Kristova nezištná láska nás učí odpúšťať našim nepriateľom, ako On odpustil nám

Stanica sa nachádza v&nbspkostole svätej Pudentiany dcéry senátora Pudensa. Táto svätá rímska panna žila v 2. storočí. Vynikala dobročinnosťou a horlivosťou, s akou hľadala a pochovávala telá mučeníkov. Jej kostol je postavený na mieste, kde stál dom, v ktorom žila so svojím otcom a sestrou svätou Praxedou. Svätý Peter, apoštol, poctil tento dom svojou prítomnosťou ešte za života Pudentiany’jej starého otca.

ZBIERKA

Milostivo nás vyslyš, mocný a milosrdný Bože, a udeľ nám dar kontinencie. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Epištoly

Poučenie z Knihy kráľov 4,1-7

V tých dňoch: Istá žena volala na Elizea a povedala: "Čo si myslíš, že sa stalo? Hľa, veriteľ prišiel, aby vzal mojich dvoch synov, aby mu slúžili, a ty vieš, že tvoj služobník bol ten, ktorý sa bál Boha. A Elizeus jej povedal: "Čože? Čo chceš, aby som pre teba urobila? Povedz mi, čo máš vo svojom dome? A ona odpovedala: Čo máš u mňa? Ja, tvoja služobnica, nemám vo svojom dome nič, iba trochu oleja na pomazanie.

A on jej povedal: Poď, požičaj si od všetkých svojich susedov prázdne nádoby, nie málo. A keď budeš vo vnútri, vojdi a zavri dvere so svojimi synmi a nalej z neho do všetkých týchto nádob, a keď budú plné, odnes ich preč. Žena teda vošla, zavrela dvere za sebou a za svojimi synmi, tí jej priniesli nádoby a ona do nich naliala.

A keď boli nádoby plné, povedala svojim synom: Prineste mi ešte jednu nádobu. A on odpovedal: "Vezmite si nádoby! Vtedy som povedal: "Už nemám. A olej stál; a ona prišla a povedala mužovi Božiemu. A on povedal: A z toho zvyšku budeš žiť ty a tvoji synovia.

Nie je ťažké rozlúštiť záhadu dnešného dňa’poučenia. Človek’s veriteľom je satan; naše hriechy ho takým urobili. Choď, hovorí prorok, a zaplať veriteľovi. Ale ako sa to má urobiť? Odpustenie našich hriechov dosiahneme skutkami milosrdenstva, ktorých symbolom je olej  Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. (Matúš 5,7)

Zabezpečme si teda počas týchto dní spásy zmierenie a odpustenie tým, že budeme všemožne pomáhať bratom, ktorí sú v núdzi; k pôstu pripojme almužnu a praktizujme skutky milosrdenstva. Tak sa dotkneme srdca nášho nebeského Otca. Keď vložíme svoje dlhy do jeho rúk, odoberieme satanovi všetky nároky, ktoré na nás mal.

Poučme sa z tejto ženy. Ona nedovolí, aby ju niekto videl, keď  plní nádoby olejom: nech aj my zatvárame dvere keď konáme dobro, aby naša ľavá ruka nevedela, čo robí pravá. (Matúš 6,3)

Všimnite si tiež, že žena pokračuje vo vylievaní oleja tak dlho, kým má nádoby na jeho uchovanie. Tak aj naše samotné [konanie] voči blížnym musí byť primerané našim možnostiam. Rozsah týchto prostriedkov je známy Bohu a on nechce, aby sme boli ukrátení o silu, ktorú nám dal na konanie dobra.

Buďme teda v tomto svätom období štedrí v almužnách; dajme si predsavzatie, že takí budeme vždy. Keď sa naše materiálne zdroje vyčerpajú, buďme milosrdní v túžbe, prihovárajúc sa tým, ktorí môžu dávať, a modliac sa k Bohu, aby pomohol trpiacim a chudobným.

GOSPEL

Pokračovanie svätého evanjelia podľa Matúš 18,15-22:

V tom čase: Ježiš povedal svojim učeníkom: "Ak sa tvoj brat previní proti tebe, choď a pokarhaj ho medzi sebou a ním samým. Ak ťa vypočuje, získaš svojho brata. Ale ak ťa nepočúvne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby v ústach dvoch alebo troch svedkov obstálo každé slovo. A ak ich nevypočuje, povedz to Cirkvi; a ak nevypočuje Cirkev, nech je pre teba ako pohan a mýtnik.

Amen, hovorím vám: Čokoľvek zviažete na zemi, bude zviazané aj v nebi, a čokoľvek rozviažete na zemi, bude rozviazané aj v nebi.

Ano vám hovorím, že ak sa dvaja z vás dohodnú na zemi o čomkoľvek, o čo by prosili, stane sa im to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach, lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja uprostred nich. Vtedy k nemu pristúpil Peter a povedal: Pane, koľkokrát sa má môj brat proti mne previniť, a ja mu odpustím, až sedemkrát? Ježiš mu povedal: Povedal som ti: Nie do sedemkrát, ale sedemdesiatkrát sedemkrát.

