Dignitas Infinita kardinála Fernándeza odsudzuje potraty, rodovú teóriu, ale mlčí o homosexualite

Kardinál Victor Manuel Fernández vydal dlho očakávaný dokument o ľudskej dôstojnosti, napísaný v súlade s encyklikou pápeža Františka Fratelli Tutti a moderným učením o dôstojnosti, ktorý odsudzuje potraty a náhradné materstvo, pričom sa nevyjadruje k homosexualite.

Nový text Dignitas infinita, ktorý bol zverejnený prostredníctvom tlačovej konferencie 8. apríla - na prenesený sviatok Zvestovania Pána - má za cieľ vyzdvihnúť vetu z encykliky Fratelli Tutti - a to, že “dôstojnosť existuje ‘mimo všetkých okolností.’” 

“Deklarácia sa snaží ukázať, že ide o univerzálnu pravdu, ktorú sme všetci povolaní uznať ako základnú podmienku toho, aby naše spoločnosti boli skutočne spravodlivé, pokojné, zdravé a autenticky ľudské,” napísal Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery (DDF) a z ktorého úradu dokument vzišiel. 

Ako zhrnul Andrea Tornielli (vedúci redakcie vatikánskeho’dikastéria pre komunikáciu), dokument sa zameriava na otázky mimo bioetickej oblasti:

Nový text tak prispieva k prekonaniu dichotómie, ktorá existuje medzi tými, ktorí sa zameriavajú výlučne na obranu rodiaceho sa alebo umierajúceho života, pričom zabúdajú na mnohé iné útoky proti ľudskej dôstojnosti, a naopak, tými, ktorí sa zameriavajú len na obranu chudobných a migrantov, pričom zabúdajú, že život treba brániť od počatia až po jeho prirodzený koniec.

Sumarizujúc svoj dlhý text Fernández napísal, že “Cirkev touto deklaráciou horlivo vyzýva, aby sa rešpektovanie dôstojnosti ľudskej osoby nad rámec všetkých okolností dostalo do centra záväzku voči spoločnému dobru a do centra každého právneho systému.”

Predtým odsúdil, ako sa moderné nesprávne chápanie dôstojnosti “občas zneužíva na ospravedlnenie svojvoľného rozširovania nových práv, z ktorých mnohé sú v rozpore s tými pôvodne definovanými a často sa stavajú do protikladu k základnému právu na život.”

Pri zmienke o odsúdení potratov a eutanázie zo strany Cirkvi”sa v texte spomína “hriech” len dvakrát – v oboch prípadoch v tej istej vete v časti 22. K teórii gender sa vyjadril kriticky, ale len kriticky, zatiaľ čo pápež František – pod ktorého vedením bol dokument napísaný – sa vo svojich vyjadreniach vyjadril oveľa odsúdeniahodnejšie.

Kľúčová je aj absencia akejkoľvek zmienky, a už vôbec nie odsúdenia, o homosexualite. V texte, ktorý sa venuje označeniu učenia o ľudskej dôstojnosti a o spôsoboch, ktorými je vážne porušovaná, sa takéto opomenutie javí ako zarážajúce. 

Opäť

V texte vznikal od roku 2019, pričom Fernández uviedol, že pôvodná verzia z roku 2019 bola “neuspokojivá.” V roku 2021 bola zostavená nová verzia, ktorá prešla postupnými úpravami a skracovaním. Túto verziu síce pápež schválil novému prefektovi DDF v novembri minulého roka, ale František vtedy požiadal, aby sa v texte zdôraznili témy “ako chudoba, situácia migrantov, násilie na ženách, obchodovanie s ľuďmi, vojna a ďalšie témy.”

V záujme toho Fernández napísal, že osobitný orgán v DDF dostal za úlohu “hĺbkovo preštudovať encykliku Fratelliho Tutti, ktorá ponúka originálnu analýzu a ďalšie zváženie témy ľudskej dôstojnosti ‘nad všetkými okolnosťami.’”

S takýmito dodatočnými zmenami František schválil text 25. marca, čo je zvyčajný dátum Zvestovania.

