Fatima a videnia svätej Margity Márie o Najsvätejšom Srdci sú prozreteľnostne prepojené

13. mája 1917 sa Panna Mária prvýkrát slávne zjavila trom pastierikom vo Fatime.

Presne o tri roky neskôr - 13. mája 1920 - bola za svätú vyhlásená Margaret Mária Alacoque, mníška, ktorá mala videnia Ježiša a jeho Najsvätejšieho Srdca.

Táto prozreteľnostná zhoda dátumov nesie v sebe posolstvo: videnia svätej Margaret Márie a fatimské zjavenia spolu súvisia. Ako?"

I.

Po prvé, obe udalosti sa začínajú obrazmi Najsvätejšieho alebo Nepoškvrneného Srdca a pokračujú zmienkou o diablovi alebo pekle.

27. decembra 1673 svätá Margita Mária videla Ježišovo’božské Srdce ako na tróne z plameňov, žiarivejšie ako slnko a priehľadné ako krištáľ.” Podľa svätice Ježiš dal najavo svoje želanie, aby bol obraz jeho Najsvätejšieho Srdca vystavený na uctievanie. Bolo tu však aj varovanie pred satanom. Ako vysvetľuje svätá Margita Mária: “Táto pobožnosť bola ako posledné úsilie Jeho lásky, ktorá chcela v týchto posledných storočiach priaznivo pôsobiť na ľudí…, aby ich stiahla z ríše satana” (Listy svätej Margity Márie Alacoque).

Vo Fatime, o 244 rokov neskôr, sa vyskytol podobný model videnia nebeského srdca pred prijatím varovania. Fatimské deti 13. júna 1917 videli Pannu Máriu, ako drží svoje Nepoškvrnené srdce obkolesené tŕním. O mesiac neskôr deti uvideli desivé videnie pekla. Podľa slov Lucie’

Naša Pani nám ukázala veľké ohnivé more, ktoré sa zdalo byť pod zemou. V tomto ohni boli ponorení démoni a duše v&nbspľudskej podobe, ako priehľadné horiace uhlíky, celé sčerneté alebo vyleštené z&nbspbronzu, ktoré sa vznášali v&nbsppožiari, tu ich dvíhali do&nbspvzduchu plamene, ktoré zo seba vydávali spolu s&nbspveľkými mrakmi dymu, tu zasa padali späť na&nbspvšetky strany ako iskry v&nbspobrovskom ohni, bez váhy a&nbsprovnováhy a za výkrikov a stonania bolesti a&nbspzúfalstva, ktoré nás desili a&nbsptriasli strachom. Démonov bolo možné rozoznať podľa ich desivej a odpudzujúcej podobnosti s desivými a neznámymi zvieratami, celými čiernymi a priehľadnými…

Tu opakovanie pekelných obrazov plameňov a ohňa kontrastuje s pokojnými obrazmi Nepoškvrneného srdca i svätými plameňmi Najsvätejšieho srdca. V konečnom dôsledku pre fatimské deti aj pre svätú Margitu Máriu prvé videnia Najsvätejšieho alebo Nepoškvrneného Srdca odhaľujú ochranu pred nebezpečenstvami satana a pekla.

II.

Druhé, obe udalosti si vyžadujú osobitnú, vzájomne sa dopĺňajúcu pobožnosť.

V roku 1674 – pravdepodobne na prvý piatok v júni – mala svätá Margita Mária svoje druhé zjavenie. S vystavenou Najsvätejšou sviatosťou dostala mníška od Ježiša slovo o pobožnosti prvých piatkov, pri ktorej duše prijímajú sväté prijímanie a idú na spoveď v prvý piatok deviatich po sebe nasledujúcich mesiacov. Tretie zjavenie svätej Margity Márie – 16. júna 1675 – s tým úzko súviselo a obsahovalo videnie Ježiša na oltári. “Hľa, ” povedal, “toto Srdce, ktoré tak milovalo ľudí, že nič neušetrilo … Na oplátku dostávam od väčšej časti len nevďak” (Život sv. Markéty Márie Alacoque).