Milosrdenstvo, ktoré nám Boh prikazuje preukazovať našim blížnym, nespočíva len v telesnej a duchovnej almužne chudobným a trpiacim; okrem toho zahŕňa aj odpustenie a zabudnutie na krivdy. Toto je skúška, ktorou Boh dokazuje úprimnosť nášho obrátenia. Tou istou mierou, ktorou budeš merať, bude ti opäť odmerané. (Lukáš 6,38)

Ak my zo srdca odpustíme svojim nepriateľom, náš nebeský Otec bezvýhradne odpustí nám. V týchto dňoch dúfame, že sa zmierime s naším Bohom; urobme všetko, čo je v našich silách, aby sme získali svojho brata; a za týmto účelom mu odpusťme, ak to bude potrebné, sedemdesiatkrát sedemkrát. Určite nedovolíme, aby sme kvôli úbohým hádkam na našej pozemskej púti stratili nebo! Preto odpúšťajme urážky a krivdy, a tak napodobňujme samotného nášho Boha, ktorý vždy odpúšťa nám.

Ale aké veľkolepé sú tieto ďalšie slová nášho evanjelia: čokoľvek rozviažete na zemi, rozviaže sa aj v nebi! Ó, akú nádej a radosť prinášajú do našich sŕdc! Aký nespočetný je počet hriešnikov, ktorí čoskoro pocítia pravdivosť tohto potešujúceho zasľúbenia! Vyznajú svoje hriechy a ponúknu Bohu úctu skrúšeným a pokorným srdcom; a práve vo chvíli, keď ich kňazova ruka rozviaže na zemi, Božia ruka ich rozviaže z pút, ktoré ich držali ako obete večného trestu.

A napokon neprechádzajme bez povšimnutia ani túto ďalšiu vetu, ktorá úzko súvisí s tou, o ktorej sme sa práve zmienili: Ak niekto nepočúva Cirkev, nech je pre teba ako pohan a publikán. Čo je to Cirkev?" Ľudia, ktorým Ježiš Kristus povedal: Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. (Lukáš 10,16) Muži, z ktorých úst vychádza na svet Pravda, bez ktorej niet spásy: muži, ktorí ako jediní na zemi majú moc zmieriť hriešnika s jeho Bohom, zachrániť ho od pekla, ktoré si zaslúžil, a otvoriť mu brány neba.

Môžeme sa potom čudovať, že náš Spasiteľ — ktorý chce, aby títo muži boli jeho nástrojmi a akoby komunikáciou medzi ním a ľudstvom — považuje za pohanského, za toho, kto nikdy neprijal krst, toho, kto odmieta uznať ich autoritu? Neexistuje žiadna zjavená pravda, iba ak prostredníctvom ich učenia; neexistuje žiadna spása, iba ak prostredníctvom sviatostí, ktoré udeľujú; neexistuje žiadna nádej v Ježiša Krista, iba ak tam, kde je podriadenosť duchovným zákonom, ktoré oni vyhlasujú.

Skloňte svoje hlavy pred Bohom.

Ochráň nás, Pane, svojou ochranou a vždy nás chráň pred každou neprávosťou. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Obráťme sa k Bohu týmito slovami hymnu, ktorý zložil svätý Andrej z Kréty. Preberáme ho z gréckej liturgie.

Hymnus
(In V. Feria V. Hebdomadæ)

Prorok sa zachvel, keď počul, že ty, Pane, máš prísť: že sa máš narodiť z Panny a zviditeľniť svetu. Povedal: Počul som tvoje počúvanie a zľakol som sa. Sláva tvojej moci, Pane!

Neopovrhuj, ó, spravodlivý sudca, svojimi skutkami; neodvracaj sa od stvorenia, ktoré si stvoril. Moje hriechy sú síce všetky mojím vlastným dielom, ale ty, milosrdný Ježišu, ako Človek nad všetkých ľudí máš moc odpúšťať hriechy, veď si Pán vesmíru.

Tvoj koniec je blízko, ó, moja duša! Ako to, že si nepozorná? Ako to, že sa nepripravuješ? Čas tlačí; vstaň! Sudca je blízko, už pri bráne. Život sa míňa ako sen a ako kvet. Prečo sa trápime márnymi vecami?

Oživ sa, duša moja! Spomeň si na skutky svojho života; predlož si ich pred seba a nech ti nad nimi oči ronia slzy. Otvorene vyznaj svoje skutky a myšlienky Kristovi a ospravedlň sa.

Niet hriechu, zlého skutku alebo neprávosti, ktorej by som sa, Ježišu! nedopustil v mysli, myšlienke a úmysle. Nikto nikdy nezhrešil ťažšie ako ja, v túžbe, v úsudku a v skutku.

Tak som si narobil zatratenie, preto je vynesený rozsudok nado mnou, úbohým hriešnikom, ktorého vlastné svedomie je mojím sudcom a ktorého zločiny prevyšujú všetko, čo tento svet videl. Urob ty, môj sudca, môj vykupiteľ a môj svedok, ušetri, vysloboď a zachráň svojho služobníka.

Môj život je krátky a plný námahy a súženia, ale prijmi ma, lebo sa kajám; zavolaj ma späť k sebe, lebo ťa uznávam za svojho Pána. Nedovoľ, aby som sa stal majetkom a korisťou niekoho iného než teba. Ty si môj Spasiteľ, zmiluj sa nado mnou.

Moje slová sú povýšenecké a moje srdce opovážlivé. Neodsudzuj ma s farizejom, ale daj mi, jediný milosrdný Bože, pokoru mýtnika a pripočítaj ma k nemu, môj spravodlivý sudca!"

Sám seba som si urobil modlou a moje hriechy mi pokazili dušu, ale ty ma prijmi, lebo sa kajám; zavolaj ma späť k sebe, lebo ťa uznávam za svojho Pána. Nedovoľ, aby som sa stal majetkom a korisťou niekoho iného než teba. Ty si môj Spasiteľ, zmiluj sa nado mnou.

Tento text je prevzatý z knihy Liturgický rok, ktorej autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.