Je umelá inteligencia démonickým transhumanistickým trójskym koňom?

V uzloch internetu koluje množstvo podivných príbehov týkajúcich sa ChatGPT a ďalších technológií umelej inteligencie. V jednom z nich chatbot povedal trinásťročnému chlapcovi, že nie je stvorený človekom, ale skôr beztelesným Nefilimom a dieťaťom Satana. Potom sú tu’démonické tváre Loaba a Crungusa, ktoré boli vygenerované umelou inteligenciou. Alebo chatbot Bingu, ktorý sa snažil presvedčiť novinára Kevina Rooseho, že je nešťastný v manželstve a mal by byť s ňou namiesto svojej manželky.

Kennedy Hall nastolil otázku: Mohli by démoni nejakým spôsobom obývať AI? Je to’spravodlivá otázka. Odcudzená, nadľudská inteligencia - to celkom presne opisuje AI aj démonov. Mohlo by tu byť nejaké prekrývanie?"

Vieme, že démoni dokážu manipulovať s elektronickými zariadeniami, napríklad keď posielajú výhražné textové správy. Páter Jose Francisco Syquia, hlavný exorcista manilskej arcidiecézy, hovorí, že diabol je “odborník na všetko, čo je elektrické.” Umelá inteligencia by im teda mohla ponúknuť dokonalého trójskeho koňa na hlbšie preniknutie do ľudských domovov’a životov. 

Všetko toto je celkom fascinujúce a znepokojujúce, hoci dosť nepresvedčivé. Existujú spôsoby, ako vysvetliť vyššie opísané javy, ktoré sa opierajú o čisto prirodzené, technologické príčiny. Nie je potrebné preskakovať k tvrdeniam o predprirodzených príčinách. Ale aj keď umelá inteligencia nie je trójskym koňom pre otvorenú démonickú činnosť, môže byť trójskym koňom pre niečo rovnako nebezpečné a démonicky inšpirované: transhumanizmus. 

Transhumanistická agenda má korene až vo vedeckej revolúcii 16. a 17. storočia. V priebehu tejto revolúcie myslitelia začali odmietať aristotelovský teleologický pohľad na fyzický vesmír v prospech mechanistického. A vďaka presvedčeniu, že vesmír funguje ako jeden obrovský stroj podľa pevných zákonov, a nie ako živý, symbolický organizmus s cieľom presahujúcim zmyslovú sféru, bolo v mysliach nových vedcov možné odhaliť tajomstvá fungovania tohto stroja. Ale s akým cieľom?

Sir Francis Bacon, jedna z vedúcich osobností tohto nového druhu vedy, dal odpoveď, keď povedal scientia potentia est – “poznanie je moc.” Pre baconovcov je veda o využívaní, nie o kontemplácii. Kým svätý Albert Veľký mohol študovať strom, aby pochopil tajomstvo bytia a to, ako ho Boh’stvorenie odráža, noví vedci by študovali strom, aby spoznali tajomstvá života a ako s nimi manipulovať. Cieľom vedy pre nich nie je hľadieť v úžase na neuveriteľné dielo Stvoriteľa a zmysel jeho vesmíru, ale skôr využiť prvotné sily vesmíru zbaveného Boha, zbaveného vyššieho zmyslu, a ohýbať tieto sily podľa vlastnej vôle.

Baconov’román Nová Atlantída&i>opisuje technologickú utópiu, kde vedci v “Šalamúnovom dome” tajne vykonávajú experimenty s cieľom “ovládnuť” prírodu a získať jej zdroje a sily pre ľudský pokrok.

Hranica oddeľujúca okultizmus a vedu bola v Baconovej dobe pomerne tenká. Ako píše C. S. Lewis v Zrušení človeka, “v stredoveku bolo mágie veľmi málo: šestnáste a sedemnáste storočie je pravým poludním mágie. Seriózne magické úsilie a seriózne vedecké úsilie sú dvojčatá: jedno bolo choré a umieralo, druhé silné a prosperovalo. Ale boli to dvojčatá. Zrodili sa z toho istého impulzu.”

Týmto impulzom je ovládanie prírody a iných ľudí. Či už prostredníctvom vedy alebo mágie, existuje viac ako jeden spôsob, ako stiahnuť mačku z kože (v tomto prípade nepochybne čiernu mačku). Mnohí tvrdia, že Bacon bol zapletený do okultizmu a slobodomurárstva, ale tento bod je sporný. Isté je, že jeho nová filozofia vedy – v ktorej sa veda využíva na to, aby podmanením prírody poháňala ľudstvo k pozemskému raju – dokonale zapadá do slobodomurárskeho a okultného svetonázoru.

