Kalendárny zoznam mučeníkov je prerušený na dva dni; prvým z nich je sviatok Romualda, hrdinu pokánia, svätca z kamaldulských lesov. Je synom veľkého patriarchu svätého Benedikta a podobne ako on je otcom mnohých detí. Benediktínska rodina má priamu líniu od počiatku až po súčasnosť, ale z kmeňa tohto úctyhodného stromu vyšli štyri životaschopné vetvy, z ktorých každej Duch Svätý odovzdal život a plodnosť materského kmeňa. Tieto vedľajšie vetvy Benediktovho rádu sú: Camaldoli, od Romualda; Cluny, od Oda; Vallombrosa, od Jána Gualberta; a Citeaux, od Róberta z Molesmes.
Svätcom tohto siedmeho februárového dňa je Romuald. Mučeníci, s ktorými sa stretávame na ceste pôstnym obdobím, nám dávajú dôležité poučenie tým, ako opovrhovali týmto krátkym životom. Ale poučenie, ktoré nám ponúkajú takí svätí kajúcnici, ako bol veľký opát z Camaldoli, je ešte praktickejšie ako poučenie mučeníkov. Tí, čo sú Kristovi, hovorí apoštol, ukrižovali svoje telo s jeho neresťami a zmyslami; (Gal 5, 24) a týmito slovami nám hovorí, čím sa vyznačuje každý pravý kresťan. Opakujeme: aké mocné povzbudenie máme v týchto vzoroch umŕtvovania, ktorí svojím životom hrdinského pokánia posvätili púšte! Ako nás nútia hanbiť sa za vlastnú zbabelosť, ktorá sa sotva dokáže prinútiť urobiť to málo, čo treba, aby sme uspokojili Božiu spravodlivosť a zaslúžili si jeho milosť!
Prijmime si toto ponaučenie k srdcu, ochotne ponúknime nášmu urazenému Pánovi daň nášho pokánia a očisťme svoje duše skutkami umŕtvovania.
Oficium na sviatok svätého Romualda nám podáva nasledujúci náčrt jeho života.
Romuald bol synom šľachtica, ktorý sa volal Sergius. Narodil sa v Ravenne a ešte ako chlapec odišiel do kláštora Classis, aby tam viedol pokorný život. Rozhovor s jedným z rehoľníkov zvýšil v jeho duši už aj tak horlivú lásku k zbožnosti; a po tom, čo bol dvakrát obdarený návštevou svätého Apollinarisa, ktorý sa mu počas noci zjavil v kostole, ktorý mu bol zasvätený, vstúpil do mníšskeho stavu, v súlade so sľubom, ktorý mu dal svätý mučeník. O niekoľko rokov neskôr sa vydal k pustovníkovi menom Marinus, ktorý žil v okolí Beníc a bol známy svojím svätým a prísnym životom, aby pod takýmto učiteľom a sprievodcom mohol kráčať úzkou cestou vysokej dokonalosti.
Mnohé nástrahy mu nastražil satan a závistlivci ho obťažovali svojimi prenasledovaniami, ale tieto veci ho len podnietili k väčšej pokore a vytrvalosti v pôste a modlitbe. Pri nebeskom rozjímaní, ktorým bol obdarený, prelieval hojné slzy. V jeho tvári však vždy žiarila taká radosť, ţe rozveselila všetkých, ktorí sa naňho pozerali. Kniežatá a králi si ho veľmi vážili a jeho rady mnohých priviedli k tomu, aby opustili svet a jeho lákadlá a žili vo svätej samote. Horlivá túžba po mučeníctve ho priviedla k tomu, aby sa vydal na cestu do Panónie, ale choroba, ktorá ho trápila, kým išiel vpred, a opustila ho, keď sa vrátil, ho prinútila vzdať sa svojho zámeru.
Počas svojho života, ako aj po smrti, urobil mnoho zázrakov a bol obdarený darom proroctva. Podobne ako patriarcha Jakub videl rebrík, ktorý siahal od zeme až po nebo a po ktorom vystupovali a zostupovali muži odetí v bielom rúchu. Toto zázračné videnie si vysvetľoval ako označenie kamaldulských mníchov, ktorých bol zakladateľom.
Napokon, keď dosiahol vek stodvadsať rokov, po tom, čo sto rokov slúžil svojmu Bohu životom v najprísnejšom pokání, odišiel k svojej odmene v roku tisícdvadsaťsedem nášho Pána. Jeho telo sa našlo neporušené päť rokov po tom, čo bolo v hrobe; potom ho s náležitou úctou pochovali v kostole jeho rádu v Fabriane.
Verný služobník a priateľ Boží! Aký odlišný bol tvoj život od nášho! My milujeme svet a jeho rozptýlenia. Myslíme si, že robíme zázraky, ak každý deň venujeme letmú myšlienku svojmu Stvoriteľovi a v dlhých intervaloch ho urobíme jediným cieľom niektorého z našich zamestnaní. Vieme však, ako nás každá hodina približuje k tej chvíli, keď budeme musieť stáť pred Božím súdom so svojimi dobrými i zlými skutkami, aby sme prijali neodvolateľný rozsudok, ktorý si zaslúžime.
Ty, Romuald, si takto nepremárnil život. Zdalo sa ti, akoby existovala len jedna myšlienka a jeden záujem, pre ktorý sa oplatí žiť: ako čo najlepšie slúžiť svojmu Bohu. Aby ťa nič neodvrátilo od tohto nekonečne drahého cieľa, utiekol si na púšť. Tam si pod regulou veľkého patriarchu, svätého Benedikta, viedol boj proti telu a diablovi; tvoje slzy zmyli tvoje hriechy, hoci také ľahké v porovnaní s tým, čo sme spáchali my; tvoja duša, oživená pokáním, sa rozhorela láskou k Ježišovi, pre ktorého by si najradšej prelial svoju krv. Radi si pripomíname tieto tvoje zásluhy, pretože nám patria na základe spoločenstva, ktoré náš Pán tak milosrdne ustanovil medzi svätými a hriešnikmi.
Pomáhaj nám preto počas obdobia pokánia, ktoré nás čoskoro čaká; Božia spravodlivosť nepohrdne našimi slabými snahami, pretože ich bude vidieť skrášlené spojením, ktoré im dovolí mať s takými slávnymi skutkami, ako sú tvoje. Keď si žila v kamaldulskom raji, tvoja milá a sladká láska k ľuďom bola taká, že všetkých, ktorí sa k tebe priblížili, napĺňala radosťou a útechou; čo nemôžeme očakávať od teba teraz, keď stojíš tvárou v tvár Bohu lásky? Pamätaj aj na rád, ktorý si založil; ochraňuj ho, daj mu vzrast a vždy ho rob tým, ktorí sa stanú jeho deťmi, rebríkom, ktorý ich povedie do neba.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.