Dnes končíme oktávu zasvätenú pamiatke svätých betlehemských nevinných. Vďaka Bohu, ktorý nám ich dal, aby boli našimi orodovníkmi a vzormi! Ich meno sa v kalendári Cirkvi’znovu objaví až po návrate vianočnej slávnosti; preto sa zbožne priblížme k týmto sladkým svätým Dieťatám - uctievajme ich, milujme ich a adresujme im naše rozlúčkové modlitby.
Svätá Cirkev, ktorá sa na sviatok obliekla do farby smútku - a to zo sústrasti so smútkom Ráchel’- sa teraz, v deň oktávy, oblieka do červenej farby svojich mučeníkov, aby si uctila tieto Dieťatá, ktoré preliali svoju krv za Ježiša. Napriek tomu je plná nežného súcitu s týmito úbohými Matkami, ktoré trpeli takými mukami smútku pri pohľade na vraždu svojich maličkých: neustále na to naráža v dnešnej’liturgii a v ofíciu matiné číta úryvok zo starobylej kázne, ktorý živo opisuje ich pocity. Nemôžeme ju našim čitateľom zatajiť. Kázeň, z ktorej bola prevzatá, bola dlho pripisovaná svätému Augustínovi.
“Keď sa narodil náš Pán, začal sa nárek, a to nie naozaj v nebi, ale na zemi! Nárek pre matky, radosť pre anjelov, nebo pre nemluvňatá. Ten, ktorý sa narodil, je Boh: treba mu priniesť obeť, a tou obeťou musia byť Nevinní, lebo prišiel odsúdiť zlobu tohto sveta. Nežné baránky musia byť zabíjané, lebo Baránok, ktorý prišiel, aby sňal hriechy sveta, má byť ukrižovaný. Matky však nariekajú, lebo strácajú svoje jahniatka, ktoré sotva majú hlas, aby ich bľačanie bolo počuť. Ó, nádherné mučeníctvo! Ó, pohľad najkrutejší! Meč je odistený a niet nepriateľa; len žiarlivosť podnecuje bandu, lebo ten, čo sa narodil, nechce nikomu ublížiť.
“Tam teda sedia Matky a plačú nad svojimi ovečkami. V Ráme počuť hlas, nárek a veľký smútok. Tieto sladké zástavy nie sú len veci zverené do ich starostlivosti, sú to deti ich vlastného lona; sú to zástavy, ale nie sú im dané, sú im kruto ukradnuté. Svedkom je sama príroda, tá zrádza deti, ktoré tyran hľadá. Matka si trhá vlasy, lebo stratou dieťaťa stratila svoju krásu. Ach, ako sa ho snažila ukryť, a nevinné sa prezradilo! Nevedel mlčať, lebo sa ešte nenaučil báť. Matka zápasila s katom; on chytil jej dieťa, rozhodnutý zavraždiť ho; ona sa k nemu pritisla, rozhodnutá držať ho na svojich prsiach. ‘Prečo, ’ zvolala, ‘prečo ma oddeliť od môjho dieťaťa? Ja som ho porodila a neúnavne som ho kŕmila na svojich prsiach. Nosila som ho v náručí s najväčšou starostlivosťou a tvoja krutá ruka ho zrazí na zem! Tento čerstvý a krásny plod—takto pošliapal!’
“Druhá matka prikázala katovi, aby ju zbavil života spolu s jej dieťaťom: on nechcel, a ona naňho zvolala: ‘Prečo ma posielaš preč, keď si zabil môjho syna? Keby tu bola nejaká vina, mohla by som byť vinná len ja; keby tu nebola žiadna vina, nechajte ma zomrieť s mojím dieťaťom a zbavte ma môjho úbohého života.’ Tretia zvolala: ‘Čo to hľadáte? Hľadáte jedného, a zabíjate toľkých! a toho, ktorý je jeden, nemôžete nájsť!" ’ A ďalší opäť zvolal: ‘Príď, ó, príď, ty Spasiteľ sveta! Ako dlho ťa budú hľadať? Ty sa nikomu nepodobáš: nech ťa títo vojaci vidia, a tak nezabíjajú naše deti.’ To bol nárek matiek; a obetovanie ich detí stúpalo ako obeta k nebu.”
Medzi takto kruto zmasakrovanými deťmi od dvoch rokov a mladšími boli aj také, ktoré patrili betlehemským pastierom, ktorí boli v noc narodenia nášho Spasiteľa povolaní, aby sa mu išli pokloniť do jasličiek. Títo, po Márii a Jozefovi, prví ctitelia Vteleného Slova, takto obetovali Bohu, ktorý ich povolal, najcennejší poklad, ktorý mali. Vedeli, akému Dieťaťu boli obetované ich deti, a svätá pýcha napĺňala ich duše, keď mysleli na tento nový dôkaz výnimočného Božieho milosrdenstva voči nim, na rozdiel od toľkých iných ich blížnych.