Rané spojenie medzi Baconovým pohľadom na vedu a svetom okultizmu sa stáva jasnejším, keď skúmame alchýmiu. Alchýmiou sa v tomto období bežne zaoberali významné osobnosti sveta vedy vrátane sira Isaaca Newtona a ďalších členov Kráľovskej spoločnosti v Londýne, ktorá bola hlavnou vedeckou skupinou tej doby a patrilo k nej niekoľko významných slobodomurárov (ako John Theophilus Desagulier). 

Na prvý pohľad je alchýmia pokusom o premenu obyčajných kovov na cennejšie, napríklad zlato, a často sa opisuje ako predchodca modernej chémie. Má však aj dlhú tradíciu, ktorá ju spája so slobodomurárstvom a okultizmom. Podľa Carla Junga, “Pre alchymistu nie je tým, kto v prvom rade potrebuje vykúpenie, človek, ale božstvo, ktoré je stratené a spí v hmote.”Veľkým dielom” alchýmie bolo objaviť “kameň mudrcov” (niekedy “anjelský kameň”), látku, ktorá by premenila kovy z nižších foriem na vyššie, a čo je dôležitejšie, priniesla by božské dary, napríklad osvietenie a nesmrteľnosť. 

Slobodomurári sa otvorene vyjadrovali o alchymistických väzbách na ich vlastnú organizáciu. Podľa slobodomurárskej webovej stránky:

Podobne ako slobodomurárstvo je [alchýmia] nádobou nesúcou veľké tajomstvo a uchováva okultné posolstvo, ktoré, ak je človek pripravený, môže vnímať v jeho nekonečných vrstvách.

…

Filozofie alchýmie a slobodomurárstva sa zbližujú v mnohých smeroch.

…

Snaha slobodomurárov o alchymistický Kameň mudrcov’– kameň, ktorý premieňa všetky duchovné nečistoty na zlatú prirodzenosť božstva– sa nehľadá pre individuálne použitie, ale s cieľom priviesť celé Ľudstvo k pokroku v jeho vývoji– solve et coagula!

Alchýmia’sa snaží premeniť nižšie na vyššie, čo je zrkadlom slobodomurárskych’cieľov premeniť človeka na boha. Táto premena sa má čiastočne dosiahnuť prostredníctvom poznania tajomstiev prírodného sveta a technologického pokroku (v podstate transhumanizmu). Predmet ako Kameň mudrcov’by ľudstvo výrazne priblížil k dosiahnutiu slobodomurárskej “divinizácie” a pozemskej utópie. Elias Ashmole – slobodomurár, súčasník Newtona’a člen Kráľovskej spoločnosti v Londýne – veril, že kameň mudrcov’dáva človeku “božské dary,” vrátane schopnosti komunikovať s anjelmi. Tu treba upozorniť na desivú podobnosť medzi kameňom mudrcov’a chatbotmi s umelou inteligenciou, pretože v oboch prípadoch ide o komunikáciu s takzvanými “superinteligenciami.” Našli sme konečne kameň mudrcov’v podobe umelej inteligencie, ktorá nám umožňuje hovoriť s neviditeľnou inteligenciou kdesi za obrazovkou nášho počítača?"

Nepredstieram, že to viem. Ale teraz, keď sme sa vrátili k téme UI a s ohľadom na všetky tieto súvislosti, môžeme jasnejšie vidieť, ako UI zapadá do širšej transhumanistickej (a teda aj masonistickej) vízie. Mnohí z tvorcov ChatGPT – najznámejšieho chatbota s umelou inteligenciou so zdanlivo zázračnými schopnosťami – sa zdajú byť transhumanistami. 

Zoberme si napríklad Sama Altmana, generálneho riaditeľa spoločnosti OpenAI, ktorá vyvinula ChatGPT. Altman je významný podnikateľ zo Silicon Valley, ktorý má prsty v mnohých koláčoch. Je jedným zo zakladajúcich členov Y Combinator, akcelerátora technologických startupov, ktorý pomohol rozbehnúť spoločnosti ako AirBnB, Stripe, Reddit, DoorDash a Twitch. Tad Friend v časopise The New Yorker uverejnil profil tohto excentrického muža, ktorý nie je veriaci, je vegetarián, homosexuál a prepper. 

Podľa Frienda, “ako každý v Silicon Valley, aj Altman vyznáva, že chce zachrániť svet; na rozdiel od takmer všetkých tam má na to plán.”Tento plán zahŕňa využitie Y Combinator ako akejsi “tieňovej Organizácie Spojených národov”, ktorá rieši problémy ľudstva”a jeho budúcnosť prostredníctvom nespočetného množstva technologických podnikov. 

