Belgický súd rozhodol proti dvom katolíckym arcibiskupom za odmietnutie vstupu ženy do prípravy na diakonát

Okresný súd v Belgicku rozhodol, že dvaja katolícki arcibiskupi musia zaplatiť odškodné vo výške viac ako 1 000 dolárov za to, že odmietli povoliť žene nastúpiť do prípravy na diakonát.

V bizarnom prípade okresný súd v Mechelene rozhodol proti kardinálovi Jozefovi De Keselovi a jeho nástupcovi na čele arcidiecézy Mechelen-Brusel, ktorým je od júla Luc Terlinden, za to, že “diskriminovali” pastoračnú pracovníčku tým, že v júni a októbri 2023 zamietli jej dve po sebe nasledujúce žiadosti o zápis do štvorročného kurzu prípravy budúcich diakonov, pretože je žena.

Šesťdesiatdvaročná Veer Duchausoitová, ktorá už viac ako tridsať rokov pracuje pre farský kostol Panny Márie Herentskej vo Flámsku, sa netajila tým, že sťažnosť podala s cieľom dosiahnuť “rovnaké práva” pre mužov a ženy v Cirkvi, hoci nešla tak ďaleko, aby žiadala vysvätenie žien za diakonky alebo kňazky.

Citovala však z listu belgických biskupov do Ríma vzhľadom na prebiehajúcu synodu o synodalite, v ktorom sa hovorí o “rovnakej dôstojnosti muža a ženy a o dôležitosti rovnakých príležitostí pre mužov a ženy” a dospela k záveru, že “udelenie čoraz väčšej pastoračnej zodpovednosti ženám alebo vysvätenie diakoniek nemusí byť všeobecne povinné alebo zakázané.”Konštatovala, že “nič nebráni tomu, aby ženy vykonávali súčasné úlohy a povinnosti diakonov.”

V tomto kontexte boli obaja preláti civilným súdom uznaní vinnými z “diskriminácie” na základe pohlavia po tom, čo v písomných podaniach vzhľadom na pojednávanie 14. mája potvrdili, že žiadosť pani Duchausoitovej”odmietli, pretože je žena, a že podľa práva Cirkvi žena nemôže byť vysvätená za diakona. Podľa rozhodnutia, proti ktorému sa v tejto fáze ešte môžu obe strany odvolať, jej musia zaplatiť odškodné po 1 500 eur (približne 1 600 dolárov).

Súd nemôže nútiť cirkevné orgány, aby prijímali ženy do diakonských vzdelávacích programov

Aj keď Veer Duchausoitová – v Belgicku známe meno, keďže jej brat Chris je miestny známy rozhlasový a televízny herec a producent – síce získala odškodné, jej požiadavky belgický tribunál plne neuspokojil. Odmietnutie zápisu kandidáta len kvôli jeho pohlaviu je v krajine trestným činom na základe uplatnenia jej antidiskriminačných zákonov; na druhej strane však nezískala príkaz, ktorý by nútil náboženské autority umožniť jej absolvovať vzdelávací kurz.

Výsledkom je jednostranný rozsudok, ktorý odsudzuje arcibiskupov za to, že neurobili niečo, k čomu ich zákony krajiny nemajú&nbspprávo nútiť.

Hovorca súdov antverpského regiónu Luc De Cleir povedal takto: “Súd nemôže zrušiť rozhodnutie o odmietnutí arcibiskupa’alebo namiesto neho rozhodnúť, kto má byť prijatý do programu diakonskej prípravy. To by totiž porušovalo náboženskú slobodu. Arcibiskupi by mali mať možnosť sami rozhodnúť, kto je vhodným kandidátom na takúto prípravu.”

Páter Tommy Scholtes, francúzsky hovoriaci hovorca Konferencie biskupov Belgicka’, komentoval rozhodnutie a poznamenal, že tribunál sa “vyhlásil za nekompetentného” posudzovať, ktorí kandidáti môžu byť prijatí na diakonickú prípravu. Zdôraznil, že rozhodnutie o prijatí kandidáta na takúto prípravu patrí Cirkvi, a teda biskupovi. Ak by súd v tomto bode rozhodoval, “spochybnil by oddelenie moci Cirkvi a štátu.”

