Európski poľnohospodári naďalej protestujú proti agende Nového svetového poriadku zameranej proti potravinám

Protesty poľnohospodárov v Európe sa naďalej stupňujú a belgickí poľnohospodári včera, v pondelok 26. februára,  900 traktormi zablokovali hlavné mesto a prechádzali cez policajné zátarasy.  

Belgickí poľnohospodári postriekali políciu hnojom a zapálili ohne z pneumatík počas ohnivého dňa, počas ktorého boli pred inštitúciami Európskej únie umiestnené ostnaté drôty a protitankové zátarasy a polícia polievali dav vodnými delami.  

Akcia prichádza niekoľko dní po tom, čo konvoj španielskych poľnohospodárov viedol približne 20 000 ľudí na protest pred španielskym ministerstvom poľnohospodárstva.  

Prosba jedného španielskeho poľnohospodára na proteste 21. februára bola ostrá. Silvia Ruizová, 46-ročná chovateľka dobytka zo severnej centrálnej oblasti Burgosu povedalaAsociácii Associated Press.  

Nie je možné žiť z vidieckeho priemyslu, čo chceme, žiť z našej práce. To je všetko, čo žiadame.

 Video z Madridu ukázalo rozsah protestu, na ktorom sa podľa agentúry AP objavili transparenty s nápismi “Farmári na vyhynutie” a “Bez poľnohospodárstva nie je život.”

#Španielsko #Španielsko V španielskom hlavnom meste Madrid prebiehajú rozsiahle demonštrácie poľnohospodárov. pic.twitter.com/RFbMt8Lgko

— The National Independent (@NationalIndNews) 21. februára 2024

Španielski farmári začiatkom februára uskutočnili ďalšiu štvordňovú celonárodnú akciu, pričom ich sťažnosti sú ozvenou toho, čo The Daily Telegraph volal “spoločné body z toho, čo bolo v posledných mesiacoch erupciou protestov farmárov v Holandsku, Francúzsku, Belgicku, Nemecku, Poľsku, Grécku, Taliansku a Španielsku.”Protesty sa v posledných mesiacoch objavili aj v Anglicku a Wales. 

Dôvody na obavy

Dôvody, ktoré poľnohospodári uviedli pre svoje celoeurópske akcie, predstavujú priamu výzvu voči politike európskych vlád – ktorá podľa nich vedie k extrémnemu tlaku na malých poľnohospodárov. Britskí poľnohospodári vydali v septembri minulého roka zúfalú výzvu, v ktorej uviedli, že aj oni boli “bojujú o prežitie.”

Akým problémom teda čelia európski poľnohospodári? V tejto správe sa skúmajú politiky a postupy, ktoré spoločne vytvorili nepriateľské prostredie pre európskych’malých poľnohospodárov. 

Agenda 21 – koordinované úsilie?

Aj keď protesty majú mnoho rozmerov, vrátane zavedenia opatrení súvisiacich s uhlíkom “Net Zero”, so zrušením dotácií a hrozbou lacného dovozu, niektorí kritici tvrdia, že drobní poľnohospodári v celej Európe čelia systematickej a koordinovanej snahe nahradiť ich – veľkoplošným, štátom kontrolovaným poľnohospodárstvom.  

Dokumentárny film vydanýv septembri 2023 spoločnosťou Epoch Times tvrdí, že prudký nárast cien potravín a ich nedostatok “majú len málo spoločného s klimatickými zmenami – ale sú priamym dôsledkom environmentálnej politiky, ktorá bola koncipovaná pred viac ako 30 rokmi.”

Odkaz v dokumente s názvom “Žiadni farmári: No Food” je na“Agendu 21,” Organizácie Spojených národov’ “Hlavný plán pre ľudstvo” pre 21st storočie. V súčasnosti premenovaný na Agendu 2030, pričom tento rok je uvedený ako cieľový rok pre realizáciu agendy’ide o program, ktorý vznikol už v roku 1989. 

Zdanlivo chvályhodné ciele programu, ktorými sú “odstránenie celosvetovej chudoby,” zníženie množstva spotrebného odpadu a boj proti degradácii prírody a zároveň podpora prosperity, možno vidieť v inom rozmere. 

Je to ‘zámienka pre vládu, aby si robila, čo chce’

Kresťanský novinár Alex Newman v dokumente hovorí, že táto ušľachtilo znejúca agenda jednoducho “dáva vláde zámienku, aby si pod zámienkou plnenia týchto cieľov robila, čo chce.”

Od svojho vzniku “hlavný plán” požadoval zvýšenú “liberalizáciu obchodu,” posilnenie “medzinárodných inštitúcií” podporené radom “rozvojových bánk” z vládnych a súkromných financií, ktoré by urýchlili globálnu koordináciu. 