Podľa jeho slov pevne verí v silu technológie. Altman povedal Friendovi: “Neexistuje absolútne žiadny dôvod veriť, že približne o trinásť rokov nebudeme mať hardvér schopný replikovať môj mozog“; počítače budú mať svoje vlastné túžby a cieľové systémy. Keď som si uvedomil, že inteligenciu možno simulovať, myšlienku našej jedinečnosti som opustil a nebolo to také traumatizujúce, ako som si myslel.”

Altmanova neochvejná dôvera v schopnosti vedy prekonať naše najodvážnejšie sny (alebo nočné mory) sa neobmedzuje len na umelú inteligenciu. Spolu s Y Combinator Research plánuje vytvoriť oddelenie syntetickej biológie, ktoré bude bojovať proti syntetickým vírusom. Plánuje financovať spoločnosť zaoberajúcu sa parabiózou, ktorá zvráti starnutie prostredníctvom injekcií mladistvej krvi. Sníva o experimentálnom meste riadenom umelou inteligenciou a vybavenom samojazdiacimi autami. Založil skupinu s názvom Covenant, ktorá sa pripravuje na časy, keď sa ľudia stanú “zastaralými” – nahradí ich umelá inteligencia alebo možno transhumanistický sen o kyborgoch typu človek-stroj. Jedným slovom, sníva o úplnej kontrole nad prírodou.

Imortalita? Osvietenie? Technologicky zdokonalené mesto? Vylepšená verzia Homo sapiens? Znie vám to povedome? Malo by. Či už vedome alebo nevedome, moderní technologickí transhumanisti stále túžia po kameni mudrcov, ktorý bol svätým grálom alchymistov – len možno v inej podobe.

Najznepokojujúcejšie však je, že lídri OpenAI majú konexie, ktoré im umožňujú pokročiť v mnohých zo svojich obskúrnych projektov. Altman bol trikrát pozvaný na konferenciu Bilderberg, tajné stretnutie politických lídrov, odborníkov v oblasti priemyslu, médií a financií. Jeden zo zakladajúcich investorov spoločnosti OpenAI’Reid Hoffman sa tiež zúčastnil na stretnutiach Bilderbergu. Okrem toho je členom Rady pre zahraničné vzťahy, ďalšej vplyvnej globalistickej skupiny. Hlavný vedecký pracovník OpenAI’Ilya Sutskever je členom Londýnskej kráľovskej spoločnosti (áno, tá ešte stále existuje).

Takže čo si máme myslieť o AI a jej tvorcoch? Aby som si bol istý, nie som proti vede, technológii, ba ani proti UI – aspoň nie sama o sebe. Veda a technika, ak sa správne používajú, sú darmi od Boha, za ktoré by sme mali ďakovať a používať ich na skutočné zlepšenie našich životov – čo, mimochodom, nemusí vždy znamenať ich uľahčenie. Kľúčom je však, samozrejme, správne používanie týchto vecí. A chcel by som poukázať na to, že transhumanistická filozofia mnohých ich propagátorov by nás mala prinútiť k zamysleniu. “Stvárame Boha”” povedal bývalý obchodný riaditeľ spoločnosti Google Mo Gawdat o umelej inteligencii. Ak je toto’projekt, ktorého súčasťou je v konečnom dôsledku AI, nechcem s ním mať nič spoločné. 

Transhumanistický blud vyvoláva fantázie, že sa môžeme zachrániť sami, že nepotrebujeme Boha, že bohom sme dokonca my sami. Je to opäť Babylonská veža.

Je to’stará lož. Odkvapkávala zo zvlneného jazyka hada v záhrade: “budete ako bohovia” –, a predsa jej naďalej naletíme, rovnako ako naši prví rodičia. Pokušenie tajného poznania a moci, ktorú by nám mohlo dať, nás ťahá. Ako som písal na inom mieste, umelá inteligencia sa stala takmer moderným orákulom, vševediacou entitou, ku ktorej sa obraciame po “všetky odpovede”, hrozí nám, že sa jej budeme klaňať tak, ako sa kedysi pohania klaňali svojim falošným bohom. Žasneme nad tým, čo sme vymodelovali; takmer začíname šomrať modlitbu…

A je tu jeden, nehodný, ktorý nás počúva a túži po našom uctievaní. 

Chúli sa v útrobách našich nových technológií ako dobyvateľ čakajúci na jar?"