Kresťania sú v Nigérii naďalej zabíjaní, Západ zväčša mlčí

Podľa aprílovej správy britskej mimovládnej organizácie (MVO) Release International nigérijskí vojaci strieľali na študentov, ktorí protestovali proti slabej vojenskej ochrane oblasti s prevahou kresťanov, na ktorú neustále útočili prevažne moslimské fulanské milície. 

Fulanskí útočníci sa 18. apríla zamerali na dedinu Chikam v centrálnom nigérijskom štáte Plateau a zabili študenta informatiky Dadinga Jamesa Jordana, ako aj matku a jej dieťa. Dňa 19. apríla títo útočníci zabili v dedine aj ďalších 14 miestnych obyvateľov.

V ten istý deň študenti štátnej univerzity Plateau preniesli telo Jordana’do svojho areálu, ale podľa mediálnych správ nigérijskí vojaci odpovedali streľbou, pričom jedného študenta zabili a druhého zranili. 

Objavili sa správy, podľa ktorých študenti podpálili vojenské kontrolné stanovište. Armáda priznala, že spustila paľbu na “rozhnevaných študentov” podpálenie vojenského kontrolného stanovišťa ”keď sa im vojaci snažili zabrániť v proteste.”

V správe Release International sa uvádza, že hoci nigérijské úrady “priznali, že bezpečnostnými silami boli zastrelení dvaja študenti,” úrady tvrdia, že to boli zatúlané guľky, ktoré zasiahli študentov, keď “armáda spustila paľbu,” počas protestov, ktoré označili za “emotívne.”

V tej istej správe sa uvádza, že iné zdroje tvrdia, že zranených bolo viac študentov, a obviňujú armádu, že “v priebehu jedného týždňa dvakrát spustila paľbu na civilných demonštrantov.”

Release International uviedla, že “konvoje motocyklov, z ktorých každý preváža troch ozbrojených fulanských teroristov, naďalej spôsobujú chaos útokom na dediny.”

Následne britská mimovládna organizácia vyzvala na komplexné verejné vyšetrovanie tejto epizódy vzhľadom na to, že nigérijské úrady’neriešia čoraz častejšie obvinenia z porušovania ľudských práv vojakmi v regióne.

Už niekoľko mesiacov je nigérijský štát Plateau’a jeho civilní farmári jedným z mnohých terčov útokov islamských extrémistov. Za posledný rok bol štát Plateau svedkom stoviek masakrov neozbrojených dedinčanov zo strany islamistických teroristov z kmeňa Fulani, ako bol napríklad známy koordinovaný útok islamistických teroristov na Štedrý deň 2023, pri ktorom zahynuli stovky ľudí. Podľa advokáta Solomona Dalyopa, ktorý stojí na čele veľkého, väčšinovo kresťanského domorodého kmeňového združenia, už niekoľko mesiacov húfy ozbrojených, zradikalizovaných moslimských teroristov obliehajú 151 dedín a malých miest v snahe ovládnuť a kontrolovať krajinu.

Útokom islamistov nie sú ušetrené ani iné časti krajiny. Začiatkom marca tohto roku islamistická džihádistická skupina Boko Haram uniesla približne 400 osôb z tábora pre vnútorne vysídlené osoby v severnom štáte Borno. O niekoľko dní neskôr uniesli 287 detí zo školy v severozápadnom nigérijskom štáte Kaduna. 

“Študenti boli unesení z priestorov školy vo štvrtok ráno okolo 8:00 miestneho času. V rukách banditov je stále asi 287 študentov, 100 zo základnej a 187 zo strednej školy,“povedal hovorca štátnej’polície Mansur Hassan CNN a pokračoval: “Pôvodne bolo unesených viac ako 300 študentov, ale niektorých sa podarilo zachrániť.”

Cieľom islamistických útokov sú zvyčajne kresťania a dievčatá, ktoré sa snažia získať “západné” vzdelanie, alebo kombinácia oboch.