Ale “liberalizácia obchodu” a represívne regulačné prostredie sú dva faktory, ktoré uvádzajú poľnohospodári v celej Európe a ktoré podľa nich ohrozujú ich existenciu.  

‘Protestujú aj zelení poľnohospodári

Farmári, ktorí podporujú opatrenia na obmedzenie používania pesticídov a prechod na menej znečisťujúce výrobné prostriedky, sa tiež zmobilizovalisa na protest proti “neoliberálnej politike v poľnohospodárstve, ktorú už desaťročia presadzuje WTO a ktorá vedie k systematickému ožobračovaniu poľnohospodárov.” 

Skupina s názvom Európska koordinácia Via Campesina (ECVC), ktorá zastupuje drobných farmárov v 21 európskych krajinách, upozorňuje na zhoršujúci sa boj o prežitie, ktorému čelia drobní farmári. V správe z 25. februára sa poľnohospodári Morgan Ody a Vincent Delobel vyjadrilipred 13. ministerskou konferenciou Svetovej obchodnej organizácie&nbspv Abú Zabí.  

Toto sú ľudia, ktorí vyrábajú európske’potraviny  či už konvenčne alebo ekologicky, v malom alebo strednom rozsahu. Spája ich spoločná realita: Majú už dosť toho, že trávia svoj život neustálou prácou bez toho, aby mali dôstojný príjem. Do tohto bodu sme sa dostali po desaťročiach neoliberálnej poľnohospodárskej politiky a dohôd o voľnom obchode. Výrobné náklady v posledných rokoch neustále rástli, zatiaľ čo ceny vyplácané poľnohospodárom stagnovali alebo dokonca klesali.

Vplyv na drobných poľnohospodárov bol zničujúci – ale prospešný pre korporácie.  

“Po celý čas sa prostredníctvom fúzií a špekulácií veľké agropriemyselné skupiny zväčšovali a posilňovali, čo zvyšovalo tlak na ceny a postupy poľnohospodárov.”  

‘Ako v Sovietskom zväze’

Tento argument, ktorý prichádza od poľnohospodárov podporujúcich rozumné “opatrenia udržateľného rozvoja”, je ozvenou varovania, ktoré vyslovil americký, konzervatívny vedec Victor Davis Hanson. 

Hansonov’segment v “Žiadni farmári: No Food” považuje tento problém za otázku koncentrácie výroby potravín v rukách štátu – alebo pod jeho vedením. 

Myslia si, že ľudia nepotrebujú bielkoviny na báze mäsa. Chcú buď prinútiť ľudí, aby sa riadili ich paradigmami – alebo chcú kúpiť či nahromadiť poľnohospodársku pôdu a takto’ju budú obrábať.

Je to niečo ako Maova’kultúrna revolúcia alebo Sovietsky zväz – a vedie to ku katastrofám.

Najmenej 45 miliónov ľudí je said to bolo “vyhladovaných, mučených alebo ubitých na smrť” počas Maovej’kultúrnej revolúcie,” pričom nútená kolektivizácia fariem v Sovietskom zväze prispela k hladomoru, ktorý spôsobil smrť najmenej 3 miliónov ľudí v rokoch 1931 až 1934. 

Hanson tvrdí, že tento príklad neodradí “akademickú myseľ,” ktorá “má vždy odpovede, ale nikdy nie v reálnom svete.”

To, čo sa deje v reálnom svete, je podľa Hansona systematická globálna konsolidácia poľnohospodárstva v rukách štátnej a korporátnej moci. 

“Chcú, aby veľké bloky [poľnohospodárstva] riadila vláda – alebo súkromné konzorciá”, kde sa dá mäso do značnej miery eliminovať kontrolou poľnohospodárskej výroby. 

Reálne kroky Billa Gatesa

Hanson uvádza príklad Billa Gatesa’ nákup veľkých plôch poľnohospodárskej pôdy v spojení s deklarovanými cieľmi jeho “filantropickej” organizácie.  

Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov do roku 2017 poskytla podľa odhadov 6 miliárd dolárov investícií do budúcnosti poľnohospodárstva podľa jednej z kampaní skupiny malých farmárov GRAIN.  

Jej správa z roku 2021 argumentovala, že nadácia “riadi potravinový systém nesprávnym smerom,” pričom uviedla, že “[Gates’] finančné prostriedky v drvivej väčšine smerovali skôr do výskumných ústavov než k poľnohospodárom. Boli tiež zamerané najmä na formovanie politík na podporu priemyselného poľnohospodárstva, nie na podporu drobných poľnohospodárov.” 

