Pred poďakovaním Bohu za zázračné obrátenie apoštola pohanov nás Cirkev zhromažďuje na sviatok jeho obľúbeného učeníka.
Timotej - neúnavný spoločník svätého Pavla - priateľ, ktorému veľký apoštol niekoľko dní pred preliatím svojej krvi za Krista napísal svoj posledný list - prichádza teraz, aby očakával príchod svojho učiteľa k jasličkám Emanuela. Stretáva tam Jána, milovaného učeníka, s ktorým spolu znášal starosti spojené s riadením Efezskej cirkvi; víta ho aj Štefan a ostatní mučeníci, lebo aj on nesie v ruke mučenícku palmu. Vzdáva ctihodnej Matke Božského Dieťaťa úctivú poctu Efezskej cirkvi, ktorú Mária posvätila svojou prítomnosťou a ktorá sa s Jeruzalemskou cirkvou delí o tú česť, že ju mala za jednu zo svojich členov, ktorá bola nielen ako apoštoli svedkom, ale navyše vo svojej vlastnosti Božej Matky aj nevýslovným nástrojom spásy ľudstva.
Prečítajme si teraz v Ofíciu Cirkvi skrátený opis pôsobenia tohto horlivého učeníka apoštolov.
Timoteus, Lystris v Timotejovi sa narodil v Lystre, v Likaónii. Jeho otec bol pohan a matka Židovka. Keď do týchto končín prišiel apoštol Pavol, Timotej bol vyznávačom kresťanského náboženstva. Apoštol veľa počul o jeho svätom ţivote, a tak ho podnietil, aby si ho vzal za spoločníka na svoje cesty, ale kvôli Ţidom, ktorí sa obrátili na Kristovu vieru a vedeli, ţe Timotejov otec je pohan, mu udelil obrad obriezky. Hneď ako prišli do Efezu, apoštol ho vysvätil za biskupa tejto cirkvi.
Apoštol mu adresoval dva svoje listy – jeden z Laodicey, druhý z Ríma – aby ho poučil, ako má vykonávať svoj pastiersky úrad. Nemohol zniesť, keď videl, že obety, ktoré prináležia jedine Bohu, sa prinášajú modlám diablov; a keď zistil, že obyvatelia Efezu prinášajú obete Diane na jej sviatok, usiloval sa ich prinútiť, aby od svojich bezbožných obradov upustili. Oni sa však naňho vrhli a ukameňovali ho. Kresťania ho nemohli vyslobodiť z ich rúk, kým nebol viac mŕtvy ako živý. Odniesli ho na horu neďaleko mesta a tam deviateho dňa Kalend februára (24. januára) zaspal v Pánovi.
Grécka cirkev oslavuje pamiatku svätého Timoteja vo svojom Menæa, z ktorého vyberáme nasledujúce strofy.
DIE XXII JANUÁRII
O Timoteus! plný zbožnej múdrosti!!! Vstúpil si do potoka rozkoší a napil sa z tajomného poznania, napodobňujúc horlivých milovníkov Krista, do ktorého slávy si teraz radostne vstúpil, kontemplujúc nekonečne vznešenú Trojicu a najpokojnejší pokoj.
O Timoteus, plný zbožnej múdrosti, tvoje časté slabosti a telesné neduhy ti dodávali silu ducha, ľahko si zničil moc bludu, lebo ťa chránila Kristova moc, a vznešene si nám hlásal najbožskejšie evanjelium pokoja.
Najvzdialenejšie končiny zeme teraz spievajú tvoje zázraky, nesmrteľný Thaumaturgus! lebo Kristus ťa odmenil, ozdobil darom zázrakov, lebo si pre neho trpel muky; a za smrť, ktorú si pretrpel, ti dal slávu a blaženosť večnú.
Najsvätejší svätý! milosť hojne prúdila z tvojich rtov a spôsobila, že prúdy dogmy zavlažili Kristovu Cirkev a priniesli stonásobné ovocie, Timoteus! ty Kristov zvestovateľ! ty Boží apoštol!"
Zmocnil si svoje telo, podriadil si ho Slovu, a to, čo je vyššie, spravoval si tým, čo je nižšie, blahoslavený Timoteus, ovládol si svoje vášne a uvoľnil si svoju dušu, a tak sa v tebe upevnila harmónia, ktorej učil blahoslavený Pavol.
On, Pavol, žiarivý ako slnko, poslal ťa ako žiarivý lúč, aby si čo najjasnejšie osvietil zem bohatou hojnosťou svetla, na naše usmernenie a povzbudenie, Timoteus, ty, zjaviteľ Boží! Ó, Timoteus, ako Boží voz si niesol jeho božské meno pred bezbožnými tyranmi a nebál si sa ich krutosti, miláčik Boží, lebo si sa obliekol do Ježišovej nepremožiteľnej sily.
Najblaženejší Timoteus! božsky obdarená myseľ! Apoštol! dostal si slávnu korunu; tvoje čelo bolo opásané diadémom kráľovstva; a ty si stál pred trónom svojho Majstra, krásny v sláve, spolu s Pavlom vo večných stánkoch, ó, najblahoslavenejší!
V tebe, svätý pontife! si uctievame jedného z učeníkov apoštolov – jeden z článkov, ktoré nás bezprostredne spájajú s Kristom. Ty nás všetkých osvietených oslovuješ svojím stykom s Pavlom, veľkým lekárom pohanov. Ďalší z jeho učeníkov, Dionýz Areopagita, ťa urobil dôverníkom svojich vznešených úvah o Božích menách; teraz však, zaliaty večným svetlom, ty sám kontempluješ Slnko spravodlivosti vo videní tvárou v tvár.
Pros za nás, ktorí sa tešíme len z pohľadu na jeho krásu cez závoj jeho poníženia, aby sme ho tak milovali, že si zaslúžime vidieť ho raz v jeho sláve. Aby si znížil tlak porušiteľného tela, ktorý zaťažuje dušu, (Múd 9,15) podrobil si svojho vonkajšieho človeka takému prísnemu pokániu, že ťa svätý Pavol nabádal, aby si ho miernil: pomáhaj nám v našom úsilí znížiť poslušnosť tela voči duchu. Cirkev bez prestania číta rady, ktoré dal apoštol tebe a skrze teba všetkým pastierom pre voľbu a správanie duchovenstva: modli sa, aby Cirkev bola požehnaná biskupmi, kňazmi a diakonmi, obdarenými všetkými tými kvalifikáciami, ktoré vyžaduje od rozdávateľov Božích tajomstiev.
Nakoniec prosíme teba, ktorý si vystúpil do neba ozdobený aureolou mučeníctva: povzbuď nás, ktorí sme tiež Kristovými vojakmi, aby sme odhodili svoju zbabelosť a získali to kráľovstvo, kde náš Emanuel prijíma a korunuje svojich vyvolených na celú večnosť.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.