Rudy Giuliani poukázal na niekoľko dobrých vecí, ktoré tajne zaznamenal aj Victor Davis Hanson. Ako poznamenal Giuliani v rozhovore pre Newsmax, základné prvky žalôb E. Jean Carroll nikdy nedávali zmysel.
Konkrétne, Carroll nemohla na svoje žaloby voči Donaldovi Trumpovi uviesť ani dátum, ani ROK, ale to v skutočnosti nebolo dôležité v občianskoprávnom spore, v ktorom zákonodarný zbor štátu New York doslova napísal nový zákon, ktorý umožnil podanie žaloby voči Donaldovi Trumpovi.
Victor Davis Hanson uvádza niekoľko rovnakých bodov, len o niečo podrobnejšie:
Občianskoprávna žaloba slúži len ako predobraz ďalších štyroch ľavicových trestných stíhaní, ľavicových sudcov a ľavicových porot, ktoré majú prísť – všetky na základe obvinení, ktoré by nikdy neboli vznesené, keby Trump buď nekandidoval na prezidenta, alebo keby bol liberálny progresívec.
A predsa sme tu.
Prípad E. Jean Carroll je zo všetkých piatich najzáhadnejší. Ona, údajná obeť, si nepamätala ani rok, v ktorom sa údajný sexuálny útok odohral, teda pred takmer tromi desaťročiami. Pozorovatelia poukázali na desiatky nezrovnalostí v jej príbehu.
Nikdy nebolo jasné, aké boli predohry, ktoré údajne (Trump stretnutie s ňou popiera) viedli k tomu, že sa obaja údajne dobrovoľne spolu odobrali do šatne obchodného domu, kde počas bežných pracovných hodín došlo k údajnému násiliu.
Navyše, sťažnosť na sexuálne napadnutie sa objavila desiatky rokov post factum – a až po tom, čo Trump kandidoval a následne sa stal prezidentom.
Carroll ho nakoniec zažalovala za ublíženie na zdraví, ale dávno po uplynutí premlčacej lehoty, a tak sa prípad zdal byť neaktuálny.
Jeho nároky na ujmu za urážku na cti vyplývajú z toho, že bol prepustený z práce v rubrike poradenstva v časopise ELLE.
Tvrdila, že Trump’ove ostré odmietnutia a reči ad hominem viedli k zničeniu jej kariéry. Strata stĺpčeka pre kohokoľvek vo veku 76 rokov sa však nezdá byť až takou zriedkavou udalosťou a absencia platenej práce v neskorých sedemdesiatich rokoch’na štyri roky sa zrejme nerovná zásahu vo výške 83 miliónov dolárov.
A všimnite si, že tvrdenie, že jej spor s Trumpom viedol k jej prepusteniu, dôrazne poprel samotný časopis, ktorý ju prepustil.
Vtedy sa však stala ďalšia zvláštna vec. V roku 2022 bol v newyorskom zákonodarnom zbore prijatý nový zákon (“Zákon o dospelých pozostalých”). Ten tiež post facto zaviedol dvanásťmesačné okno (začínajúce šesť mesiacov od podpísania zákona), ktoré umožňovalo pozostalým po dávno prežitých údajných sexuálnych útokoch zrazu žalovať obvineného dávneho páchateľa – bez ohľadu na predchádzajúcu premlčaciu lehotu.
Tento nečakaný otvor zrazu priniesol Carrollovi’ovi znovuzrodenie predchádzajúcich neúspešných snáh. A rýchlo podala novú žalobu s pomocou arci-trumpovského nenávistného miliardára Hoffmana.
Ale zákon mohol byť predložený najmä s ohľadom na Trumpa – vzhľadom na to, že zákonodarca, ktorý ho predložil, Brad Hoylman-Siga, bol známy ako ďalší Trumpov antagonista.
Zajímavejšie je, že predtým predložil a schválil iný návrh zákona zameraný proti Trumpovi. Tento “TRUST” zákon splnomocnil konkrétne federálne kongresové výbory, aby mali prístup k kedysi zapečateným daňovým priznaniam vysokých štátnych úradníkov štátu New York – ako je napríklad Trump.
Všeobecne dohodnutým podtextom tohto zákona’bola zelená pre protitrumpovských členov Kongresu, aby získali legálny prístup k daňovým priznaniam Donalda J. Trumpa’
Takto vzniká podivný pocit, že newyorský zákonodarný zbor možno náhle prijal zákon, ktorý bol zameraný na minulé správanie Donalda Trumpa ale až po jeho vstupe na politickú scénu.
I keď nejde celkom o návrhy zákonov, je na nich niečo znepokojujúce, ak sú to zákony post factum zamerané na najznámejšieho a najkontroverznejšieho muža v Amerike a hlavného kandidáta na prezidenta.
V podstate ide o cielené zákony, ktorých cieľom je, aby sa Trumpovo’predchádzajúce právne nepostihnuteľné správanie zrazu stalo celkom právne postihnuteľným.
Trump bude predmetom takéhoto osobitného zaobchádzania celé leto a jeseň.
Prokurátori Bragg, James, Smith a Willis zosynchronizujú svoje súdne záležitosti, aby dosiahli maximálny účinok.
Trump bude opäť čeliť ľavicovým prokurátorom, sudcom a porotcom na základe obvinení, ktoré sú politicky motivované a týkajú sa údajného správania, ktoré buď zvyčajne nie je trestné, alebo nie v takej miere ako v prípade Trump’a. (Spomíname si na federálnu pokutu vo výške takmer 375 000 dolárov, ktorá bola oneskorene vyrubená oslobodenému Obamovi, ale až päť rokov po jeho nezákonnom získavaní a neoznamovaní zahraničných príspevkov na volebnú kampaň v roku 2008?"
Zápas je každým dňom vyšší, pretože Trump sa blíži k nominácii a stáva sa tak nádejou polovice krajiny na ukončenie Bidenovho šialenstva.
Akokoľvek bude musieť Trump zostať pokojný, nedávať priestor svojej légii nepriateľských prokurátorov a zároveň viesť nonstop kampaň proti Bidenovi (a chvíľu aj Hayley) a zároveň bojovať o to, aby sa jeho meno udržalo na volebných lístkoch v rôznych štátoch.
Teda to, čoho sme svedkami, nie je ani mimoprávne úsilie Steela/Fusion GPS, Perkins Coie/DNC/Hillary Clintonovej v roku 2016, ani “ruské dezinformácie” v roku 2020 “ruse/zmena volebných zákonov/infúzia pol miliardy dolárov na absorbovanie práce registračných machinácií proti Trumpovi.
To všetko sme už dávno prekročili. Samotný právny systém v rukavičkách s ľavicovými politikmi (porovnajte chválospevy Jamesa a Willisa v kampani alebo návštevy prokurátorov v komisii 6. januára a v Bielom dome) mení proces hlasovania a volieb na trápnu frašku.
Ale aj tak bude musieť Trump bojovať ďalej. Musí sa uprostred cunami udržať pod kontrolou, nehrať do karát svojim žalobcom a pamätať na to, že on môže byť čoskoro jedinou jedenásťhodinovou nádejou na zastavenie tohto výsmechu amerického práva, zvykov a tradícií.
Preprinted with permission from Conservative Treehouse.