Zďaleka nezabezpečili “významný prílev nových a dodatočných finančných zdrojov do rozvojových krajín”, ku ktorému nabádala v roku 1989 OSN vyhlásenie o Agende 21, Gatesova nadácia posiela 80 až 90 percent svojich prostriedkov do U.mimovládnych organizácií so sídlom v USA a Európe, “kupuje si politický vplyv” a presadzuje “korporátno-priemyselnú poľnohospodársku agendu.”  

Struktúra financovania Gatesovej’ tzv. charity “ilustruje, v čom spočívajú priority nadácie.” 

Zabíjanie malých poľnohospodárov

Tieto priority sú v rozpore s prioritami malých poľnohospodárov – či už v rozvinutom alebo rozvojovom svete. Obe populácie sú sužované samovraždami farmárov – od Indie cez Austrália a Spojené štáty, vzhľadom na klesajúce ceny a rastúci tlak na konsolidáciu poľnohospodárstva. Štúdie v Írsku, Francúzsku a Veľkej Británii ukazujú oveľa vyššie miery samovrážd medzi poľnohospodármi – trend, ktorý pokračoval v poslednom desaťročí, ako ukazuje táto správa z roku 2015. 

Tlak, ktorý privádza poľnohospodárov k zúfalstvu, súvisí s modelom, ktorý je, ako tvrdí Alex Newman, vzorový a ktorý bol prijatý v Číne. 

“V súčasnosti to vidíme v Číne, kde tieto obrovské, mechanizované, korporátne, veľkou vládou kontrolované megafarmy vytláčajú všetky tieto malé rodinné farmy,” hovorí.

Deklarované ciele Agendy 30 môžu byť príkladom Hansonovej’“akademickej odpovede” –, ktorá je v rozpore s reálnymi účinkami, ktoré priniesla.  

Spojenec verzus spojenec?"

Diplomatické napätie, ktoré v súčasnosti sprevádza protesty poľnohospodárov, sa rozšírilo nielen do východnej Európy, ale aj na Západ. 

Predseda francúzskej vlády Gabriel Attal reagoval na nedávne protesty vo Francúzsku a priznal ďalší rozmer ohrozenia živobytia malých poľnohospodárov’: lacné dovozz Ukrajiny.  

Attal uviedol, že jeho vláda pracuje na ochrane francúzskych poľnohospodárov pred dovozom kurčiat, vajec, cukru a obilnín z Ukrajiny. 

“Solidarita s Ukrajinou je samozrejme nevyhnutná, ale nemôže byť na úkor našich poľnohospodárov,” povedal premiér.

Attal’sa vyjadril, reportovalbritský denník Independent dňa 22. februára, pripomínajú prebiehajúcu blokádu hraníc poľskými poľnohospodármi – podniknutú na protest proti lacnému dovozu. 

Poľsko naďalej blokuje ukrajinské obilie

Poľskí poľnohospodári sa pokúsili zablokovať dovoz ukrajinského obilia, pričom za posledný mesiac údajne došlo k dvom aktom ničenia obilia. Ukrajinský spravodajský portál Európska Pravda informovalo nasledujúcom incidente  

V noci z 24. na 25. februára v Poľsku došlo k najrozsiahlejším škodám na ukrajinskom exporte obilia od začiatku protestov poľnohospodárov, pričom útočníci poškodili 160 ton ukrajinského obilia.

Post na sociálnych sieťach zaznamenal následky úniku obilia, na ktorom je vidieť údajnú sabotáž. 

Awaria mechanizmu zamykającego 🤦🏼
Umiestnenie: Kotomierz
Źródło: Internet pic.twitter.com/TAPWPpRe1i

— Edgar Wolność Polska (@EdgarWolnosc) 25. februára 2024

Incident sa odohral niekoľko týždňov po podobnej udalosti z 11. februára, keď podľa tej istej správy “poľskí farmári protestujúci pri ukrajinských hraniciach vysypali časť obilia z troch ukrajinských nákladných áut v blízkosti kontrolného stanovišťa Jahodná-Dorohusk.” 

Ukrajinský vicepremiér Alexander Kubrakov sťažoval sana “160 ton zničeného ukrajinského obilia…[v] štvrtom prípade vandalizmu na poľských železničných staniciach.”

Roľníci bojujúci o životaschopný život teraz rozbíjajú bývalé spojenectvá, čo poukazuje na celoštátny dosah problému potravinovej bezpečnosti. 

