- Skryté obrady v Bazilike svätého Petra na Vatikáne odhaľujú tajomstvá kresťanskej liturgie.
- Božie požehnanie sa odvracia od krajín, ktoré porušujú zákony Cirkvi a ignorujú náboženské zvyky.
- Úcta ku kňazstvu je povinnosťou každého kresťana, ktorý túži po Božej priazni.
- Mária, útočisko hriešnikov, je spojená s Kráľom neba a zeme, prosme ju o odpustenie.
Stanica sa nachádza v Bazilike svätého Petra na Vatikáne, kde sa k večeru schádzal ľud, aby mohol byť prítomný pri vysvätení kňazov a posvätných služobníkov.
Tento deň sa nazýval “Dvanásťposvätná sobota,” pretože predtým sa čítalo dvanásť úryvkov zo Svätého písma, ako na Veľkú sobotu. Omša, počas ktorej sa udeľovali svätenia, sa slávila v noci, takže kým sa skončila, začínala nedeľa. Neskôr sa svätá omša slúžila skoro ráno v sobotu, ako to máme teraz; ale na pamiatku starobylého zvyku sa evanjelium na sobotu opakuje v nedeľu.
Toto isté sa dodržiava v sobotu v adventnom jantárovom týždni; pretože v tomto období sa očakávala aj svätá omša.
KOLEKTÍV
Milosrdne, Pane, pozri na svoj ľud a vo svojej milosti odvráť od neho rany svojho hnevu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
EPISTOLA
Ukážka z knihy Deuteronómium 26,12-19
V tých dňoch: Mojžiš prehovoril k ľudu a povedal: Keď skončíš s odvádzaním desiatkov zo všetkých svojich plodov, aby sa najedli v tvojich bránach a nasýtili sa, a takto budeš hovoriť pred Pánom, svojím Bohom: ‘Vzal som to, čo bolo posvätené, zo svojho domu a dal som to levitovi a cudzincovi, sirote a vdove, ako si mi prikázal; neprestúpil som tvoje prikázania a nezabudol som na tvoje nariadenia. Počúval som hlas Pána, svojho Boha, a všetko som robil, ako si mi prikázal. Pozri zo svojej svätyne a zo svojho vysokého nebeského príbytku a požehnaj svoj ľud Izrael a krajinu, ktorú si nám dal a ktorú si prisahal našim otcom, krajinu oplývajúcu mliekom a medom." ’ Dnes ti Pán, tvoj Boh, prikázal, aby si plnil tieto príkazy a nariadenia a aby si ich zachovával a plnil celým svojím srdcom a celou svojou dušou. Dnes si si vyvolil Pána za svojho Boha, aby si chodil po jeho cestách a zachovával jeho obrady, príkazy a súdy a poslúchal jeho príkaz. A Pán si ťa dnes vyvolil, aby si bol jeho osobitným ľudom, ako ti povedal, a aby si zachovával všetky jeho prikázania a aby ťa vyvýšil nad všetky národy, ktoré stvoril, na svoju chválu, meno a slávu, aby si bol svätým ľudom Pána, svojho Boha, ako povedal.
Boh nás tu uisťuje, že národ, ktorý verne zachováva zákony týkajúce sa bohoslužby, bude požehnaný nad ostatné národy. Dejiny sú jednou dlhou ilustráciou pravdivosti tohto prísľubu. Zo všetkých národov, ktoré padli, niet ani jedného, ktorý by si na seba neprivolal tresty zanedbávaním Božieho zákona. Niekedy Všemohúci otáľa s úderom, ale to len preto, aby boli tresty čo najzjavnejšie a mali na ľudstvo spásonosnejší účinok.
Keď chceme poznať budúcnosť nejakej krajiny, stačí pozorovať, ako sa správa voči zákonom Cirkvi. Ak sú jej vlastné zákony založené na zásadách a praxi kresťanstva, je táto krajina zdravá, napriek istým slabostiam tu i tam: revolúcie môžu narušiť jej pokoj, ale ona nad všetkými zvíťazí. Ak väčšina jej obyvateľov verne dodržiava vonkajšie zvyky predpísané Cirkvou; napríklad ak zachováva Deň Pána a svätý pôst; v tejto krajine je fond morálky, ktorý na ňu určite stiahne nebeské požehnanie.
Nábožensky založení ľudia sa tomu všetkému budú vysmievať a nazývať to poverčivosťou, predsudkami slabých myslí a zastaralosťou pre vek pokroku ako je ten náš; ale ak by ich teórie mali vládnuť a krajina, ktorá bola doteraz prakticky katolícka, by sa mala usilovať pokrok porušovaním zákona kresťanského obradu, za menej ako sto rokov by zistila, že verejná a súkromná morálka stratila pôdu pod nohami a jej vlastná bezpečnosť by bola ohrozená.
Človek môže chodiť a písať, ako sa mu páči – Boh si želá, aby mu jeho ľud slúžil a uctieval ho, a jemu prináleží predpísať, aké majú byť formy tejto služby a uctievania. Každá ujma, ktorá sa ponúka vonkajšiemu uctievaniu, ktoré je veľkým spoločenským spojivom, je ujmou na záujmoch ľudstva. Aj keby na to nebolo Božieho slova, je len spravodlivé, že takýto dôsledok musí nasledovať.
