- Antikrist príde s mocou, znameniami a lživými zázrakmi.
- Bude sa predstavovať ako Boh a sedieť v Božom chráme.
- Existuje nezhoda ohľadom obnovy Jeruzalemského chrámu, kde bude sedieť Antikrist.
- Možná obnova chrámu by mohla potvrdiť totožnosť Antikrista ako Mošiacha.
Poznámka redaktora: Nasledujúci text je druhou časťou seriálu o Antikristovi. I. časť si môžete prečítať tu.
V minulom diele sme videli, že Antikrist príde “vo všetkej moci, znameniach a lživých zázrakoch,” tak, že bude schopný presvedčiť mnohých, aby sa mu klaňali. Svätý Pavol ho opisuje takto:
[T]o je syn zatratenia, ktorý sa protiví a vyvyšuje nad všetko, čo sa nazýva Bohom alebo čo sa uctieva, takže sedí v Božom chráme a tvári sa, akoby bol Boh. (2 Sol 2,3-4)
Keď Antikrist prenasleduje Cirkev, zdá sa, že to bude na úkor jeho vlastného falošného náboženstva. Toto náboženstvo bude založené okolo samotného Antikrista, ktorý bude sedieť v Božom chráme.
V predchádzajúcom diele sme videli, že katolícki teológovia a mystici zastávajú názor, že Antikrist bude prijatý ako Mošiach (Mesiáš) Židov a pravdepodobne bude vládnuť celému svetu z Jeruzalema.
Bude to však zahŕňať aj obnovu Chrámu, ktorý bol zničený v roku 70 n. l., ako to predpovedal Kristus?
Niekto tvrdí, že Jeruzalemský chrám nebude znovu postavený
Katolícki teológovia a proroci sa nezhodujú v tom, ktorý chrám to bude, v ktorom bude sedieť Antikrist a predstavovať sa ako Boh.
Svätý Tomáš Akvinský bez toho, aby zaujal stanovisko, poznamenáva, že niektoré autority – dokonca aj niektorí Židia – veria, že chrám nikdy nebude obnovený a skôr “že ich spustošenie bude trvať až do konečného zavŕšenia.”[1]
St. Ján Zlatoústy vyslovuje názor v tomto zmysle, keď hovorí: “Nie v jeruzalemskom chráme, ale v chráme Cirkvi.”[2]
Ak je to tak, zostáva nejasné, čo presne sa tu myslí, či ide o doslovnú stavbu kostola, alebo o niečo symbolickejšie. Svätý Tomáš naznačuje, že to znamená “mnohí z cirkvi ho prijmú,” alebo že bude vládnuť a spravovať “akoby on sám so svojimi poslami bol chrámom Božím, ako je chrámom Kristus so svojimi prívržencami.”[3]
I keď to nie je jednoznačné, jedným z dôvodov, prečo si myslieť, že Chrám nebude obnovený, je skutočnosť, že všetky predchádzajúce pokusy zlyhali. Pr. Sylvester Berry uvádza nasledujúci text od historika Ammiana Marcellina, ktorý bol sám vojakom za Juliána Apostatu:
Julián Apostata sa vo štvrtom storočí pokúsil o obnovu chrámu, ale tento počin bol zázračne zmarený.
Miesto zneprístupnili strašné ohnivé gule, ktoré vypukli v blízkosti základov a tak spálili a popálili robotníkov, že museli odísť. Časté útoky nakoniec spôsobili, že sa od prác upustilo.”[4]
Jedným z kľúčových dôvodov, prečo sa Julián Apostata pokúsil o túto prestavbu Jeruzalemského chrámu, bolo vyvrátenie Kristovho proroctva, že chrám bude zničený. Zázračné udalosti, ktoré zabránili jeho obnove, sa chápali ako ospravedlnenie tohto proroctva a ako náznak toho, že už nikdy nebude obnovený.
Napriek tomu je možné, že k obnove Chrámu v tom čase jednoducho nemalo dôjsť.
Niektorí tvrdia, že Jeruzalemský chrám bude celkom alebo čiastočne obnovený
Iní teológovia však veria, že ide skutočne o Jeruzalemský chrám. Takýto názor zastávajú sv. Irenej, Hippolyt, Cyril Jeruzalemský, Ján Damascénsky, Suarez a ďalší.[5] Kostol sv. Tomáš Akvinský to považuje za legitímny názor.