Proti obiliu

Poľskí poľnohospodári začalisvoje pokusy o zablokovanie ukrajinského dovozu koncom novembra, pričom ubezpečenia nového poľského ministra poľnohospodárstva poskytli len dočasnú prestávku. Protesty nasledujú po problematickom roku pre ukrajinský vývoz obilia, keď EÚ ustúpila požiadavkám Bulharska, Maďarska, Poľska, Rumunska a Slovenska s dočasným zákazna ukrajinskú kukuricu, pšenicu, repku a slnečnicové semená od mája do júna 2023. 

Zákaz bol predĺžený do 15. septembra. Po jeho zrušení Reuters informovala, že “Slovensko, Poľsko a Maďarsko zaviedli vnútroštátne obmedzenia na dovoz ukrajinského obilia po tom, ako exekutíva Európskej únie rozhodla, že zákaz dovozu do týchto krajín a ďalších členov EÚ Bulharska a Rumunska nepredĺži.” 

Dodaným dôvodom bola ochrana domácich poľnohospodárov pred oslabovaním lacným dovozom.  

“Krajiny argumentovali tým, že lacný ukrajinský poľnohospodársky tovar – určený najmä na tranzit ďalej na západ a do prístavov – sa predáva na miestnej úrovni, čo poškodzuje ich vlastných poľnohospodárov.” 

Po voľbách 15. októbra sa zdá, že nastupujúca poľská vláda Donalda Tuska, známeho globalistu, nie je ochotná priamo konfrontovať poľnohospodárov. Minulý týždeň poľská vláda odmietla ukrajinskú delegáciu a nedostavila sa na nedávne stretnutie, ktoré zvolal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj s cieľom ukončiť krízu. Podľa Agence France Presse (AFP): 

Ukrajinský premiér sa v piatok [23. februára] vybral na hranice s Poľskom v nádeji, že sa mu podarí ukončiť týždne trvajúce protesty poľských poľnohospodárov, ale podľa jeho slov sa na rokovania nikto zo susednej vlády nedostavil.

Zelenskij navrhol stretnutie na hraniciach a vydal vyhlásenie, v ktorom uviedol, že ukrajinské’obilie nešlo na poľský trh “na žiadosť poľskej strany.”

Zelenského’vyjadrenia sa zdajú byť v rozpore s pokračujúcimi pokusmi o vývoz ukrajinského obilia do Poľska. 

Dodal: “Sme ochotní a urobíme všetko pre to, aby sme tento problém vyriešili.” 

Ale Tusk’šéf štábu Jan Grabiec pre AFP povedal, že Varšava nevyslala delegáciu, pretože stretnutie “v tejto chvíli nemá zmysel.”

Povedal, že obe strany sú “ďaleko” od dohody, ktorá by ukončila rozpory. 

“Bohužiaľ, zatiaľ neexistuje ukrajinský návrh, ktorý by umožňoval dúfať v ukončenie patovej situácie v obchodných vzťahoch.” 

Obe vlády sa majú stretnúť 26. marca v snahe vyriešiť krízu, ktorá dovtedy bude trvať už viac ako desať mesiacov. Odmietnutie proeurópskou a proukrajinskou administratívou Tuska’ukazuje mimoriadnu silu farmárskeho’hnutia pri zmene verejnej mienky na spojenectvo, ktoré predtým videlo Zelenského v apríli minulého roka v Poľsku privítanie“hrdinu”. Ísť proti ukrajinskému zrnu bolo ešte pred rokom nemysliteľné.  

Farmári a budúcnosť

Protesty farmárov boli karikované ako “agrárny populizmus” – pokrokové slovné spojenie určené ako nadávka. Pri charakterizovaní týchto protestov ako iracionálnych a ich dávaní do zátvorky s extrémizmom kritici takých ako napr.so sídlom v Európskom konzorciu pre politický výskum, sa snažia túto krízu zarámovať ako krízu, ktorá “zdôrazňuje antagonistický vzťah medzi cnostnými roľníkmi a ľuďmi z vidieka na jednej strane a zlými a skorumpovanými mestskými elitami na strane druhej.” 

Hnutie roľníkov však nie je poháňané fantáziami o dobre a zle, ale základnou realitou. Farmári na celom svete tvrdia, že súčasný systém ohrozuje ich samotnú existenciu.  

Mnohí z nich si berú život, mnohí ďalší vychádzajú do ulíc. Zdá sa, že niektoré vlády si to už začali všímať. S pokračujúcimi protestmi sa k budúcim manažérom Hlavného plánu pre ľudstvo – prediera posolstvo, že ak je požiadavka potravín a budúcnosti bez biedy definovaná ako extrémistická, potom to nie sú drobní poľnohospodári, ktorí musia ustúpiť.