo páru, ale viacerým ľuďom v mene polyamorie; alebo maloletým v mene sexuálnej slobody, ktorú globalistická elita zavádza prostredníctvom OSN a iných rozvratných medzinárodných organizácií. Bude stačiť poukázať na to, že Cirkev neschvaľuje polygamné zväzky a pedofíliu, aby sa polygamisti a pedofili mohli blahorečiť? A prečo tento trik nerozšíriť aj na tých, ktorí praktizujú beštialitu? Vždy by to bolo v mene prijatia, integrácie, inklúzie.
Čítajte: Pápež’homosexuálne ‘požehnanie’ dokument predstiera, že je magistériálnym učením, ale nie je
Tá istá diabolská falzifikácia sa deje aj v prípade žien kňaziek. Ak sa na jednej strane Synoda o synodalite nezaoberala vysvätením žien, na druhej strane sa už plánuje forma “nevysvätenej služby”, ktorá by im umožnila predsedať falošným sláveniam pod zámienkou, že už niet kňazov a diakonov. Aj v tomto prípade veriaci vidia na oltári ženu v albe, ktorá číta evanjelium, káže, rozdáva sväté prijímanie, rovnako ako by to robil kňaz, ale bez toho, aby ním bola. Robí sa to s vatikánskou poznámkou pod čiarou, že ide o službu, ktorá nespochybňuje katolícke kňazstvo.
Poznávacím znakom koncilovej a synodálnej cirkvi, tejto sekty rebelov a zvrhlíkov, je faloš a pokrytectvo. Jej cieľ je vo svojej podstate zlý, pretože odoberá Bohu’česť, vystavuje duše nebezpečenstvu zatratenia, bráni im konať dobro a povzbudzuje ich k páchaniu zla. Tí, ktorí sa v bergogliánskej cirkvi naďalej riadia učením a predpismi Katolíckej cirkvi, nie sú na mieste a skôr či neskôr sa od nej oddelia alebo sa jej vzdajú.
Katolícka cirkev je jedinou archou, prostredníctvom ktorej Pán ustanovil spásu a posvätenie ľudstva. Všade tam, kde to, čo sa javí ako Cirkev, koná a pôsobí na zatratenie ľudstva’to nie je Cirkev, ale skôr jej rúhavá napodobenina. To isté platí aj o pápežstve, ktoré Prozreteľnosť chcela ako puto lásky v pravde, a nie ako nástroj na rozdeľovanie, pohoršovanie a zatracovanie duší.
Vyzývam všetkých, ktorým bola udelená kardinálska hodnosť, mojich bratov v biskupskom úrade, kňazov, klerikov a veriacich, aby sa čo najtvrdšie postavili proti tomuto šialenému behu do priepasti, do ktorej by nás chcela dotlačiť sekta odpadlíkov. Prosím biskupov a Božích služobníkov – pri najsvätejších ranách nášho Pána Ježiša Krista – aby nielen pozdvihli svoj hlas na obranu nemenného učenia Cirkvi a odsúdili úchylky a herézy, nech sa už javia v akejkoľvek podobe; ale aby aj varovali veriacich a zabránili týmto svätokrádežným požehnaniam vo svojich diecézach. Pán nás bude súdiť na základe svojho svätého zákona, a nie na základe farizejských zvodov tých, ktorí slúžia nepriateľovi.
+ Carlo Maria Viganò, Arcibiskup
20. decembra 2023
Feria IV Quattuor Temporum Adventus