Slávny chór mučeníkov, ktorý stojí okolo nášho Emanuela až do dňa jeho predstavenia v chráme, z času na čas otvára svoje rady, aby umožnil vstup vyznávačom, ktorým Božia prozreteľnosť chcela udeliť milosť počas tohto posvätného obdobia. Mučeníci počtom prevyšujú všetkých ostatných svätých, ale aj tak sú vyznávači dobre zastúpení. Po Hilarovi, Pavlovi, Maurovi a Antonínovi prichádza Rajmund z Penafortu, jedna z chvál rádu svätého Dominika a Cirkvi v 13. storočí.
Podľa výroku prorokov Mesiáš prišiel, aby bol naším zákonodarcom; ba on sám je naším zákonom. Jeho slová majú byť pravidlom pre ľudstvo; svojej Cirkvi zanechá zákonodarnú moc, aby viedla ľudí vo svätosti a spravodlivosti, a to po všetky veky. Ako je to jeho Pravda, ktorá predsedá učeniu viery, tak je to jeho Múdrosť, ktorá upravuje kánonickú disciplínu. Cirkev však pri zostavovaní a usporiadaní svojich zákonov využíva služby mužov, ktorých na základe ich znalostí kánonického práva a svätosti ich života považuje za najspôsobilejších na túto prácu.
Svätý Rajmund má tú česť, že mu bolo zverené zostavenie Kódexu kánonického práva Cirkvi’. Bol to on, kto v roku 1234 zostavil na príkaz pápeža Gregora IX. päť kníh Dekretálov; a jeho meno bude navždy spojené s týmto veľkým dielom, ktoré tvorí základ aktuálnej disciplíny Cirkvi.
Raymond bol verným učeníkom toho Boha, ktorý zostúpil z neba, aby spasil hriešnikov tým, že ich povolal k prijímaniu odpustenia. Zaslúžil si krásny titul, ktorý mu udelila Cirkev, “vynikajúci vysluhovateľ sviatosti pokánia.” Bol prvý, kto zhromaždil do jedného súboru učenia maximy kresťanskej morálky, ktoré upravujú povinnosti spovedníka voči veriacim, ktorí sa mu spovedajú zo svojich hriechov. Dielo Súhrn kajúcnych prípadov otvorilo sériu tých dôležitých traktátov, v ktorých učení a svätí muži starostlivo zvažovali nároky práva a povinnosti človeka, aby poučili kňaza, ako má vynášať súd, ako hovorí Písmo, medzi malomocenstvom a malomocenstvom. (Deuteronómium 17:8)
Preto, keď slávna Matka Božia, ktorá je zároveň matkou ľudí, vzkriesila pre vykúpenie zajatcov veľkodušného Petra Nolasca – s ktorým sa o niekoľko dní stretneme pri jasličkách nášho Vykupiteľa – Raymond bol dôležitým nástrojom tohto veľkého diela milosrdenstva; a je opodstatnené, že Rád milosrdenstva naňho hľadí ako na jedného zo svojich zakladateľov a že toľko tisíc zajatcov, ktorých rehoľníci tohto rádu vykúpili zo zajatia Maurov, si ho uctilo ako jedného z hlavných pôvodcov ich oslobodenia.
Prečítajme si teraz opis činov tohto svätého muža, ktorého život bol skutočne plný a bohatý na zásluhy. Lekcie jeho sviatku tak skracujú jeho históriu.
Blahoslavený Raymond sa narodil v Barcelone, zo šľachtického rodu Penafort. Keďže mu boli vštepené základy kresťanskej viery, obdivuhodné dary, ktoré dostal, tak duševné, ako aj telesné, boli také, že už keď bol celkom chlapec, zdalo sa, že sľubujú veľké veci v jeho posmrtnom živote. Ešte ako mladý vyučoval humanitné vedy v Barcelone. Neskôr odišiel do Bologne, kde sa s veľkou usilovnosťou venoval cvičeniam cnostného života a štúdiu kanonického a občianskeho práva. Tam dostal doktorskú čiapku a vykladal posvätné kánony tak zdatne, že sa tešil obdivu svojich poslucháčov.
Keď sa svätosť jeho života stala široko-ďaleko známou, Berengarius, biskup Barcelony, keď sa vracal z Ríma do svojej diecézy, vzal si na cestu Bolognu, aby ho videl; a po najúprimnejších prosbách presvedčil Raymonda, aby ho sprevádzal do Barcelony. Krátko nato ho vymenovali za kanonika a protojereja tohto kostola a svojou čestnosťou, skromnosťou, učenosťou a miernosťou sa stal vzorom pre duchovenstvo i ľud. Jeho nežná oddanosť k svätej Božej Matke bola mimoriadna a nikdy nezanedbal príležitosť horlivo podporovať úctu a slávu, ktoré jej prináležia.