Podívajme sa napríklad na prípad Leah Sharibu. V roku 2018 Leah uniesla skupina Islamský štát’západoafrická provincia (ISWAP) vo veku 14 rokov spolu s jej 109 spolužiakmi. Hoci teroristi z ISWAP zavraždili päť dievčat a väčšinu ostatných oslobodili, Leah oznámili, že ju oslobodia, len ak sa zriekne svojej kresťanskej viery a prestúpi na islam. Leah túto ponuku hrdinsky odmietla a v roku 2024 je údajne stále držaná v zajatí. 

Na základe prieskumu Open Doors od marca tohto roku sa odhaduje, že od začiatku povstania Boko Haram’v roku 2011 bolo zabitých viac ako 37 500 ľudí. Ďalšia zpráva Observatória pre náboženskú slobodu v Afrike vyjadrila poľutovanie nad únosom ďalších 2 400 kresťanov v priebehu šiestich mesiacov v rokoch 2022 až 2023. 

Mimo to, správy Medzinárodnej spoločnosti pre občianske slobody a právny štát (Intersociety) zverejnenej vo februári 2024 sa uvádza, že rok 2023 bol najkrvavejším rokom islamských útokov proti kresťanom v Nigérii, pričom viac ako 8 000 zabitých a tisíce ďalších unesených a násilne vysídlených. 

“Spojené sily vládou chránených islamských džihádistov a bezpečnostných síl krajiny (NSFc) sú priamo a zástupne zodpovedné za to, že v roku 2023 rozsekali na smrť nie menej ako 8 222 bezbranných kresťanov – pokrývajúce obdobie 13 mesiacov alebo január (2023) - január (2024),” v správe, ktorú podpísal okrem iných aj riaditeľ Intersociety Emeka Umeaglalasi. 

Podľa správy Intersociety zinscenovali vraždy rôzni aktéri vrátane džihádistických Fulani Herdsmen, ktorí zavraždili najmenej 5 100 kresťanov. Okrem toho Boko Haram a s ňou spojené subjekty, džihádistickí Fulani Banditi a “islamom inšpirované” bezpečnostné sily boli zodpovedné za stovky, ak nie tisíce mŕtvych kresťanov.

Pozoruhodné je, že v tej istej správe Intersociety sa uvádza, že vraždy od januára 2023 do januára 2024 znamenali “najsmrteľnejšie za posledné roky” a odsudzuje nigérijskú vládu a bezpečnostné sily za to, že sa nedokázali “postaviť tejto situácii.Uviedla, že “masakrovanie kresťanov v Nigérii je jednoznačne systematické, dobre koordinované a vopred premyslené; je základnou súčasťou ‘projektu štátneho džihádizmu””. 

“Nigéria sa stala druhou najsmrteľnejšou genocídnou krajinou na svete, čo predstavuje viac ako 150 000 nábožensky motivovaných bezbranných civilných obetí od roku 2009,” uvádza sa v správe s odkazom na rok, keď Boko Haram začala svoju kampaň na spustenie vlády islamistov. 

Umeagbalasi z nigérijskej spoločnosti Intersociety vo vyjadreniach pre OSV News uviedol:

V Nigérii bolo minulý rok zatvorených viac ako 1000 kostolov. Od roku 2009 bolo napadnutých a vypálených 18 500 až 19 000 kostolov. Len v Plateau (štát) máte viac ako 50 kresťanských komunít, ktoré džihádisti vyhnali z ich obcí. Zabíjanie kresťanov pokračuje, pretože sa nič nerobí, medzinárodné spoločenstvo mlčí.

Nigérijský biskup Wildred Anagbe z diecézy Makurdi nemôže súhlasiť viac, priznáva pre Catholic News Agency (CNA), že kresťanské obyvateľstvo v jeho krajine je “postupne a systematicky” decimované islamistami prostredníctvom “zabíjania, únosov, mučenia a vypaľovania kostolov.”

Takisto, Katolícky biskup Chipa Wilfred Anagbe z diecézy Makurdi v nigérijskom štáte Benue predtým vyhlásil, že “ak budeme mlčať, vyhynieme.” 

