Po 7. spoločnom seminári Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM) a Rady európskych biskupských konferencií (CCEE), ktorý sa konal v Nairobi v Keni, mám obavy z možného vplyvu na základné katolícke učenie, ochranu života a zachovanie kultúrnych hodnôt. Seminár s názvom “Synodalita: Seminár, ktorý sa konal od 23. do 26. januára 2024, sa zaoberal kritickými otázkami, ktoré vyvolali rozhovory medzi veriacimi a pozorovateľmi.
Seminár’sa zameral na reformu Rímskej kúrie, ako je načrtnutá v apoštolskej konštitúcii “Praedicate Evangelium,” znamená významný odklon od tradičného katolíckeho učenia. Cieľom reformy, na čele ktorej stojí pápež František, je prispôsobiť Cirkev výzvam 21. storočia a zdôrazniť Cirkev, v ktorej sa účasť laikov považuje za rovnako dôležitú ako účasť kléru. Hoci snaha o inkluzívnosť je chvályhodná, v mojej mysli - tak ako v mysliach miliónov katolíckych veriacich - pretrvávajú obavy z možného oslabenia doteraz neochvejného postoja Cirkvi k posvätnosti života, rodinným hodnotám a ďalším tradičným doktrínam.
Jedným z konkrétnych problémov, ktorý ma znepokojuje, je prebiehajúci dialóg o synode o synodalite, kde sa diskusie točili okolo prijatia “rôznych” perspektív a podpory “synodálnejšej štruktúry.” Európska skúsenosť Cirkvi bola opísaná ako obohatená o “rôznorodú cirkevnú identitu.” Africká perspektíva zdôrazňovala komunitné hodnoty. Obe vraj “významne prispievajú k celosvetovej ceste Cirkvi’smerom k synodálnejšej štruktúre.” Vzhľadom na tieto reči o európskej katolíckej “rozmanitosti,” je medzi africkými katolíkmi citeľná obava z možnej erózie základného katolíckeho učenia a tradícií, ktoré sme desaťročia prijímali.
ČÍTAJTE: Pápež František sa priamo podieľal na odmietnutí požehnania pre homosexuálne ‘páry’v Afrike;
Seminár’venoval pozornosť úlohe a účasti mladých na živote a poslaní Cirkvi’ma zmiatol, ako’som si istý, že zmätie aj mnohých iných katolíkov na celom svete, najmä v Afrike. Hoci uznávam dôležitosť angažovanosti mladých ľudí, znepokojuje ma, ako sa táto angažovanosť vyrovnáva s nedávnym vývojom, napríklad s vyhláseniami Vatikánu o požehnávaní párov rovnakého pohlavia. Hľadám uistenie, že angažovanosť Cirkvi voči mladým neohrozuje jej neochvejnú obranu tradičných rodinných hodnôt.
Keď biskupi vyjadrujú svoj záväzok prehlbovať spoluprácu, túžim po uistení, že táto jednota je v súlade so všeobecnou deklaráciou ľudských práv, najmä pokiaľ ide o ochranu nenarodených detí a dôstojnosť rodiny. Nedávne diskusie o inkluzívnosti a ľudskej dôstojnosti vyvolávajú otázky o postoji Cirkvi k otázkam, ktoré majú právne dôsledky a širšie spoločenské dôsledky.
Tejto africkej katolíčke sa zdá, že Katolícka cirkev stojí v rozhodujúcom momente. Pri navigácii v diskusiách a reformách je nevyhnutné, aby sa zaoberala vznesenými obavami. Podobne ako mnohí iní veriaci katolícki laici, aj ja očakávam od katolíckych predstaviteľov vedenie, ktoré zachová integritu katolíckeho učenia a zároveň zachová kultúrne hodnoty a zabezpečí, aby Cirkev zostala majákom pravdy v rýchlo sa meniacom svete. Keď biskupi Afriky a Európy kráčajú spoločne v rámci synody, môžu mať na pamäti nadčasové princípy, ktorými sa katolícka viera riadi už po stáročia?"
PREČÍTAJTE SI: Konferencia biskupov severnej Afriky’schvaľuje požehnanie pre homosexuálne ‘páry’