“Keďže v súčasnosti nie je v Katolíckej cirkvi možné vysvätiť ženy za diakonky, bolo by tiež nevhodné prijať osobu na túto prípravu,” dodal.

A to aj napriek tomu, že v Belgicku štát platí platy duchovných oficiálne uznaných náboženstiev, medzi ktoré patrí katolicizmus, protestantizmus, judaizmus, anglikánstvo, pravoslávie a islam.

Ženy vedú cirkevné obrady v neprítomnosti kňazov

Príbeh Veera Duchausoita’je v mnohých ohľadoch typickým príbehom súčasnej Cirkvi. Keď sa v článku uverejnenom krátko pred podaním sťažnosti opísala ako “veriaca, sociálne angažovaná, feministicky a ekologicky založená žena”, povedala, že dobrovoľníčky v Cirkvi sú “nevyhnutnosťou, pretože kňazi už takmer neexistujú”

Pred tridsiatimi rokmi ju miestny farár v Herente spolu s manželom povolal, aby vyučovala katechézu. Odvtedy sa ich pastoračná činnosť len rozširovala, povedala pre Nieuwsblad. Teraz je už vdova a vo svojej farnosti, ktorá už nemá stáleho farára, pracuje okrem seba s tímom piatich laikov a dvoch laikiek.

“Predsedáme modlitbovým sláveniam, ktoré sa veľmi nelíšia od slávenia eucharistie. Vykonávam aj pohreby, a to v kostole aj v krematóriu, keď si ľudia neželajú bohoslužbu v kostole. My’nesmieme robiť konsekráciu. Ale dvakrát do mesiaca sem príde kňaz, ktorý’má dovolenku na oddych, aby slávil eucharistiu. Požehná’mimoriadne veľké množstvo hostií, aby sme mohli počas našich obradov rozdávať prijímanie stále rovnako”, povedala v apríli minulého roka pre spravodajský portál.

Povedala, že chcela hlbšie pochopiť svoju úlohu, a poznamenala, že pred tridsiatimi rokmi manželkám kandidátov na (manželský) diakonát nielenže nebránili vstúpiť do diakonátu, ale vyžadovali to od nich, pretože záväzok manžela’diakona má vplyv na manželský pár.

Prečo sa teda chcela zapojiť do prípravy? Rázne protestovala proti myšlienke, že ona sama sa usiluje stať sa diakonkou alebo kňazkou. “Nechápte ma zle“-. Nežiadam, aby som sa teraz stala diakonkou. Nehovoriac o tom, že by som sa chcela stať kňazom. Vzhľadom na to, ako dnes kňazstvo existuje, nie, ďakujem. Najmä čo sa týka celibátu. To podľa mňa vedie k málo čomu dobrému."”

Potom počas rozhovoru povedala: “Chcem si len urobiť ten kurz, aby som mala ešte väčšie zázemie a aby som získala ešte väčšiu hĺbku, aby som mohla ešte lepšie slúžiť. Pretože to’je to, kvôli čomu to robíme. Ľudia chcú predovšetkým krásnu oslavu. Väčšinu ľudí vôbec nezaujíma, či je tam’kňaz.”

Toto je vlastne dokonalá ilustrácia zmätku, ktorý vznikol vo farnostiach bez kňazov, keď laici a laičky slúžia počas bohoslužieb, pre istotu bez “posvätenia”, ale vytvárajú dojem, že vykonávajú službu, ktorá napĺňa potreby ľudí. Jednoznačne sa vytratil zmysel toho, čo vlastne omša je: nekrvavá obnova Kristovej obety. Keď sa toto vytratí, pastoračný agent’individuálny prístup skutočne môže prevziať moc."