Ak ide o Herodesa, jeho plány boli zmarené, ako to musí byť vždy v prípade tých, ktorí vedú vojnu proti Kristovi a jeho Cirkvi. Jeho edikt o zavraždení každého dieťaťa mužského pohlavia, ktoré malo dva roky alebo menej, sa týkal Betlehema a celého jeho okolia; ale Dieťa, o ktoré sa on sám staral a ktoré chcel zničiť, uniklo meču a utieklo do Egypta. Bol to ďalší dôkaz hlúposti sveta, ktorý sa stavia proti Božím zámerom; a v tomto prípade práve opatrenie, ktoré malo spôsobiť zlo, prinieslo dobro—tyran obohatil nebeskú Cirkev o svätých a bojujúcu Cirkev o toľko čerstvých patrónov.
Ježiš, novonarodený židovský kráľ (Mat 2,2), ktorý spôsobuje, že Herodes sa trasie na svojom tróne, je iba Malé Dieťa, bez toho, aby ho bránil čo i len jeden jediný vojak. Herodes, ako všetci prenasledovatelia Cirkvi, má inštinktívne poznanie, ktoré ho učí, že táto zdanlivá slabosť je skutočná a hrozivá moc: čo však ani on, ani jeho nástupcovia nevedeli, bolo, že je horšie ako zbytočné a horšie ako bláznovstvo pokúšať sa rozdrviť duchovnú moc mečom. Táto zdanlivá slabosť betlehemského Dieťaťa sa bude s jeho rokmi zväčšovať; teraz uteká pred tyranom, ktorý mu usiluje o život; ale neskôr, keď vyrastie do Muža, neunikne pred svojimi nepriateľmi; pripútajú ho na potupnú šibenicu medzi dvoch zlodejov—ale práve v ten deň rímsky guvernér vyhlási tohto Ježiša za Kráľa; vlastnou rukou napíše nápis, ktorý bude pribitý na kríž: Ježiš Nazaretský, židovský kráľ. Pilát dá Ježišovi, a to so všetkými možnými formalitami, práve ten titul, z ktorého teraz Herodes zbledne: Ježišovi nepriatelia budú protestovať, budú trvať na tom, aby sa titul zmenil; ale Pilát nezmení ani náznak a povie: (Ján 19,22). Ako v deň svojho ukrižovania pripustí jedného z dvoch lotrov, aby sa podieľal na jeho triumfe; tak teraz, keď je uložený v jasliach, bude sa deliť o svoju slávu s betlehemskými Nevinnými.
Mesiac je uvedený vyššie, strana 314. Hovorí sa Gloria in excelsis.
Uctime si ešte raz týchto drahých Nevinných tým, že si z rôznych liturgií vyberieme ich chvály. Začneme tromi responzóriami z Rímskeho breviára.
REZPONZÓRIE
℟. Tí, čo sú oblečení v bielom rúchu, kto sú a odkiaľ prišli? A on mi odpovedal: ,,Ja som si to myslel: * To sú tí, čo vyšli z veľkého súženia a oprali si rúcha a vybielili ich v Baránkovej krvi.
℣. Videl som pod Božím oltárom duše tých, čo boli zabití pre Božie slovo a pre svedectvo, ktoré držali. * Títo.
℟. To sú tí, čo si nepoškvrnili svoje rúcho; * budú chodiť so mnou v bielom, lebo sú toho hodní.
℣. To sú tí, čo sa nepoškvrnili so ženami; lebo sú panny. * Oni.
℟. Títo svätí spievali novú pieseň pred Božím a Baránkovým trónom; * a zem sa rozozvučala ich hlasmi.
℣. Títo boli vykúpení spomedzi ľudí, prvotiny Bohu a Baránkovi, a v ich ústach sa nenašla lož. * A zem.
Dve kolekty, ktoré nasledujú, sú z leonského sakramentára.
Modlitba
O Bože, ktorý, hoci si veľký vo veľkých veciach, predsa pôsobíš s veľkou slávou v tých najmenších: daj, prosíme ťa, aby sme sa v tento sviatok tešili z tých, ktorí vydali svedectvo, hoci nehovorili, o tvojom Synovi, našom Pánovi.
Modlitba
Daj, prosíme ťa, Pane, svojmu vernému ľudu, aby sa, ako hovorí tvoj apoštol, stal deťmi nie v rozume, ale v zlomyseľnosti; aby tak napodobňoval mučeníkov dnešného sviatku’prostotou svojich sŕdc, keďže nemôže dosiahnuť zásluhy, ktoré nadobudli. Skrze Krista, nášho Pána.
Nasledujúcu krásnu modlitbu preberáme z mozarabského breviára gotickej liturgie Španielska.
