Tento symbol je skrytou zárukou víťazstva Panny Márie nad Kristovými nepriateľmi

Našu situáciu by ste mohli opísať ako zúfalú: nádhera kresťanstva dávno vybledla a objavuje sa len na zažltnutých stránkach starých historických kníh. Modernizmus zaútočil na našu katolícku vieru a Cirkev sa ocitla v kríze, možno horšej ako kedykoľvek v jej predchádzajúcich dejinách. Svet sa odvrátil od volania Božej milosti a zapadol do bahna sekularizmu a materializmu, zatiaľ čo globalistické a masonské sily sa snažia vytvoriť svetový poriadok úplne zbavený Boha.

Ale práve vtedy, keď je noc najtemnejšia, by sme mali hľadať Jitrnicu, predzvesť úsvitu a ubúdajúceho mesiaca.

Aspoň takú skúsenosť mal Gil Cordero, skromný pastier kráv zo španielskej Extremadury v 14. storočí. Píše sa’rok 1326 a Cordero, ktorý žije v meste Caceres pri rieke Wadi Lupe v Španielsku, hľadá v horách stratené zviera. Zrazu sa mu zjaví podivuhodne krásna žena. Povie mu, že medzi skalnými útesmi hory je ukrytá jej socha. Verní katolíci ju tam začiatkom sedemstého storočia odcudzili počas moslimskej invázie do Španielska, ktorou sa začala najdlhšia vojna v dejinách: reconquista. Táto “reconquista” bola pokusom Španielov’ získať späť Pyrenejský polostrov, ktorý obsadili moslimovia. Hoci Španieli získali späť veľkú časť svojho územia, vojna stále pokračuje v Corderovej’dobe, 600 rokov po jej začiatku. Pani poverí Cordera, aby na miesto priviedol miestneho biskupa, ktorý má sochu získať späť a postaviť kostol na jej počesť. 

Biskup najprv o Corderovom príbehu pochybuje. Mária však dokáže pravosť svojho posolstva zázračnými skutkami milosrdenstva. Najprv (ako hovorí legenda) sa znovu objaví krava, ktorá má na hrudi jazvu v tvare kríža. A potom – oveľa zázračnejšie – chudobný pastier kráv ’syn je privedený späť k životu. Temnota v Corderovom živote sa mení na úsvit. A biskup uverí. Socha je nájdená na mieste, ktoré naznačila Nebeská pani, a ukáže sa, že je dielom samotného svätého Lukáša, ktoré do španielskej oblasti Extremadura priniesol v prvých storočiach Cirkvi svätý Leander.  

Dávno stratená socha sa znovu objaví v Španielsku v čase, keď je to veľmi potrebné, pretože moslimská Marinidská ríša v Maroku pripravuje svoje vojnové motory na konečnú, masívnu pozemnú inváziu do Španielska, aby tam znovu roznietila plameň islamu a zvrátila postup rekonkvisty, ktorý španielski katolíci dosiahli za posledných niekoľko storočí. V roku 1340 sa portugalský kráľ Alfonz IV. a kastílsky kráľ Alfonz XI. vydávajú na púť k soche, ktorá je teraz inštalovaná vo svätyni, položia svoje meče k nohám Panny Márie a zveria do jej rúk nadchádzajúcu bitku. Na jej príhovor bitku vyhrali. Katolíci zlomia posledný pokus moslimov o veľkú pozemnú inváziu do Španielska. 

Svätyňa, ku ktorej kráľ Alfonz IV. a kráľ Alfonz XI. putovali, stála neďaleko rieky Wadi Lupe, alebo Guadalupe.  

PREČÍTAJTE SI: Ďalší Pakistanec zabitý moslimským davom kvôli obvineniam z islamského ‘rúhania’

Rýchlo o 191 rokov dopredu. Mexiko. Ďalší biskup je skeptický voči ďalšiemu zjaveniu nebeskej panej. Biskup Juan de Zumarraga najprv nepočúva rozprávanie Indiána Juana Diega o tom, čo videl a počul na ceste na omšu, ale keď sa objavia zázračné ruže a zázračný obraz na tilme, uverí a postaví sa Máriou požadovaná svätyňa. Navyše názov, ktorý jej bol pridelený, je ozvenou názvu kláštora, v ktorom Zumarraga začal svoj cirkevný život ešte v Španielsku: Guadalupe. Nasleduje pravdepodobne najväčšie masové obrátenie v histórii. Historik Warren Carroll vo svojej knihe Naša pani z Guadalupe a víťazstvo nad temnotou uvádza počet krstov na deväť miliónov. To znamená konečné vyhladenie aztéckych bohov. 

Na portréte, ktorý namaľovalo nebo na tilme Juana Diega stojí Mária – vážna, ale milujúca, majestátna, ale nežná, vo svojom splývavom rúchu farby rannej oblohy ozdobenej vlajúcimi hviezdami – na vrchole polmesiaca. Táto symbolika je podľa mňa jej povzbudivým posolstvom nielen pre časy Juana Diega, ale aj pre naše časy, ktoré zaručujú Máriin’konečný triumf nad všetkými Kristovými nepriateľmi.