GOSPEL
Sekvencia svätého evanjelia podľa Matúš 17,1-9
Vtedy: Ježiš vzal k sebe Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do ústrania; a premenil sa pred nimi. A jeho tvár zažiarila ako slnko a jeho rúcho zbelelo ako sneh. A hľa, ukázal sa im Mojžiš a Eliáš, ktorí s ním hovorili. Peter odpovedal Ježišovi: Ak chceš, nech tu urobíme tri stánky, jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša. A keď ešte hovoril, hľa, zatienil ich jasný oblak. A hľa, hlas z oblaku, ktorý hovoril: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie: počúvajte ho! Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. Ježiš pristúpil, dotkol sa ich a povedal im: Vstaňte a nebojte sa. A keď pozdvihli oči, nikoho nevideli, iba Ježiša. A keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal a povedal: Toto videnie nikomu nepovedzte, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.
Toto evanjelium, ktoré, ako sme si už vysvetlili, sa bude zajtra opakovať, sa číta pri dnešnej svätej omši. Nasleduje výklad, ktorý podali starovekí liturgisti, medzi ktorými môžeme spomenúť najmä učeného opáta Ruperta.
Cirkev chce, aby sme sa zamysleli nad vznešenou dôstojnosťou, ktorá bola udelená novovysväteným kňazom. Predstavujú ich traja apoštoli, ktorých Ježiš vzal na vysoký vrch a doprial im pohľad na jeho slávu.
Ostatní učeníci zostali dole: Peter, Jakub a Ján ako jediní mohli vystúpiť na Thabor, a keď mal prísť čas, mali svojim spolubratom apoštolom a celému svetu povedať, ako videli slávu svojho majstra a počuli Otcove slová, ktorými ohlasoval božstvo Syna človeka.
“Tento hlas,” hovorí svätý Peter, “zostupoval k nemu z vynikajúcej slávy: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom som si našiel zaľúbenie; počúvajte ho. A tento hlas sme počuli, prinesený z neba, keď sme boli s ním na svätom vrchu.” (2Petr 1,17-18)
Podobne aj títo kňazi, ktorí boli práve vysvätení a za ktorých ste obetovali svoje modlitby a pôst, vstúpia do oblaku s Pánom. Budú obetovať obetu vašej spásy v tichu posvätného kánonu. Boh zostúpi do ich rúk kvôli vám; a hoci sú smrteľníci a hriešnici, predsa budú každý deň v najužšom spojení s božstvom. Odpustenie vašich hriechov, ktoré sa teraz chystáte prijať od svojho nebeského Otca, k vám príde cez ich ruky; ich nadľudská moc ho z neba prinesie na vaše duše.
Takto Boh vyliečil našu pýchu. Had nám prostredníctvom našich prvých rodičov povedal: “Jedzte z tohto ovocia, a budete ako bohovia.” My sme pokušiteľovi, bohužiaľ, uverili a ovocím nášho previnenia bola smrť. Boh sa nad nami zľutoval a rozhodol sa nás zachrániť; ale mal nás zachrániť rukami ľudí, a to preto, aby pokoril našu povýšenosť. Jeho vlastný večný Syn sa stal človekom a zanechal po sebe ďalších ľudí, ktorým povedal: “Ako mňa poslal Otec, tak aj ja posielam vás.” (sv. Ján 20,21)
Prejavme teda úctu týmto ľuďom, ktorí boli práve v tento deň povýšení do takej vysokej hodnosti. Jednou z povinností, ktoré nám ukladá naše sväté náboženstvo, je úcta ku kňazstvu.
Sklonte hlavy k Bohu.
Nech tvoje vytúžené požehnanie, Bože, dodá silu tvojmu vernému ľudu: nech mu bráni, aby sa niekedy odchýlil od tvojej vôle, a nech mu vždy umožní tešiť sa z tvojej priazne. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Dnes je sobota; utiekajme sa k Márii, útočisku hriešnikov. Vložme pod jej materinskú ochranu pokorné pokánie, ktoré teraz prežívame; a na tento účel môžeme využiť nasledujúcu sekvenciu, prevzatú z Clunyjského misála.
SEKVENCIA
Zdravas Mária, milosti plná, drahá Ježišova Matka a nádej sveta!
O nebeská brána! Ó, chrám Boží! Ó prístav mora, kde hriešnici s dôverou hľadajú útočisko a odpočinok.
Ty si dôstojná Manželka Veľkého Kráľa a svojimi mocnými modlitbami si ku všetkým láskavá a milujúca.
Ty si svetlo pre slepých a istá cesta pre chromých. Ty si svojou láskyplnou náklonnosťou Marta aj Mária pre núdznych.
Ty si bola kvetom medzi tŕním; kvetom, ktorý svojimi bohatými milosťami rozkvitol k božskému kvetu, tvojmu Ježišovi.
Ty si povedala svoje slovo a potom počala Slovo; ty si porodila Kráľa kráľov, ty, ktorá si bola čistou Pannou.
Tvojmu Dieťaťu, tomuto Kráľovi, si bola vždy verná a využijúc výsadu matky, si ho kŕmila na svojich prsiach.
Nynie si s ním spojená a za odmenu za svoje zásluhy si sa stala Kráľovnou neba i zeme.
Potom sa za nás modli, Kráľovná, k tomu, ktorý je naším Kráľom, a pros ho, aby nám, úbohým padlým hriešnikom, odpustil.
Ukáž nám svoje milosrdenstvo, a keď nám získaš nový život v podobe odpustenia našich hriechov, uveď nás do kráľovstva, aby sme tam vládli naveky. Amen.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.