- Úpadok viery v Taliansku je alarmujúci, s návštevnosťou omší klesajúcou na 10 %.
- Podiel praktizujúcich katolíkov v Taliansku klesol z 37,3 % v roku 1993 na 23,7 % v roku 2019.
- Ženy opúšťajú viac náboženské obrady ako muži, čo má vplyv na budúcnosť viery.
- Možné príčiny úpadku viery sú liturgické zneužívanie a morálne, doktrinálne a finančné škandály.
Tradične katolícke Taliansko čelí katastrofálnemu úpadku viery, keďže návštevnosť omší prudko klesá na 10 percent populácie a v niektorých oblastiach ešte menej.
Stály, dokonca zrýchľujúci sa úpadok praktizovania katolíckej viery medzi Talianmi podrobne opisuje nová štúdia, ktorú v knihe s názvom La messa è sbiadita publikoval profesor Luca Diotallevi z Rímskej univerzity: (La partecipazione ai riti religiosi in Italia dal 1993 al 2019) (The Mass has faded:
Diotallevi v knihe skúma počty, demografiu a možné príčiny prudkého poklesu návštevnosti nedeľných omší v Taliansku za posledných 30 rokov. Podľa jeho zistení je taliansky katolicizmus na pokraji zániku.
Podľa Diotalleviho’štúdie, ktorá vychádza z údajov ISTAT, talianskeho národného štatistického inštitútu, návštevnosť omší v Taliansku od roku 1993 voľne klesá, pričom výraznejší pokles nastal od roku 2005 a ďalší prepad v rokoch 2020 a 2021, čo zodpovedá obdobiu pandémie COVID-19. V roku 2017 po prvýkrát počet talianskych katolíkov, ktorí “nikdy” nenavštevujú omšu, prevýšil počet tých, ktorí uviedli, že sa jej zúčastňujú “aspoň raz týždenne”
V roku 1993 bol počet praktizujúcich katolíkov v pomere k celkovému počtu obyvateľov Talianska už nízky a dosahoval 37,3 %. V roku 2019 tento podiel klesol na 23,7 percenta. Diotallevi upozorňuje, že deklarovaná pravidelná účasť na nedeľných omšiach je vždy vyššia ako skutočná účasť, takže skutočné percento praktizujúcich katolíkov je ešte nižšie, ako ukazujú oficiálne štatistiky.
Rímsky profesor napísal:
V talianskej populácii (vo veku rokov a viac) zaznamenali individuálne deklarácie účasti s ‘aspoň týždennou’ frekvenciou na vysoko inštitucionalizovaných náboženských obradoch, a teda charakterizované aj nejakou formou výrazne centralizovanej regulácie, v období od roku 1993 do roku 2019 (zdroj ISTAT, AVQ) drastický pokles: stratili približne tretinu svojej pôvodnej hodnoty. Ukazovateľ (ktorý štrukturálne nadhodnocuje ‘skutočnú’ účasť) v uvedenom období zaznamenal nielen sústavný pokles, ale aj zrýchlenie. Takéto zrýchlenie zažilo významný moment zhruba v polovici prvého desaťročia 21. storočia.
RELATED: Taliansko’posledná katolícka generácia? Návštevnosť omší v “kolapse” medzi mladými do 30 rokov
Štúdia Diotallevi’odhalila aj demografické trendy v Taliansku’poklesu návštevnosti omší. Jedným z pozoruhodných trendov bol výrazný nárast opustenia viery talianskymi ženami, ktoré boli kedysi v katolíckom národe považované za “piliere farnosti.”
Diotallevi napísal: “Na roveň poklesu a jeho zrýchleniu, a možno aj ako ich príčinu, treba počítať postupné odpútavanie sa žien od náboženských obradov sledovaného typu. Mení a takmer vymazáva konštitutívny znak súčasného (a možno nielen súčasného) talianskeho náboženstva.”
Pokračoval: “Ženy opúšťajú vysoko inštitucionalizované náboženské obrady rýchlejšie ako muži. Často je v tej istej kohorte krok späť, ktorý urobili ženy, oveľa väčší ako krok, ktorý urobili mužskí rovesníci. Úroveň ‘aspoň týždennej’ praxe prvých z nich ich už takmer dobehla. Pre vek mladosti a ranej dospelosti možno povedať, že nábeh je v podstate úspešne zavŕšený."”
Podčiarkujúc dôsledky pre tradičný spôsob odovzdávania viery v rodine, taliansky autor tvrdí, že opustenie praktizovania katolicizmu talianskymi ženami znamená ďalší drastický úpadok, ktorý sa prejaví v ďalšej generácii, ktorá bude vychovávaná bez viery.
Písal: “Keďže ženy v Taliansku boli tradične protagonistkami odovzdávania náboženských praktík a viery mladším generáciám a ženy boli často aj najsilnejším spojivom medzi dospelými a náboženstvom – napríklad v rodinných spoločenstvách – útek starších žien z náboženských obradov, ktorý trvá už niekoľko desaťročí, má dôsledky pre súčasnosť a ešte viac pre budúcnosť náboženstva v Taliansku, a tým aj pre spoločnosť a kultúru tejto krajiny.”