CAPITULA
O Ježišu, Svetlo nevýslovné sveta! ktorý si, kým si bol ešte vo svojich jasliach a sám si nebol mučeníkom, podal palmu mučeníctva vojsku Nevinných: ktorí, nevediac hovoriť, z tvojej vôle vydávali svoje početné výkriky, keď ich masakrovali krutí vojaci: ktorých duše, keď si dobrovoľne zomrel za nás všetkých, si vzal z hlbín limbu: Tým istým, Ježišu, vzbuď túžbu ustavične sa modliť za nás, malých a slabých, aby sme tak, nezaslúžiac si byť očistení od hriechov vlastnými modlitbami, dosiahli prítomnú i večnú čistotu na príhovor tých, čo ťa nasledujú, kamkoľvek ideš, a spievajú ti svoje piesne a chválospevy.
Misál tej istej cirkvi nám podáva aj túto modlitbu.
Modlitba
O Bože, ktorého milosrdenstvo sa udeľuje každému veku a pohlaviu; a ktorý si obdaril Nevinných takým bohatstvom otcovskej lásky, že si nedopustil, aby boli držaní v egyptskom otroctve, ani aby (keď opustili tento svet pod zákonom, ako to urobili ich otcovia) boli zbavení evanjelia’ale povolal si ich do svojho kráľovstva spolu s tými, ktorí sa stali dokonalými pod zákonom milosti, a tak si ich urobil pre nás poučením a príkladom nevinnosti, ktorá nepozná zlo: daj nám, svojim sluhom, aby sme odložili svoju moc k zlému a zomreli telesnej roztopašnosti, aby sme nemali inú vôľu ako tú, že sa necháme poučiť tvojimi pokynmi. Nech naša duša takto nie je ani tvrdá, ani pyšná; nech je jemná a nevinná bez toho, aby bola nerozvážna; nech je pokorná bez toho, aby bola slabá; aby tak včasným úsudkom rozvahy poznala tvoje dobré vôľe a konala ich, ako aj ignorovala, ako konať to, čo ťa uráža. Okrem toho nech má tú zdravú miernosť, ktorá vyplýva z vedenia radou; aby tak napodobňovala jednoduchosť týchto Nevinných, pretože boli deťmi, a napodobňovala ich statočnosť, pretože boli bojovníkmi. Amen.
Prudentius, básnik tajomstiev a mučeníkov, od ktorého Cirkev prevzala svoje krásne strofy na sviatok svätých Nevinných, Salvete, Flores Martyrum, oslavuje obetovanie týchto milých betlehemských detí vo svojom znamenitom Hymne na Bohozjavenie. Práve z tohto Hymnu sa rímska liturgia utiekala k niekoľkým veľkým sviatkom; a my z neho teraz vyberáme strofy, ktoré sa týkajú našich drahých Nevinných.
Hymnus
Znepokojený Tyran počuje, že prišiel Kráľ kráľov, ktorý má vládnuť nad Židmi a zasadnúť na Dávidov trón.
Prepadnutý žiarlivým strachom si zavolá posla a povie mu: “Náš súper je blízko — sme v nebezpečenstve; choď, otrok, vyzbroj sa mečom a každú kolísku vykúp krvou.
“Nech je zabité každé mužské dieťa, nech je strážená každá sestra a nech každé bábätko pocíti tvoju ostrú čepeľ, ešte kým saje prsia svojej matky“
“Ani jedna matka o Betleheme, len ja ju podozrievam; potom ich všetky sleduj, aby pred tebou neskrývali svojich chlapcov.”
Na to ide kat a vo svojej divokej krutosti zabodne svoju obnaženú dýku do krehkého tela a do ešte len čerstvo vytvorených sŕdc týchto maličkých.
Ale kde má zasiahnuť, kde nájde dosť miesta, aby sa v týchto detských telíčkach, ktoré nie sú také veľké ako dýka v jeho ruke, udržala zvierajúca sa rana?
A predsa títo mäsiari vraždia každé dieťa. Tu je to nemluvňa rozbité o skalu, ktoré si pokrýva skrehnuté boky, ach, krutý pohľad, krvou, mozgom a očami.
Tamto je to milé bábätko vytrhnuté z náručia matky a hodené do hlbokého potoka, ktorého zurčiace vody plačú, zatiaľ čo sa topia vo vzlykoch a živote tak sladkom ako tieto.
Zdravte, kvety mučeníkov! Kristov nepriateľ vás rozsekal na samom prahu života, ako púčiky ruží láme búrka.
Prvé obete pre Ježiša! Nežné stádo jeho mučeníkov! vy sa so sladkou prostotou hráte s palmami a svojimi korunami aj na samotnom oltári svojej obety!
A čo získa Herodes týmto temným zločinom? Dá mu to, čo hľadal? Jediný, koho chcel zabiť, je Ježiš, a ten stále žije!