Počas takýchto rozsiahlych útokov je nigérijské’kresťanské obyvateľstvo často špecificky, hoci nielen, terčom útokov.

Západ však väčšinou mlčí o vraždách tisícov kresťanov, ktorí sú každoročne zabíjaní pre svoju vieru, pričom tí, ktorí sú hlasnejší, sa stále zväčša zdráhajú explicitne pomenovať ideologické príčiny takéhoto násilia a zabíjania. 

Ve februári 2024 globalistický Európsky parlament (EP) odsúdil vraždu nigérijských kresťanov na Štedrý deň 2023 a vyzval na prijatie opatrení proti islamistickým skupinám, obvinil “klimatické zmeny” a “degradáciu životného prostredia”ako hlavné príčiny týchto prípadov prenasledovania kresťanov. 

V reakcii na odsúdenie EP’Dr. Georgia Du Plessis, právnička ADF International, povedala: 

Akkoľvek vítame, že Európsky parlament&nbspuznal hrozný vianočný masaker zameraný na kresťanov, sme sklamaní, že rezolúcia bagatelizuje náboženské príčiny násilia a zároveň vyzdvihuje otázky, ako sú klimatické zmeny. Klimatické zmeny nespôsobujú, že ľudia masakrujú celé kresťanské dediny. 

Počas rozpravy v EP poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyjadrili výhrady voči snahám zamlčovať úlohu islamského extrémizmu a terorizmu pri brutálnom zabíjaní a útokoch zameraných na kresťanov v Nigérii. 

Poslanec Bert-Jan Ruissen (ECR) vyhlásil, že “tvrdenie, že ide len o konflikt medzi farmármi a pastiermi, nepriznáva iné príčiny. Sú to moslimskí extrémisti, ktorí spôsobujú smrť a ničenie.”  

Podobne zopakoval Ruissenove’názory aj poslanec Európskeho parlamentu György Hölvényi (EPP):

Zaslepení ideológiou sú niektorí ľudia úplne necitliví voči ľudskému utrpeniu, keď ide o kresťanov. Načasovanie útokov, brutálne zabíjanie a zničenie kostolov sa nedá nesprávne interpretovať a dá sa chápať len ako prenasledovanie kresťanov a mali by sme to vedieť povedať. 

Podobne, ako Medzinárodná krízová skupina, podporovaná Georgeom Sorosom’ Open Society Foundations acitovaná americkým ministerstvom zahraničných vecí pod vedením Joea Bidena, má uvádzala, že “klimatické zmeny zhoršili” “násilie medzi farmármi a pastiermi.”

“Bezpečnostné dôsledky meniaceho sa počasia sú čoraz viac viditeľné v smrteľných sporoch o pozemkové zdroje medzi farmármi a pastiermi na celom kontinente,” vyhlásila skupina. 

Podobne bagatelizujúc úlohu džihádistického islamu v masakroch kresťanov v Nigérii, vyhlásilo americké ministerstvo zahraničných vecí vo svojej “2022 správe o medzinárodnej náboženskej slobode: Nigéria”: 

Keďže väčšina násilností sa týkala prevažne moslimských pastierov a v závislosti od lokality buď prevažne kresťanských alebo moslimských farmárov … , hlavnou príčinou násilia medzi komunitami boli banditizmus a iná kriminalita, nie nepriateľstvo medzi jednotlivými náboženskými skupinami alebo na základe náboženstva.

Podľa článok v časopise Providence Magazine z marca 2024, od roku 2000 bolo v Nigérii zavraždených 62 000 kresťanov, čo podnietilo bývalého prezidenta Donalda Trumpa, aby Nigériu zaradil na svoj zoznam porušovateľov náboženskej slobody. Napriek tomu Biden po svojom nástupe k moci Nigériu zo zoznamu vyškrtol. 

Predseda Rady pre výskum rodiny Tony Perkins na druhej strane zatrúbil na Bidenovu administratívu’zdanlivý nedostatok záujmu.