Veľký biblický komentátor Cornelius a Lapide uvažuje o oboch názoroch, ale uprednostňuje myšlienku, že v Jeruzaleme bude pokus opätovne postaviť nejaký chrám:
Antikrist teda bude sedieť v chráme, teda v chráme kresťanov, alebo ešte jednoduchšie, v jeruzalemskom chráme, ktorý sa v čase svätého Pavla ako jediný nazýval Božím chrámom vo vlastnom zmysle. Antikrist teda vo svojom čase obnoví tento chrám v pôvodnej podobe, takže mu bude slúžiť ako trón, ako sa hovorí. […]
Antikrist totiž presvedčí Židov, že je Mesiášom prisľúbeným v Zákone, ako to vyplýva z Jn 5, 43; preto, hovorí Cyril vo svojej 15. katechéze, im postaví chrám, aby ho považovali za Dávidovho syna, teda Mesiáša, a akoby za druhého Šalamúna, ktorý postavil prvý chrám.
Takže Antikrist bude sedieť v tomto svojom chráme nie ako pápež alebo biskup, ako chcú inovátori, ale ako Mesiáš a ako Mesiáša ho budú Židia uctievať ako Boha.[6]
St. Cyril Jeruzalemský uvádza, že sv. Pavol má na mysli Jeruzalemský chrám, a hoci si myslí, že je to nevyhnutné na to, aby oklamal židovský ľud, aby ho prijal, netvrdí, že sa Antikristovi nevyhnutne podarí znovu ho postaviť:
Ak totiž príde k Židom ako Kristus a bude chcieť, aby ho Židia uctievali, bude si robiť veľké účty s Chrámom, aby ich mohol dokonalejšie zviesť; bude sa domnievať, že je mužom z Dávidovho rodu, ktorý postaví Chrám, ktorý postavil Šalamún.[7]
St. Robert Bellarmín sa vyjadruje podobne a tvrdí, že minimálne pokus opätovne vybudovať Chrám bude rozhodujúci:
Antichrist bude Žid, židovský Mesiáš aj kráľ; preto nepochybne zasadne na trón v Jeruzaleme a pokúsi sa obnoviť Šalamúnov chrám.
Židia totiž nesnívajú o ničom inom ako o Jeruzaleme a chráme; a zdá sa, že nikdy neprijmú niekoho za Mesiáša, ak nebude mať sídlo v Jeruzaleme a nejakým spôsobom neobnoví chrám.[8]
Bellarmine dodáva, že slovo “chrám” sa vždy vzťahuje na Jeruzalemský chrám a že Otcovia nikdy nenazývali kresťanské chrámy “chrámy”, ale vždy inými názvami. Dodáva tiež, že to nezávisí od toho, či bol Jeruzalemský chrám úspešne alebo úplne prestavaný:
[T]o je bežnejšie, pravdepodobnejšie a doslovnejšie vysvetlenie tých, ktorí hovoria, že pod Božím chrámom sa tu rozumie Šalamúnov chrám, v ktorom bude sídliť Antikrist, bez ohľadu na to, v akom štádiu opravy sa nachádza.[9]
Berry, hoci sa prikláňa k názoru, že Chrám nebude znovu postavený, píše:
Mnohí teológovia sa domnievajú, že Antikrist obnoví Jeruzalemský chrám, v ktorom si zriadi svoj trón a bude uctievaný ako Boh. Zdá sa, že vyššie citované slová svätého Pavla určite podporujú túto vieru a niet pochýb, že takýto úspech by Antikristovi a jeho projektom zabezpečil okamžité uznanie.[10]
Toto všetko je veľmi dôležité, pretože presne odráža bežné židovské presvedčenie o ich očakávanom Mošiachovi, a tak poskytuje spojenie medzi človekom, ktorého za takého budú považovať, a Antikristom.
Predpokladaný Mošiach
V minulej časti sme videli, že Otcovia, teológovia a mystici verili, že Antikrist bude uznaný židovským národom.
Bolo veľa falošných mesiášov, ktorých uznávali niektorí predstavitelia židovského ľudu, vrátane Bar Kochby a dokonca aj Napoléon.
Ak však poukazuje Francisco Suarez, SJ, títo boli prijatí len časťou židovského národa a v konečnom dôsledku zlyhali v tom, čo sa od nich očakávalo ako napríklad obnovenie Chrámu alebo nastolenie celosvetovej vlády a zavedenie určitých morálnych noriem, ktoré sa očakávali od pohanov.
Ako už bolo spomenuté na inom mieste, nesmierne vplyvný rabín dvanásteho storočia Moše ben Maimon (“Maimonides” alebo “Rambam”) písal o niektorých znakoch, ktoré umožňujú človeku predpokladať , že Mošiach prišiel.