V tomto polmesiaci totiž symbolicky vidíme každého z hlavných nepriateľov Boha a Cirkvi, všetci sú pošliapaní a rozdrvení pod jej čistými nohami, tak ako samotný had. Akoby nás nebo v roku 1531 chcelo uistiť o úlohe, ktorú Mária zohrá vo veľkých, kozmických bitkách modernej doby, našej doby, pri definitívnom porazení našich protivníkov. Tým nechcem povedať, že Mesiac neobsahuje aj iné symbolické významy – ako napríklad plodnosť, čistotu alebo Máriin’odraz Božieho’svetla –, ale momentálne sa chcem zamyslieť nad jeho vzťahom k Božím nepriateľom. 

V prvom rade si uvedomme, že mesiac predstavoval Metztliho, aztécku “bohyňu mesiaca” – v skutočnosti démona (Ž 95, 5), jedného z tej hordy, ktorá tak dlho utláčala Mexiko, vládnuc nad temnými džungľami s upretými očami a čeľusťami sfarbenými krvou miliónov ľudských obetí. V tomto nebeskom obraze na tilme teda Mária ukazuje svoju nadradenosť nad touto démonickou bohyňou, rozdrví ju pod nohami a ponúkne sa ako pravá matka ľudu, čím ukončí ríšu zla. Jej príchod skutočne znamená koniec pohanského Mexika a zrod katolíckeho Mexika. 

Už sme videli úlohu, ktorú táto istá Panna s rovnakým titulom zohrala v roku 1340 pri zastavení šírenia islamu, symbolizovaného krvavočerveným polmesiacom. A to nie je ani jej najslávnejšie víťazstvo nad moslimami: toto vyznamenanie treba priradiť bitke pri Lepante v roku 1571, kde prevaha kresťanského loďstva rozdrvila moslimov a zachránila kresťanstvo, nepochybne vďaka sile Máriinho’svätého ruženca. Na palube jednej z lodí bozkávajúcich more sa nachádzal obraz mexickej Panny Márie Guadalupskej. 

Toto nie je jediné spojenie, ktoré v dejinách nachádzame medzi Pannou Máriou a moslimským náboženstvom; a skutočne, zdá sa, že jej prítomnosť preklenuje aj priepasť medzi islamom a komunizmom, keď sa presunieme do dejín 20.. storočia. Biskup Fulton Sheen vysvetľuje v knihe Svet’prvá láska: 

[T]o, že moslimovia okupovali Portugalsko celé stáročia. V čase, keď ich konečne vyhnali, mal posledný moslimský náčelník krásnu dcéru menom Fatima. Zamiloval sa do nej istý katolícky chlapec a pre neho nielenže zostala, keď moslimovia odišli, ale dokonca prijala vieru. Mladý manžel bol do nej tak veľmi zamilovaný, že zmenil názov mesta, v ktorom žil, na Fatima. A tak samotné miesto, kde sa v roku 1917 zjavila Panna Mária, nesie historickú spojitosť s Fatimou, Mohamedovou dcérou… Keďže z neba sa nikdy nič nedeje inak ako s doladením všetkých detailov, verím, že Panna Mária si vybrala meno ‘Panna Mária Fatimská’ ako prísľub a znamenie nádeje pre moslimský ľud a ako uistenie, že aj oni… raz prijmú jej Božského Syna. 

Čítajte: Poľský kňaz umučený komunistami po druhej svetovej vojne beatifikovaný v Krakove

Vieme dobre, aké hrozné slová vyslovila Mária vo Fatime o nebezpečenstvách, ktoré hrozia Cirkvi a svetu, a najmä “o omyloch Ruska” –, ktoré sa rozšírili do celého sveta v podobe komunizmu, ateizmu a postmoderného neomarxizmu. Naša nebeská Matka si bola od začiatku vedomá tejto novej hrozby pre Božiu’Cirkev a opäť ju nachádzame symbolizovanú polmesiacom: v tomto prípade srpom. Kladivo a srp vládli nad veľkou časťou sveta, ale aj oni ležia pod nohami Panny Márie, pripravené na rozdrvenie.

Ako príklad môžeme uviesť Brazíliu 60. rokov 20. storočia, kde sa prezident João Goulart a jeho revolucionári snažili vnútiť ľuďom komunizmus. Pripravené bolo všetko, vrátane rozsiahlych a hlboko zakorenených komunistických buniek vo všetkých zložkách spoločnosti. Komunisti mohli okúsiť chuť víťazstva. Boli si takí istí úspechom, že písali do moskovskej medzinárodnej tlače s presným dátumom, kedy sa Brazília stane komunistickou. Keď sa však zdalo, že je všetko stratené, konalo sa masové ružencové zhromaždenie, na ktorom sa milióny ľudí modlili k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, aby ich ušetrilo od osudu, ktorý postihol Kubu, Poľsko, Maďarsko a mnohé iné miesta pod oceľovým stiskom komunistov. Prezident Goulart, keď videl povstanie, spanikáril a utiekol z krajiny a komunistické sprisahanie sa rozplynulo. Brazília bola zachránená. Panna zvíťazila nad srpom. 