“Hoci témy, o ktorých sa v tejto deklarácii hovorí, nie sú komplexné, sú vybrané tak, aby osvetlili rôzne aspekty ľudskej dôstojnosti, ktoré môžu byť v povedomí mnohých ľudí’zastreté,” napísal Fernández v úvode. 

Dignitas infinita, poznamenal kardinál, je načasovaná na 75. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv Organizácie Spojených národov z roku 1948. 

Fratelli Tutti a ‘magna charta’ pre modernitu

Kým štúdia Fratelli Tutti slúžila podľa Fernándeza od konca roka 2023 len ako vodidlo pre tento dokument, vplyv kontroverznej encykliky pápeža’z roku 2020 je viditeľný v celom dokumente.  

V úvode Fernández píše, že “Fratelliho Tutti, predstavuje akúsi ‘Magnu Chartu’ našich súčasných úloh chrániť a podporovať ľudskú dôstojnosť.”

Fernández načrtol štyri druhy dôstojnosti –ontologickú dôstojnosť, morálnu dôstojnosť, sociálnu dôstojnosť a existenciálnu dôstojnosť – pričom ontologickú označil za najdôležitejšiu, pretože “patrí človeku ako takému jednoducho preto, že existuje a je Bohom chcený, stvorený a milovaný.Morálnu dôstojnosť, poznamenal kardinál, možno “stratiť” na základe hriechu.

Fernández vysvetlil sociálnu a existenciálnu dôstojnosť ako “kvalitu životných podmienok človeka” a “typ dôstojnosti, ktorý sa naznačuje v stále častejšej diskusii o ‘dôstojnom’ živote a živote, ktorý nie je ‘dôstojný.’”

Tradičné katolícke učenie vyzdvihuje najmä nadprirodzenú a prirodzenú dôstojnosť – dva aspekty a pomenovania ľudskej dôstojnosti, ktoré sa v posledných rokoch podstatne ponechali bokom. V tradičnom katolíckom učení je prirodzená dôstojnosť človeka na Boží obraz založená na jeho schopnosti poznávať a milovať Boha. Svätý Tomáš Akvinský poznamenáva, že ju možno stratiť hriechom, a využíva to vo svojej obhajobe trestu smrti.

Svätý Tomáš opisuje nadprirodzenú dôstojnosť – ktorá sa nachádza len u pokrstených členov Cirkvi, ktorí sú v stave milosti – takto: “Nakoľko človek skutočne a zvykovo poznáva a miluje Boha, hoci nedokonale; a tento obraz spočíva v zhode s milosťou.”

Vychádzajúc zo stvorenia človeka’na Boží obraz a podobu (Gn 1, 26), Fernández uviedol, že “byť stvorený na Boží obraz znamená mať posvätnú hodnotu, ktorá presahuje každé rozlišovanie sexuálnej, sociálnej, politickej, kultúrnej a náboženskej povahy.”

Pripomínajúc to, čo označil za “vývoj” myslenia a chápania dôstojnosti v priebehu dejín, Fernández citoval z Druhého vatikánskeho koncilu’ Dignitatis Humanae. “Magistérium Cirkvi”postupne rozvíjalo stále väčšie chápanie významu ľudskej dôstojnosti spolu s jej požiadavkami a dôsledkami, až dospelo k uznaniu, že dôstojnosť každej ľudskej bytosti prevláda nad všetkými okolnosťami,” dodal.

‘Rovnaká dôstojnosť’, ktorá môže ‘aj rásť a dozrievať’

Predtým, ako sa kardinál pustil do konkrétnych porušení ľudskej dôstojnosti, ďalej rozvinul samotnú dôstojnosť.

Uviedol, že “Cirkev hlása rovnakú dôstojnosť všetkých ľudí bez ohľadu na ich životné podmienky alebo vlastnosti.”Vychádza to z troch aspektov, poznamenal:

Dôstojnosť je “neodňateľná a vnútorná,”napísal kardinál v 22. bode, ktorý dodal, že “voľba vyjadriť túto dôstojnosť a naplno ju prejaviť alebo ju zastierať závisí od slobodného a zodpovedného rozhodnutia každého človeka’.”