Americká Komisia pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF) bola zhrozená tým, že ministerstvo zahraničných vecí’v roku 2022 vynechalo Nigériu ako krajinu osobitného záujmu (KPZ). V tlačovej správe komisia vyhlásila, že “považuje za nevysvetliteľné, že ministerstvo zahraničných vecí nezahrnulo Nigériu alebo Indiu do svojich najnovších označení krajín vzbudzujúcich osobitný záujem (CPC) v rámci Zákon o medzinárodnej náboženskej slobode (IRFA), zatvárajúc oči nad oboma krajinami’ obzvlášť závažným porušovaním náboženskej slobody.” 1. mája 2024 USCIRF zverejnil svoje správu, v ktorej zaradila Nigériu medzi krajiny s najhorším náboženským prenasledovaním na svete. 

Bývalý poslanec Frank Wolf, člen komisie, odsúdil, že Antony Blinken’nezohľadnil Nigériu v rámci uvedeného zoznamu CPC ako “veľké sklamanie.”Wolf, ktorý dlhé roky pôsobil ako republikánsky člen Kongresu z Virgínie, bol autorom návrhu zákona z roku 1998, ktorým sa ustanovujú zoznamy CPC.

Utvrdil: “Kongres by mal využiť svoju právomoc dohľadu a zabezpečiť, aby náboženská sloboda bola v Nigérii politickou prioritou [a] podporiť vymenovanie osobitného vyslanca pre Nigériu [a] oblasť Čadského jazera.”

Kresťanov, ktorí sa nachádzajú najmä na juhu Nigérie, je približne 48.1 % obyvateľstva krajiny’zatiaľ čo moslimovia, nachádzajúci sa najmä na severe, tvoria približne 50 %. 

Mlčanie západných elít tvárou v tvár rozsiahlemu prenasledovaniu kresťanov v Nigérii pravdepodobne súvisí s odmietaním priznať si riziká, ktoré by bezuzdné islamské prisťahovalectvo mohlo priniesť na ich pôdu. 

Príklad report z 21. apríla tohto roku nemecký bulvárny denník Bild s odvolaním sa na štúdiu Dolnosaského kriminologického výskumného ústavu odhalil, že moslimskí školáci v nemeckej spolkovej krajine Dolné Sasko považujú náboženské pravidlá za dôležitejšie ako nemecké zákony, pričom 67.8 % opýtaných školákov vyhlásilo, že “pravidlá Koránu sú pre mňa dôležitejšie ako zákony v Nemecku”; 45,8 % uviedlo, že islamská teokratická vláda je najlepšou formou riadenia štátu, pričom viac ako polovica tvrdila, že len ich náboženstvo poskytuje odpovede na “problémy našej doby”

Obdivuhodné je, že 35,3 % respondentov nemeckej štúdie tvrdilo, že urážky islamu a jeho proroka môžu ospravedlniť násilný útok. Viac ako pätina respondentov uviedla, že “ohrozenie islamu zo strany západného sveta” je dobrým dôvodom na násilnú reakciu moslimov. 

Na úvod francúzsky vysielateľ Europe 1, citujúc nedávnu správu parížskeho policajného riaditeľstva, uviedla, že 77 % páchateľov 97 znásilnení, ktoré boli v roku 2023 vyriešené po celom Paríži, neboli Francúzi a mnohí z nich boli “závislí od drog, nezamestnaní a bezdomovci”.

Našťastie niektoré západné vládne subjekty a medzinárodné skupiny začínajú čoraz hlasnejšie hovoriť o rozsahu náboženského prenasledovania kresťanov v Nigérii. Vo februári 2024 členovia amerického Kongresu hlasovali za to, aby vyzvali Bidenovu administratívu, aby konfrontovala Nigériu pre nedostatok slobody vo vzťahu ku kresťanstvu a zaradila krajinu späť na zoznam KPK.

Ak je povedané, ak bude Západ naďalej prehliadať nárast násilia voči kresťanom v Nigérii alebo v ktorejkoľvek inej krajine, nemusí trvať dlho a smrteľná erózia viery sa dostane aj na miestnu pôdu.