Odpovedá: Biskup Schneider: Katolícka rodina je prvou obranou proti našej súčasnej ‘veľkej apostáze’
Diotallevi totiž tvrdil, že práve zásluhou talianskych žien, najmä mladších, sa v talianskej spoločnosti zrýchleným tempom odvrhuje praktizovanie náboženstva.
“Ženy, a najmä tie menej staršie z nich, sa naozaj dávajú do tvrdej práce, aby ‘odmaskovali’ taliansku spoločnosť od tohto druhu rituálu a druhu náboženstva, ktoré sa s ním spája. Je to aj ich zásluha, ak náboženský rituál tohto typu, o ktorom sa tu uvažuje, ‘zaniká.’ Čo v žiadnom prípade neoprávňuje náboženské autority vydávať sa čisto a len za obete.”
Taliansky autor tiež podrobne opísal spôsob, akým dochádza k poklesu návratu k viere medzi rastúcim počtom starších obyvateľov Talianska’. Pozorovateľným trendom v praktizovaní katolicizmu v Taliansku bolo, že návštevnosť omší bola vyššia medzi mladými a mladými dospelými, pred uzavretím manželstva, ako medzi ľuďmi v strednom veku, pričom medzi ľuďmi v neskoršom veku bol pozorovateľný návrat k viere.
Naproti tomu návrat k praktizovaniu viery a návštevnosť omší medzi staršími ľuďmi v Taliansku klesá, čo zodpovedá zvýšenému poklesu návštevnosti omší v ranom veku.
“Každá generácia praktizuje o niečo menej ako predchádzajúca (kohortový efekt), pričom predvída čas odpútania sa od tohto typu rituálu a je svedkom zmiernenia až zrušenia obnovy vo vyššom veku,” píše Diotallevi.
Preskúmajúc možné príčiny takéhoto katastrofálneho opustenia katolicizmu v krajine, ktorá leží v srdci Cirkvi, rímsky profesor predpokladal, že medzi pravdepodobné príčiny patrí liturgické zneužívanie a otrasy, ktorým bola Cirkev v Taliansku vystavená. Poukázal najmä na “postupnú spektakularizáciu vatikánskej liturgie, ku ktorej došlo počas posledných troch pontifikátov” v Ríme, ako aj na liturgické inovácie, ktorými taliansky klérus pohoršoval veriacich katolíkov.
“Mnohé z nominálne ešte stále vysoko inštitucionalizovaných a centralizovaných (‘liturgicky orientovaných’) obradov sa v súčasnosti mohli čiastočne alebo úplne zmeniť na ‘obrady orientované na výkon.’” píše Diotallevi. “V prípade katolíckych liturgií môže byť impulzom týmto smerom aj postupná spektakularizácia vatikánskych liturgií, ku ktorej došlo počas posledných troch pontifikátov, výrazná deregulácia čoraz väčších sektorov ‘katolíckej’ liturgickej ponuky, ako aj mnohé riešenia prijaté duchovnými počas výluk, ktoré sa nedávno uskutočnili v rámci boja proti šíreniu pandémie COVID-19.”
Medzi verejné liturgické zneužitia, ktoré Taliansko v poslednom čase zaznamenalo, patrí svätokrádež obetovaná na surfovacej doske, vo vode, na pláži, s kňazom obnaženým na prsiach, čo bolo pohoršením, ktoré podnietilo miestne civilné orgány, aby zvážili obvinenie kňaza z trestného činu verejného pohoršenia proti náboženstvu. Iný kňaz slúžil omšu v parku v dúhovej “pride” štóle a v prísnom cyklistickom oblečení a žartoval, keď hostie po vysvätení vietor odfúkol na zem.
Čítajte: Eucharistia letí zo stola počas vonkajšej omše, ktorú obetoval kňaz v LGBT ‘pride’ stole
A to ani nehovoríme o mnohých morálnych, doktrinálnych a finančných škandáloch, ktorými je Vatikán už dlho opradený a ktoré určite znechutili talianskych katolíkov dôverovať Cirkvi a praktizovať vieru.
Profesor Diotallevi’hrozivou diagnózou je, že v Taliansku sa veľmi skoro praktizovanie katolíckej viery prostredníctvom účasti na nedeľnej omši “zníži na počet blížiaci sa 10 % obyvateľstva, čo v mnohých častiach krajiny zodpovedá skutočnému jednocifernému číslu.”
O kríze náboženstva v súčasnosti, uzatvára, svedčí blížiaci sa takmer úplný kolaps katolicizmu v krajine, ktorá dala viac ako 200 pápežov a v ktorej sa nachádza srdce Cirkvi.
Píše: “Štvrťstoročie trvajúci úpadok ‘pravidelnej’ účasti na vysoko inštitucionalizovaných a výrazne centralizovaných náboženských obradoch v Taliansku dobre predstavuje dôležitú súčasť krízy ‘náboženstva,’ krízy, ktorá je navyše presne pozorovaná s ohľadom na vedecky neoceniteľný taliansky prípad.”
RELATED: Rímsky riaditeľ pre povolania varuje, že nedostatok kňazov je znakom ‘sterilnej Cirkvi’