Keďže je každý človek stvorený na Boží obraz, “v miere, v akej osoba reaguje na dobro, môže sa dôstojnosť jednotlivca’prejavovať slobodne, dynamicky a postupne; s tým môže aj rásť a dozrievať,” napísal Fernández. 

Uviedol, že “hriech môže zraniť a zatemniť ľudskú dôstojnosť, pretože je činom, ktorý je v rozpore s touto dôstojnosťou; hriech však nikdy nemôže zrušiť skutočnosť, že človek je stvorený na Boží obraz a podobu.”

V tejto časti Fernández zrejme jazykovo stotožňuje dôstojnosť, ktorá vyplýva zo stvorenia na Boží obraz, s nadprirodzenou dôstojnosťou pokrsteného katolíka, ktorá zodpovedá jeho zhode s milosťou.

Tradičné učenie skutočne konštatuje rovnakú dôstojnosť medzi ľuďmi, pokiaľ ide o všeobecné povolanie k svätosti a povolanie stráviť večnosť s Bohom. Ale tradičné učenie nepredpokladá všeobecnú rovnosť v nadprirodzenej dôstojnosti, dôstojnosti, ktorá zodpovedá zhode človeka’s milosťou. 

Porušenia dôstojnosti

V predposlednej časti Dignitas infinita Fernández načrtol niektoré “vážne porušenia ľudskej dôstojnosti.”Vychádzajúc zo zoznamu, ktorý predložil Gaudium et spes, Fernández dodal – možno neprekvapivo – že “treba spomenúť aj trest smrti, pretože aj ten porušuje neodňateľnú dôstojnosť každého človeka bez ohľadu na okolnosti.” Vyplýva to z opakovaných vyjadrení pápeža Františka ” na túto tému v tejto línii a z jeho zmeny Katechizmu Katolíckej cirkvi, v ktorej vyhlásil trest smrti za nemorálny, čím sa dostal do rozporu s tradičným katolíckym učením. 

Niektorým témam sa Fernández venoval v samozvanom nevyčerpávajúcom zozname, vrátane:

Nie je spravodlivá vojna

V texte sa odráža ďalšia z kľúčových tém pápeža Františka’, a to označenie vojny ako vždy “porážky pre ľudstvo.”Katolícka sociálna náuka tradične načrtáva prípady, v ktorých môže dôjsť k “spravodlivej vojne”, ale Dignitas infinita naznačuje, že “dnes je veľmi ťažké udržať racionálne kritériá, ktoré dozreli v iných storočiach, aby sme mohli hovoriť o možnej ‘spravodlivej vojne.’”

“Intímny vzťah medzi vierou a ľudskou dôstojnosťou znamená, že by bolo protirečivé, keby sa vojna zakladala na náboženskom presvedčení,” dodal Fernández, citujúc z Františkovho’príhovoru k Svetovému dňu modlitieb za mier z roku 2016.”

Potraty a náhradné materstvo

V jednej z najdlhších častí zo zoznamu porušovania dôstojnosti Fernández odsúdil, že “akceptovanie potratov v ľudovom myslení, v správaní a dokonca aj v samotnom zákone je výrečným znakom mimoriadne nebezpečnej krízy morálneho zmyslu, ktorý je čoraz neschopnejší rozlišovať medzi dobrom a zlom, a to aj vtedy, keď ide o základné právo na život.”

Podčiarkujúc používanie výrazov ako “prerušenie tehotenstva” Fernández napísal, že: “dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme odvahu pozrieť sa pravde do očí a nazvať veci pravým menom bez toho, aby sme podľahli pohodlným kompromisom alebo pokušeniu sebaklamu.”

Kardinál citoval z Evangelium Vitae, aby opísal potrat ako “úmyselné a priame usmrtenie ľudskej bytosti v počiatočnej fáze jej existencie, ktorá trvá od počatia po narodenie, akýmkoľvek spôsobom.” Avšak nezaznamenal trest smrteľného hriechu, ktorý vzniká priamou spoluprácou s potratom.