Keď mal asi štyridsaťpäť rokov, zložil slávnostnú profesiu v Ráde bratov kazateľov. Potom sa ako vojak, ktorý však práve nastúpil do služby, venoval uplatňovaniu všetkých cností, ale predovšetkým dobročinnosti voči chudobným, a to najmä voči zajatcom, ktorých zajali neveriaci. Práve jeho napomínaním bol svätý Peter Nolasco (ktorý bol jeho kajúcnikom) podnietený venovať všetko svoje bohatstvo tomuto dielu najzáslužnejšej dobročinnosti. Blahoslavená Panna sa zjavila Petrovi, ako aj blahoslavenému Rajmundovi a Jakubovi I., kráľovi Aragónskemu a povedala im, že by bolo nesmierne príjemné pre ňu a jej božské Dieťa, keby bol ustanovený rád rehoľníkov, ktorých poslaním by bolo vyslobodzovať zajatcov spod tyranie neveriacich. Načo po spoločnej porade založili Rád Panny Márie Milosrdnej za vykúpenie zajatcov a blahoslavený Raymond vypracoval určité pravidlá života, ktoré boli obdivuhodne prispôsobené duchu a povolaniu spomínaného rádu. O niekoľko rokov neskôr získal ich schválenie od Gregora IX. a za prvého generála rádu vymenoval svätého Petra Nolasca, ktorému vlastnoručne odovzdal habit.
Raymonda povolal do Ríma ten istý pápež, ktorý ho vymenoval za svojho kaplána, penitenciára a spovedníka. Práve na Gregorov’príkaz zozbieral do zväzku nazývaného Dekretálie dekréty rímskych pápežov, ktoré sa nachádzali oddelene na rôznych konciloch a v listoch. S najväčšou rozhodnosťou odmietol arcibiskupstvo v Tarragone, ktoré mu ten istý pápež ponúkol, a z vlastnej vôle sa vzdal generality dominikánskeho rádu, ktorý úrad svätým spôsobom vykonával dva roky.
Presvedčil Jakuba, aragónskeho kráľa, aby na svojom panstve zriadil Svätý úrad inkvizície. Urobil mnoho zázrakov; medzi nimi je najslávnejší ten, že keď sa vracal do Barcelony z ostrova Majorca, rozprestrel na mori svoj plášť a za šesť hodín na ňom preplával vzdialenosť sto šesťdesiat míľ, a keď dorazil do svojho kláštora, vstúpil doň cez zatvorené dvere. Nakoniec, keď už takmer dosiahol stý rok svojho veku a bol plný cností a zásluh, v roku Vtelenia 1275 zaspal v Pánovi. Kanonizoval ho pápež Klement VIII.
Z dominikánskeho breviára preberáme nasledujúci hymnus.
HYMN
Preláti, králi a ľudia zeme! oslavujte slávne meno Rajmunda, ktorému bola spása celého ľudstva predmetom láskyplnej starostlivosti.
Jeho čistý a nepoškvrnený život odrážal všetky zázraky mystického života; a svetlo každej cnosti v ňom jasne žiari.
S obdivuhodným štúdiom a bádaním zhromažďuje roztrúsené dekréty zvrchovaných pontifikov a všetky posvätné výroky starobylých kánonov, tak hodné odovzdania všetkým vekom.
Zakáže zradnému moru, aby bolo pevné, a na jeho otvorených vodách ho vynesie na pevninu; rozprestrie svoj plášť a jeho palica stožiar, vezie sa na vlnách.
Daj nám, Pane, aby sme preplávali morom života nevinne a bezpečne a konečne dosiahli prístav večného života. Amen.
Verný rozdávateľ tajomstva zmierenia! Práve zo srdca vteleného Boha si čerpal sladkú lásku, ktorá z teba urobila priateľa hriešnika. Miloval si svojich blížnych a usiloval si sa uspokojiť všetky ich potreby, či už duše alebo tela. Osvietený lúčmi Slnka spravodlivosti si nás naučil rozlišovať medzi dobrom a zlom, keď si nám dal tie pravidlá, podľa ktorých sa posudzujú a liečia naše rany. Borna bola obdivovateľkou tvojej znalosti zákonov a je jednou z jej slávy, že z tvojich rúk prijala posvätný kódex, ktorým riadi cirkvi sveta.
Vyvolávaj v našich srdciach, Rajmund! tú úprimnú sústrasť, ktorá je podmienkou, ktorá sa od nás vyžaduje, keď žiadame o odpustenie vo sviatosti pokánia. Daj nám pochopiť ťažkosť smrteľného hriechu, ktorý nás na večnosť oddeľuje od nášho Boha, i nebezpečenstvo všedného hriechu, ktorý disponuje vlažnú dušu k pádu do smrteľného hriechu. Modli sa, aby v Cirkvi pribúdalo ľudí plných lásky a učenosti, ktorí by mohli vykonávať túto vznešenú službu uzdravovania duší. Chráň ich pred dvoma krajnosťami rigorizmu, ktorý privádza do zúfalstva, a laxnosti, ktorá privádza do lenivosti. Oživ medzi nimi štúdium svätých kánonov, ktoré jediné môže zabrániť neporiadku a anarchii v Kristovom ovčinci.