Hovorca arcidiecézy Mechelen-Brusel Geert De Kerpel vtedy odmietol pripravovaný súdny proces s tým, že pre Veer Duchausoitovú ako ženu sú otvorené aj iné možnosti: “V Cirkvi existuje mnoho vzdelávacích programov pre špecifické pastoračné úlohy, ktoré sú otvorené pre mužov a ženy.”

Podotkol dokonca, že v súčasnosti prebieha na celom svete diskusia o tom, aby sa ženy mohli stať diakonkami, a že “belgickí biskupi to podporujú.”

Obidvaja arcibiskupi sa vyjadrili v prospech diakoniek

Ironicky sa v prospech diakoniek vyjadrili obaja arcibiskupi De Kesel aj Terlinden. Napríklad kardinál De Kesel v roku 2015vyhlásil, že takéto svätenia “nie sú tabu” a zdôraznil, že už existujú spôsoby, ako dať ženám v Cirkvi viac zodpovednosti. Luc Terlinden v decembri minulého roka zaznamenal, že hoci povolenie ženám stať sa kňazmi “v súčasnosti nie je na programe dňa,” je “presvedčený, že ženy by mali mať možnosť stať sa diakonmi.”

“V prvých obdobiach dejín Cirkvi im to bolo umožnené. My však nesmieme čakať, kým sa ženám poskytne viac zodpovednosti v našich riadiacich orgánoch. Určite budem vyvíjať iniciatívy týmto smerom,” povedal v decembri minulého roka pre dezondag.be.

Takže prečo ten rozruch?

Jasné je, že belgickí biskupi poslúchajú Rím, pokiaľ ide o svätenie žien, ale v istom zmysle im rozhodnutie z Mechelenu môže pomôcť na ceste k revolúcii v oblasti svätenia. Určite vyvíja neprimeraný tlak na Cirkev tým, že používa občianske zákony, ktoré by sa v Cirkvi nemali uplatňovať. Už teraz je to povzbudenie pre ďalšie ženy, aby sa prihlásili na “školenie len pre mužov” organizované Katolíckou cirkvou v Belgicku, aj keby len preto, aby získali odškodnenie, keď ich odmietnu. V tejto súvislosti bude zaujímavé sledovať, či sa kardinál a arcibiskup pustia do odvolania proti rozhodnutiu.

Keď Veer Duchausoit minulý týždeň občiansky súd v Mechelene priznal nezanedbateľnú sumu 3 000 eur, poskytol jej interview portál vrt.be. Povedala, že je “šťastná za všetky ženy vo Flámsku a dokonca na celom svete, ktoré veľa robia, majú veľký význam a nie sú za to uznávané: pre mňa je to’najdôležitejšie.” Povedala, ako otvorený list, ktorý napísala pred súdnym procesom, prečítala vtedy vo svojom kostole a zožala nadšený potlesk. “Kde sú kňazi, fajn, aj oni majú svoju úlohu” povedala novinárovi.

Už teraz vedie “eucharistické slávenia,” ako píšu noviny – pravdepodobne nesprávne, ale je pravda, že počas bohoslužieb nosí biele rúcho, ktoré vyzerá ako alba, ako aj pestrofarebnú štolu. VRT natočila videoreportáž o jej činnosti pred súdnym procesom, v ktorej komentuje, že sa správa veľmi podobne ako diakon, slávnostne nesie Nový zákon na čítania. Pani Duchosoitová sa sťažovala, že nemohla absolvovať školenie len preto, že má “2 chromozómy X”: “Som žena, koniec príbehu.”

Teraz dúfa, že sa veci zmenia. “Cirkev je súčasťou celkovej spoločnosti. Ak nechceš’byť súčasťou spoločnosti, si’nepodstatný. Ak áno, ste aj vy súčasťou spoločnosti v roku 2024, kde každý alebo takmer každý akceptuje myšlienku rovnosti alebo rovnakej dôstojnosti?" 

Akkoľvek má Veer Duchausoitová ambície byť vyštudovaná rovnako ako diakon, už pozná všetky jemnosti modernistického newspeaku v Cirkvi.