Potok detskej krvi prestal tiecť a On jediný je v bezpečí: Dieťa Panny’uniklo tomu meču, ktorý pripravil všetky ostatné Matky o ich deti.
Tak to bolo aj v tých dávnych časoch, keď Mojžiš, osloboditeľ svojho ľudu a predobraz Krista, unikol nezmyselným ediktom zlého faraóna.
Náš výber uzavrieme touto Notkerovou sekvenciou, ktorá je uvedená v zbierke svätého Galla.
SEKVENCIA
Chvála tebe, Ježišu, Synu dokonalého Otca, všemohúceho Boha!
Ktorému sladké chválospevy obyvateľov neba stále vzdávajú chválu,
A nevinné nemluvňatá vždy spievajú svoje melodické piesne chvály na súdoch hore.
Tieto Babičky boli zabité nemilosrdným mečom na príkaz zlého kráľa, ktorý nenávidel tvoje meno,
A teraz sú bohato odmenené v nebi, od teba, Ježišu, za utrpenie, ktoré pretrpeli;
Ty tu ukazuješ svoje zvyčajné milosrdenstvo, ktoré všetkým, čo ti slúžia, dáva koruny najbohatšej krásy.
Svätými modlitbami týchto nevinných nás milosrdne očisť, prosíme ťa, od hriechov nášho minulého života,
A láskavo daj, aby sa tí, ktorých si si pridružil k sebe, aby ťa chválili, stali našimi ochrancami tu dole.
Jim daruj svetlo nekonečnej slávy, nám víťazstvo nad pozemskými vecami,
aby sme si tak svätým životom zaslúžili hojnosť bohatstva tvojej milosti.
Z tých, čo zbožne chvália týchto tvojich svätých Nevinných, nech sa nikto nestane spoločníkom Herodesa,
Ale nech všetci žijú naveky s tebou, Pane, v spoločnosti tohto sladkého chóru. nebies. Amen.
Sladké Kvety mučeníkov! Tvoj sviatok sa v našej pozemskej Cirkvi skončil, ale tvoja záštita nás nikdy neopustí. Počas tohto nového roka svätej liturgie, ktorú nám Boh daroval, budete nad nami bdieť a modliť sa za nás k Baránkovi, ktorý vás tak nežne miluje. Zverujeme ti plody milosti, ktoré naše duše nazbierali počas vianočných sviatkov. Stali sme sa malými deťmi spolu s naším Pánom, začali sme s ním nový život, modli sa za nás, aby sme spolu s ním rástli v múdrosti a veku pred Bohom a ľuďmi (Luk 2,52). Zabezpečte nám vytrvalosť svojimi modlitbami; a na tento účel udržujte v našich srdciach kresťanskú jednoduchosť, ktorá je osobitnou cnosťou Kristových detí. Vy ste nevinní, my sme hriešnici; napriek tomu sme bratia; milujte nás teda bratskou láskou. Vy ste boli vyzdvihnutí do neba na samom úsvite Zákona milosti; náš život padol na sklonku času a svet ochladol v láske; buďte nám nablízku a pomôžte nám; povzbudzujte nás a povzbudzujte v našom boji tým, že nám ukážete svoje krásne víťazné dlane; modlite sa k nášmu Pánovi, aby sme pokáním rýchlo získali nebeskú korunu, ktorú vám jeho nekonečné milosrdenstvo dovolilo získať bez únavy a rizika boja.
Mučeníci! nezabúdajte na mladú generáciu, ktorá práve vstúpila na scénu života. Vy ste boli vzatí do večnej slávy v detskom veku; títo maličkí sú vám podobní vo svojej nevinnosti; milujte ich, bdejte nad nimi, modlite sa za nich. Milosť ich krstu na nich spočíva v celej svojej sviežosti a ich čisté duše odrážajú ako zrkadlo svätosť Boha, ktorý v nich prebýva skrze milosť. Žiaľ, tieto nemluvňatá prejdú veľkými skúškami; mnohé z nich prídu o Božiu milosť a ich krstné rúcho stratí svoju nepoškvrnenú čistotu. Svet sa bude snažiť pokaziť ich srdce a myseľ a hrozivý vplyv zlého príkladu je takmer vždy úspešný. Kresťanské matky budú musieť plakať nad záhubou duší svojich detí’a aká je útecha pre taký smútok, ako je ich? V Cirkvi stále narieka kresťanská Rama a kresťanská Rachel: potešte, sladké betlehemské Nevinné, tieto matky tým, že sa budete modliť za ich detičky. Modlite sa, aby naša doba bola čoraz menej zlá a aby rodičia mali menšiu potrebu báť sa ako teraz—že prvý krok, ktorý ich deti urobia vo svete, bude pre ich duše smrťou.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Gueranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.