Oh! ty, ktorý si mal takú nežnú lásku k zajatcom, poteš všetkých, ktorí teraz úpenlivo trúchlia vo vyhnanstve alebo vo väzení; modli sa za ich oslobodenie a modli sa, aby sme sa všetci oslobodili od pút hriechu, ktoré až príliš často robia z tých, čo sa chvália vonkajšou slobodou, otrokov v duši.
Ty si bola dôverníčkou Srdca Márie, Kráľovnej milosrdenstva, a ona ťa urobila účastnou na diele vykúpenia zajatcov. Máš veľkú moc s týmto srdcom, ktoré je po vzore Ježišovho Srdca našou nádejou. Modli sa za nás k tejto neporovnateľnej Božej Matke, aby sme mali milosť milovať Božské Dieťa, ktoré drží v náručí. Nech ju tvoje modlitby podnietia k tomu, aby bola našou Hviezdou na mori tohto sveta, oveľa búrlivejšom, než je to, ktorým si preplával ty, keď si sa plavil na svojej zázračnej lodi.
Pamätaj aj na svoje drahé Španielsko, kde si prežil svoj svätý život. Jej Cirkev je v smútku, lebo stratila rehoľné rády, ktoré ju urobili takou veľkolepou a silnou: modli sa, aby sa jej rýchlo vrátili a pomáhali jej ako kedysi. Ochraňuj dominikánsky rád, ktorého habit a regulu si bol takou jasnou ozdobou. Kým si bol na zemi, riadil si ho s veľkou rozvahou; teraz, keď si v nebi, buď mu otcom svojou láskou.
Nech napraví svoje straty. Kiež by opäť prekvitala vo všeobecnej Cirkvi a prinášala ako v predchádzajúcich dňoch ovocie svätosti a vzdelanosti, ktoré z nej urobili jednu z hlavných chvál Božej Cirkvi.
PAMIATKA SVÄTEJ EMERENTIANY
Sotva uplynuli tri dni od mučeníckej smrti svätej Anežky, keď nás liturgia, tak žiarlivá na každú tradíciu, pozýva na návštevu mučeníckeho’hrobu. Nájdeme tam mladú pannu, ktorá sa volá Emerentiana; bola priateľkou a pestúnkou našej drahej malej hrdinky a prišla sa modliť a plakať na miesto, kde leží jej milovaný, tak skoro a tak kruto odňatý. Emerentiana ešte nebola obnovená vo vodách krstu; prechádza cvičeniami katechumenky; ale jej srdce už vierou a túžbou patrí Ježišovi.
Kým mladé dievča vylieva svoj žiaľ nad hrobom svojej milovanej Anežky, prekvapí ju prístup niekoľkých pohanov; tí sa jej slzám vysmievajú a vyzývajú ju, aby už viac nevenovala tento druh úcty tej, ktorá bola ich obeťou. Na to sa dieťa, ktoré túžilo byť s Kristom a byť v objatí svojej sladkej Anežky, zapálilo svätou odvahou, ako sa aj patrí, keď je blízko takého mučeníckeho hrobu, a obrátilo sa k barbarom, vyznáva Ježiša Krista, preklína modly a karhá ich za ich ohavnú krutosť voči nevinnej svätici, ktorá tam ležala.
Toto bolo viac než dosť na to, aby sa vzbúrila divoká povaha ľudí, ktorí boli otrokmi uctievania satana; a sotva dieťa prehovorilo, padá na hrob, zasypaný ťažkými kameňmi, ktoré naň hodili jej vrahovia. Emerentiana, pokrstená vlastnou krvou, zanecháva svoje krvácajúce telo na zemi a jej duša odlieta do lona svojho Boha, kde sa má navždy tešiť zo spojenia s ním v drahej spoločnosti Anežky.
Spojme sa s Cirkvou, ktorá si tak zbožne uctieva tieto dojímavé udalosti zo svojich vlastných dejín. Prosme Emerentianu, aby sa modlila, aby sme mali milosť zjednotiť sa s Ježišom a Anežkou v nebi; a blahoželajme jej k jej vlastnému triumfu tým, že sa k nej obrátime slovami svätej liturgie.
ANT. Poď, Kristova manželka, prijmi korunu, ktorú ti Pán pripravil naveky.
℣. Milosť sa rozlieva v tvojich perách.
℟. Preto ťa Boh požehnal naveky.
Modlime sa,
Nech blahoslavená Emerentiana, tvoja panna a mučeníčka, Pane, prosí o naše odpustenie: ktorá čistotou svojho života a vyznávaním svojich cností bola ti vždy milá. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.