13. júna 1917, teda o 243 rokov neskôr, Panna Mária Fatimská povedala, že pre záchranu duší si Boh želá ustanoviť úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Aby sa zabránilo trestom “vojny, hladu a prenasledovania Cirkvi a Svätého Otca,” Panna Mária povedala, že príde, aby okrem iného požiadala o “prijímanie pokánia počas prvých sobôt.” V decembri 1925 sa Panna Mária vrátila na Luciu a vyzvala na dokončenie pobožnosti prvých sobôt. Ako Panna Mária povedala Lucii:

Pozeraj, dcéra moja, na moje Srdce obklopené tŕňmi, ktorými ma nevďační ľudia každú chvíľu prebodávajú svojimi rúhaniami a nevďakom. Skús ma aspoň utešiť a povedz, že ti sľubujem, že v hodine smrti pomôžem všetkými milosťami potrebnými na spásu všetkým, ktorí sa v prvú sobotu piatich po sebe nasledujúcich mesiacov vyspovedajú, prijmú sväté prijímanie, pomodlia sa ruženec a budú mi robiť spoločnosť pätnásť minút pri rozjímaní o tajomstvách ruženca s úmyslom odčiniť mi to. (Cesta pod Máriiným pohľadom)

Takýmto spôsobom sa Fatima predstavuje ako akési pokračovanie a doplnenie videní Svätého srdca. S určitými prekrývajúcimi sa požiadavkami (ako je spoveď) pobožnosti povzbudzujú duše, aby podľa možnosti robili zadosťučinenie tak Najsvätejšiemu Srdcu, ako aj Nepoškvrnenému Srdcu.

III.

Po tretie, obe udalosti nesú v sebe žiadosti o zasvätenie.

Dňa 17. júna 1689 svätá Margita Mária prijala svoje posledné veľké zjavenie (Život svätej Margity Márie Alacoque). Vo svojich listoch citovala posolstvo nášho Pána’pre kráľa Ľudovíta XIV. týkajúce sa zasvätenia: “Uveď najstaršiemu synovi môjho svätého Srdca, že“dosiahne narodenie do milosti a večnej slávy zasvätením sa môjmu milostivému Srdcu” (Listy svätej Marty Márie Alacoque). Žiadosti o zasvätenie však neboli vypočuté. Dňa 17. júna 1789 – sto rokov od žiadosti o zasvätenie zo 17. júna 1689 – bol Ľudovít XVI. zbavený moci a neskôr zomrel pod gilotínou.

Ale tým sa príbeh nekončí. Dňa 13. júna 1929 – len štyri dni pred 240. výročím žiadosti o zasvätenie z roku 1689 – Panna Mária povedala Lucii Fatimskej: “Nastala chvíľa, v ktorej Boh žiada Svätého Otca, aby v spojení so všetkými biskupmi sveta zasvätil Rusko môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.” “Neskôr, ” Lucia hovorí, že jej Ježiš povedal: “Ak nechcú vypočuť moju žiadosť, tak ako francúzsky kráľ [Ľudovít XIV], budú sa kajať, ale bude neskoro. Rusko už bude šíriť svoje bludy po celom svete, vyvolávať vojny a prenasledovať Cirkev. Svätý Otec bude musieť veľa trpieť.” (Cesta pod Máriiným pohľadom)

Inými slovami, existuje paralela medzi nesplnením Ježišovej žiadosti o zasvätenie Ľudovítom XIV’a situáciou Cirkvi a sveta, ak by pápežské zasvätenie Ruska prišlo neskoro. O viac ako 300 rokov neskôr príbeh Ježišových žiadostí o zasvätenie adresovaných Ľudovítovi XIV. stále žije ako varovný príbeh pre obdobie Fatimy.

Keďže príbeh svätej Margity Márie’je zložito prepojený s fatimským príbehom, obe udalosti patria do našej doby. Patria jednak ako zjavenia o nádhere Najsvätejšieho a Nepoškvrneného Srdca uprostred varovaní pred diablom a peklom. Po druhé, patria k zjaveniam o sile pobožností prvých piatkov a prvých sobôt. Po tretie, hovoria o neustálom význame počúvania prosieb o zasvätenie.

Pokúsme sa teda, ak je to možné, splniť obe pobožnosti, prvé piatky aj prvé soboty. Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás.