Mrazivé teploty a sneh nezabránili koncom januára aljašským zástancom života v pochode za posvätnosť života.
28. januára sa 150 zástancov života zúčastnilo na Pochode za život v Anchorage na Aljaške, kde prešli celé štyri míle v počasí s nulovými teplotami a neustálym snežením. Mary Kemperová, jedna z organizátoriek podujatia, pre LifeSiteNews povedala:
Pochod bol chladný, krásny a inšpirujúci. Celý čas bolo nula stupňov a snežilo. Mamičky a oteckovia niesli deti v predných batôžkoch a ruksakoch - tínedžeri a mladí dospelí niesli transparenty a nápisy, rozprávali sa a smiali sa počas chôdze - veteráni za život niesli vlajky a palice - duchovní, pastori a kapláni niesli Kristovo posolstvo - a malé deti statočne a veselo držali krok. Napočítal som 75 ľudí, ktorí prešli pochodom, ktorý nemal len 3,5 míle, ako bolo avizované, ale celé 4 míle! Pochodujúci prišli na cintorín s oneskorením (a s ospravedlnením) k jasajúcemu davu ďalších približne 75 duší, takže skupina mala spolu asi 150 ľudí. Pôsobivé predstavenie vzhľadom na relatívne neskoré plánovanie a veľmi aljašské počasie, ktoré nám Boh doprial.
Pro-life rečníci sa prihovorili účastníkom pochodu pri pamätníku nenarodených detí v Anchorage. Medzi rečníkmi vystúpil Blake Hart, kresťanský pastor a vojenský kaplán slúžiaci v Anchorage, ktorý ponúkol kresťanským mužom výzvu k činom a vyzval ich, aby sa “postavili do boja” v mene nenarodených detí. Svoje poznámky smeroval predovšetkým k veriacim mužom a povedal:
Od roku 1973 bolo pod ochranou zákona zabitých viac ako 63 miliónov detí. Stojíme tu o 50 rokov neskôr a naši nenarodení susedia stále v tichosti volajú, ich hlasy nie sú vypočuté, ich práva nie sú vyžiadané, ich spravodlivosť nie je dosiahnutá, pretože ďalšie nenarodené životy sú naďalej obetované na oltár voľby a pohodlia. Volanie Pána nás dnes vyzýva: ‘Kde sú muži, ktorí sa postavia do boja za životy svojich pred narodením blížnych? ’ Mýtus o tom, že téma potratov je len ženskou záležitosťou. To, že muži majú v tejto otázke mlčať a zostať bokom, sa už nemôže ďalej udržiavať.
Zabíjanie nositeľov obrazu v maternici nie je záležitosťou ženy’je to záležitosť ľudstva. A tvrdiť, že muži sa nemôžu postaviť za tieto deti a životy mužov a žien, ktoré sú zlomené ich zabíjaním, je ako tvrdiť, že bieli muži a ženy sa nemohli postaviť za svojich čiernych bratov a sestry v boji za spravodlivosť počas hnutia za občianske práva.
Muži, v tomto boji za život máme ústrednú úlohu, pretože žiadne dieťa, ktoré je potratené, nie je bez otca. Dieťa, ktoré má byť potratené, nie je izolovanou jednotkou, ale plodom matky aj otca.
Po druhé, nesieme veľkú časť zodpovednosti za vytvorenie kultúry, ktorá oslavuje promiskuitu bez následkov. Zanedbaní muži/otcovia sú obrovským faktorom, ktorý stojí za astronomickým počtom potratov. Dôvodom existencie ponuky potratov, pornografie a obchodovania s ľuďmi v oblasti sexu je dopyt, ktorý v oveľa väčšej miere zabezpečujú muži. Najviditeľnejším prejavom nášho pokánia je podkopávanie dopytu, ktorý vytvoril túto skazenú ponuku.
Napokon, muži, sme špeciálne stvorení na tento boj, pretože si neviem predstaviť iný dôvod, prečo bolo mužstvo stvorené naším stvoriteľom, než aby sme sa zastávali, starali a bojovali za najzraniteľnejšie časti ľudstva, ktorých najjasnejším príkladom sú naši predčasne narodení susedia.
Priatelia, práva na slobodu a hľadanie šťastia nemajú zmysel tam, kde sa nectí a nechráni právo na život. Samotná štruktúra našej spoločnosti sa rozpadá, keď sa nechráni život, najzákladnejšie právo. Muži, je našou povinnosťou chrániť, slúžiť a postaviť sa na obranu tých, ktorí sa nemôžu postaviť sami za seba.
Kemper ponúkol účastníkom pochodu povzbudzujúce povzbudenie, v ktorom pripomenul silné stránky hnutia za život. Upozornila na národný Pochod za život vo Washingtone, na ktorý Kemperová pricestovala predošlý víkend až z Aljašky, a zdôraznila: “Hnutie za život je OBROVSKÉ. Médiá nás síce umlčujú, ale sme’takí obrovskí, že počas celodennej snehovej búrky v D.C., ktorá zatvorila školy, sa takmer 100 000 rôznorodých, šťastných ľudí hodinu zhromažďovalo na National Mall a potom tri hodiny kráčalo na obranu detí. Kráčali ulicami Washingtonu s piesňami, modlitbami a stretávaním a nadväzovaním nových priateľstiev po ceste.”