Symboly moslimského polmesiaca a komunistického srpu sú dobre známe a nie je’ťažké vidieť materinskú ruku Panny Márie’zasahujúcu počas stáročných bojov proti týmto nepriateľom. Menej známa je však skutočnosť, že polmesiac je aj symbolom slobodomurárstva. Dr. David Harrison, odborník na slobodomurárstvo a historik slobodomurárstva, vysvetľuje, že polmesiac je významným slobodomurárskym symbolom, ktorý pochádza z 18. storočia. Polmesiac je tiež oficiálnym znakom Shriners, americkej slobodomurárskej spoločnosti. Krátko po bitke pri Lepante sa Panna Mária zjavila v ekvádorskom Quite a varovala nás pred mocným korumpujúcim vplyvom, ktorý budú mať slobodomurárske tajné spoločnosti v 19 a 20 storočí:

Takto vám dávam na vedomie, že od konca 19. storočia a krátko po polovici 20. storočia na území, ktoré je dnes Kolóniou a neskôr bude Ekvádorskou republikou, prepuknú vášne a dôjde k úplnému skazeniu zvykov, pretože satan bude takmer úplne vládnuť prostredníctvom slobodomurárskych siekt. Zamerajú sa hlavne na deti, aby udržali túto všeobecnú skazu… Slobodomurárstvo, ktoré bude vtedy pri moci, vydá nespravodlivé zákony s cieľom zrušiť túto sviatosť [manželstva], uľahčiť všetkým život v hriechu a podporovať plodenie nemanželských detí narodených bez požehnania Cirkvi. 

Majestát útokov, ktoré sa v dnešnej dobe vedú proti manželstvu, rodine a sexualite – od rozvodov cez kontrolu pôrodnosti, potraty, homosexualitu, obchodovanie s ľuďmi až po transgenderizmus – má pravdepodobne masonské korene. Sme svedkami toho, pred čím Mária varovala.  

Ale zároveň napriek kolosálnej kríze, ktorej čelíme, nemáme strácať nádej. Obraz Panny Márie Guadalupskej – s jej ľahkým úsmevom a “očami hlbokými ako more,” v Carrollovom’vyjadrení – nás to učí. 

Čítajte: Slobodomurárstvo a Noachidove zákony propagujú naturalistické náboženstvo Antikrista

Myslím si, že v skutočnosti sa môže stať, že v lesklom obraze Panny Márie Guadalupskej, patrónky Ameriky, sa skrýva zástava Márie’nad slobodomurármi, ktorých myšlienky získali v našich časoch takú moc nad Cirkvou a štátom. Stojí totiž pokojne a triumfálne na vrchole polmesiaca, ktorý slobodomurárstvo prijalo za jeden zo svojich symbolov. Aj ono bude jedného dňa rozdrvené pod jej nohami. 

Nedomnievam sa, že je náhoda, že každého z našich veľkých nepriateľov – pohanstvo, islam, komunizmus a slobodomurárstvo – možno znázorniť polmesiacom a že tento polmesiac leží pod nohami Panny Márie, tej, ktorá je “strašná ako vojsko postavené do šíku.” Konečný triumf nad týmito nepriateľmi ešte len príde, ale Panna Mária je pripravená pomôcť nám v našich bojoch, ako to dokázala v dejinách, a my čakáme na správny čas, čas vyhradený v nebeských radách, na úplné víťazstvo jej Nepoškvrneného Srdca. Možno je to bližšie, ako si myslíme. A my ho môžeme urýchliť tým, že budeme plniť požiadavky z Fatimy o každodennej modlitbe ruženca a prvých sobotných pobožnostiach a nasledovať príklad svätého Maximiliána Kolbeho, ktorý využil modlitbu a zázračnú medailu na obrátenie slobodomurárov.  

Nateraz naberme odvahu. Príhovor Panny Márie pokornému Juanovi Diegovi, ako ho zaznamenal Carroll, nie je určený len jemu, ale aj nám: “Počúvaj a buď si istý, môj drahý syn, že ťa ochránim; neboj sa, nezarmucuj sa, ani nech sa tvoje srdce nezľakne… ja som tvoja milosrdná matka, matka všetkých vás, ktorí žijete zjednotení v tejto krajine, a celého ľudstva, všetkých, ktorí ma milujú, tých, ktorí ku mne volajú, tých, ktorí ma hľadajú, tých, ktorí mi dôverujú.”