Ak z Dávidovho rodu povstane kráľ, ktorý bude usilovne rozjímať o Tóre a dodržiavať jej micvot podľa predpisov Písaného zákona a Ústneho zákona ako Dávid, jeho predok, prinúti celý Izrael kráčať (cestou Tóry) a napraví nedostatky v jej dodržiavaní a bude bojovať v Božích vojnách, môžeme ho s istotou považovať za Mašiach.[11]
Vtedy učil, že znovuvybudovanie Chrámu bude definitívnympotvrdením, že daný žiadateľ je Mošiach:
“Ak sa mu podarí vyššie uvedené, postaví Chrám na jeho mieste a zhromaždí rozptýlený Izrael, je definitívne Mašiach.”[12]
A inde:
V budúcnosti povstane mesiášsky kráľ, ktorý obnoví Dávidovu dynastiu a navráti jej pôvodnú zvrchovanosť. Postaví chrám a zhromaždí rozptýlený Izrael.
Vtedy sa za jeho dní dodržiavanie všetkých ustanovení vráti do pôvodného stavu. Budeme prinášať obety, dodržiavať sobotné a jubilejné roky podľa všetkých ich náležitostí, ako ich opisuje Tóra.[13]
V devätnástom storočí učený bývalý rabín David Paul Drach (ktorý sa stal katolíkom v roku 1823 a neskôr sa stal knihovníkom rímskej kongregácie) opísal súčasné očakávania Mošiáša rovnakým spôsobom.[14]
Teda, ak by mal byť Chrám obnovený a v dôsledku toho by mal byť konkrétny muž vyhlásený za Mošiacha, potom by takýto muž mohol byť predpovedaným Antikristom.
Ako sme však videli na inom mieste, významnou prekážkou tohto cieľa je mešita Al-Aksá, tretie najsvätejšie miesto islamského náboženstva, ktoré sa nachádza na Chrámovej hore. Chrám nebude možné obnoviť bez zničenia mešity Al-Aksá a islamský svet nebude môcť tolerovať takéto zničenie bez vypuknutia veľkej vojny.
V tomto duchu môžeme pripomenúť, že aj Maimonides uvádza, že Mošiach bude identifikovaný ako ten, kto “bojuje v Božích vojnách” a podarí sa mu to – a že jeho vláda sa začne veľkou vojnou medzi dvoma mocnosťami Gog a Magog.[15]
Záver
Po tom, ako Titus’ zničil Chrám a naplnilo sa tak Kristovo’proroctvo v roku 70 n. l., sa stalo nemožným prinášať chrámové obety alebo plniť rôzne s Chrámom súvisiace “micvot” (prikázania alebo dobré skutky) židovského náboženstva.
Vzhľadom na ústredné postavenie Chrámu sa stalo nemožným praktizovať toto náboženstvo ako predtým. V dôsledku toho sa výrazne zmenilo, takže Alieza Salzbergová hovorí o “zrode rabínskeho judaizmu” po zničení Chrámu. Túto novú formu judaizmu definuje ako “spôsob života zameraný na Tóru a židovské právo, a nie na uctievanie Chrámu alebo politickú suverenitu.”[16]
Všetko toto bolo symbolizované roztrhnutím chrámovej opony v okamihu Kristovej’smrti. Aj cirkevný otec Teofilakt povedal, že:
[I]to malo znamenať, že chrám má byť znesvätený, zrušený a odložený so všetkými jeho obradmi a obetami.[17]
Práve z tohto dôvodu, po dostatočnom vyhlásení evanjelia boli právne obrady a rituály Starého zákona považované jednak za mŕtve v tom zmysle, že už nie sú účinné ani záväzné, ale aj smrteľné v tom zmysle, že sa už nedali dodržiavať bez hriechu.
Ako hovorí svätý Tomáš, “teraz by bolo smrteľným hriechom zachovávať tie obrady, ktoré starí otcovia plnili s oddanosťou a vernosťou.”[18]
Tieto obrady poukazovali na to, čo sa teraz naplnilo; ich ďalšie dodržiavanie predstavovalo popretie tohto naplnenia Kristom.
Je preto nepochopiteľné, že samozvaní kresťania sa usilujú o obnovu tohto chrámu, a to prostredníctvom pomoci červených jalovíc a iných prostriedkov. Napriek najlepším úmyslom to predstavuje popretie toho, že Kristus prišiel v tele a naplnil zákon.
V ďalšej časti uvidíme viac o tom, čo to znamená pre náboženstvo Antikrista.
Ale na záver tejto časti je vzhľadom na súvislosti medzi možnou obnovou chrámu a s tým spojeným popieraním Krista vhodné, že práve toto hovorí svätý Ján o Antikristovi:
Na svet totiž vyšlo mnoho zvodcov, ktorí nevyznávajú, že Ježiš Kristus prišiel v tele. To je zvodca a antikrist. (2 Jn 1,7)
K tejto správe prispela Dr. Maike Hicksonová z LifeSiteNews’
.