Čítajte: Pro-liferi mali veľa dôvodov, prečo sa odvážne postaviť zasneženému počasiu na Pochod za život 2024
Pokračovala:
Hnutie za život má stovky organizácií, z ktorých každá má svoje vlastné poslanie a každá stovky alebo tisíce aktívnych členov. Hnutie za život nie je nejaká okrajová, extrémistická skupina. Hoci, aj keby sme sa stali malou okrajovou skupinou, stále by sme tu boli v chládku, pretože sme’aj radostné&i>pro-life hnutie! Radosť pramení z poznania a nasledovania pravdy – z poznania a nasledovania tej Osoby, ktorá je Pravda a Cesta, tej, ktorá dáva každému z nás našu dôstojnosť.
Aborcia spustošila náš národ, zničila rodinu a dala vzniknúť všetkým neduhom, pred ktorými rodina chráni. Dnes sa schádzame, aby sme smútili a robili pokánie za viac ako 63 miliónov legálnych potratov, ktoré sa uskutočnili od roku 1973.
Myslenie na jediný potrat by nás malo úprimne dohnať k slzám. Ale uprostred tohto smútku, pod týmto smútkom a nad týmto smútkom je radosť. Je tu radosť, pretože poznáme pravdu a pracujeme pre pravdu, pravdu, ktorá je mimo nás – objektívnu, vedeckú pravdu o počiatkoch ľudského života, ako aj duchovnú pravdu o dôstojnosti každého ľudského života ako vzácneho Božieho dieťaťa.
Takisto je veľkou radosťou pracovať spoločne na tom, aby už nikdy nebolo zabité žiadne dieťa v matkinom lone – určite nie zákonnými prostriedkami! Je radosť pracovať na tom, aby sa už nikdy žiadna matka nedostala na pokraj, kde by si myslela, že interrupcia jej dieťaťa je jediným východiskom zo zúfalej situácie, a je radosť pracovať na tom, aby už žiadny otec nezostal na pochybách, kde je jeho miesto ako muža, ako otca.
Ak vám niekedy trochu ochabne radosť, pozrite sa na chvíľu na obrázok malého ľudského embrya a zamyslite sa nad jedným vzácnym človekom, ktorého tu dnes stojíme, aby sme ho chránili.
A napokon, nie sme len obrovské hnutie a nie sme len radostné hnutie, ale sme NEUSTÁLE hnutie. Sme neústupní, pretože potratový priemysel je neústupný. A sme neústupní, pretože nenarodené deti nemôžu trvať na ničom pre seba.
Bábätká sú ticho – nemôžu’prehovoriť na pochode, ako je tento, aby sa dožadovali svojho práva zostať nažive. Nie je ich vidieť, nemôžu držať na chodníku cedule so žiadosťou o pomoc. A sú ‘uväznené’ na mieste, ktoré by malo byť najbezpečnejšie na svete, nemôžu sa oháňať nástrojmi, ktoré sa používajú na ich usmrtenie, a nemôžu plávať preč od chemikálií, ktoré sa používajú na to, aby ich zbavili kyslíka.
Dovoľte nám, aby sme si každý deň, možno ako súčasť našej každodennej modlitby, na pár chvíľ predstavili dieťa, ktoré je potratené, predstavili si matku, ktorá tam leží presvedčená, že je to jej jediná možnosť, predstavili si strateného otca, ktorému buď povedali, aby sa do tohto rozhodnutia nezapájal, alebo ktorý sa drží stranou z vlastnej slabosti… udržujme túto trojicu vzácnych ľudských bytostí živú v našich predstavách, pretože títo ľudia nie sú imaginárni. Osud tejto trojice osôb potrebuje naše obrovské, radostné naliehanie, že potrat nie je v nikoho’najlepšom záujme.
PREHLIADNITE SI: SPECIÁL: Najväčšie pro-life momenty z Pochodu za život 2024
Medzi rečníkmi na Pochode v Anchorage bola aj Priscilla Hurleyová, ktorá prežila potrat a ktorej dvojča bolo zabité potratom. Po dvoch vlastných potratoch a troch rokoch práce na potratovej klinike Hurleyová podstúpila duchovné obrátenie ku Kristovi. Vyjadrila svoju hlbokú vďačnosť Božiemu milosrdenstvu a rozprávala, ako bola teraz požehnaná “tromi krásnymi deťmi a 11 vnúčatami a tromi pravnúčatami, z ktorých všetky by tu neboli, ani nasledujúce generácie, ak Pán dá, bez toho, aby ma Boh najprv nezachránil v maternici.”
“On je Bohom veľkých zázrakov i každodenných zázrakov,” povedala. “Použije svoje metódy v čase, ktorý má k dispozícii, aby priviedol svoje deti k sebe. Modlime sa všetci, aby sme boli plodní v akejkoľvek úlohe, ktorú máme. Spása a uzdravenie sú zúfalo potrebné.”