Fernández tiež poznamenal, že náhradné materstvo “porušuje dôstojnosť dieťaťa,” spolu s dôstojnosťou ženy, ktorá sa stáva “len prostriedkom podriadeným svojvoľnému zisku alebo túžbe iných.”

Eutanázia, asistovaná samovražda

Prechádzajúc k eutanázii, Fernández ju opísal ako “osobitný prípad porušovania ľudskej dôstojnosti, ktorý je tichší, ale rýchlo sa presadzuje.”

Naliehal, aby sa tým, ktorí sú “kriticky alebo nevyliečiteľne chorí”, poskytlo “všetko vhodné a potrebné úsilie na zmiernenie ich utrpenia prostredníctvom primeranej paliatívnej starostlivosti a vyhnutím sa agresívnej liečbe alebo neprimeraným lekárskym postupom.” 

V rozpore so zástancami eutanázie uviedol, že “ľudský život nesie v sebe dôstojnosť, ktorú treba vždy zachovávať, ktorú nemožno nikdy stratiť a ktorá si vyžaduje bezpodmienečný rešpekt. V skutočnosti neexistujú okolnosti, za ktorých by ľudský život prestal byť dôstojný a v dôsledku toho by sa mohol ukončiť.”

Teória rodu a homosexualita

Na začiatku svojho pojednania o “teórii rodu,” Fernández cituje z Amoris Laetitia:

Cirkev chce predovšetkým “potvrdiť, že každý človek, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, by mal byť rešpektovaný vo svojej dôstojnosti a malo by sa s ním zaobchádzať ohľaduplne, pričom ‘sa treba starostlivo vyhýbať každému náznaku nespravodlivej diskriminácie’, najmä akejkoľvek forme agresie a násilia.”

Odsúdil, že “na niektorých miestach” sú osoby “väznené, mučené, a dokonca zbavené dobra života len kvôli svojej sexuálnej orientácii.”

Prefekt DDF uviedol, ako Cirkev zaznamenáva “určité kritické problémy” s teóriou pohlavia. O “vedeckej koherencii tejto teórie sa medzi odborníkmi vedú značné diskusie,” napísal Fernández a dodal, že “Cirkev pripomína, že ľudský život vo všetkých jeho dimenziách, fyzických i duchovných, je darom od Boha.”

Napísal, že moderná genderová teória popiera “najväčšiu možnú odlišnosť, ktorá existuje medzi živými bytosťami: sexuálnu odlišnosť,” ktorá je “najkrajšia a najsilnejšia z nich.”Rozdiel medzi mužmi a ženami sa stáva “zdrojom toho zázraku, ktorý nás neprestáva prekvapovať: príchod nových ľudských bytostí na svet.”

Píše, že “úcta k vlastnému’telu i k telu iných je kľúčová vo svetle množiacich sa nárokov na nové práva, ktoré presadzuje teória rodu,” Fernández dodáva, že “treba odmietnuť všetky pokusy zastierať odkaz na neodstrániteľný sexuálny rozdiel medzi mužom a ženou.”

Diskusia o teórii rodu pôsobí miestami ako strážená. Pozoruhodná svojou absenciou bola akákoľvek zmienka o homosexualite. CDF’v roku 1975 dokument, Persona Humana, poučil, že “[t]ak sa nerešpektuje základný poriadok jeho prirodzenosti, nemôže dôjsť k pravdivému presadzovaniu dôstojnosti človeka’a“.”

Pri výzve, aby sa k jednotlivcom s homosexuálnymi sklonmi pristupovalo s “pochopením” a pomáhalo im prekonať ich skúšky, Persona Humana dodala, že “homosexuálne činy sú vnútorne neusporiadané a v žiadnom prípade ich nemožno schvaľovať.”

Vyhýbanie sa akejkoľvek reportáži o homosexualite v Dignitas infinita sa preto javí ako pozoruhodné.