Dňa 31. júla si v liturgickom kalendári Katolíckej cirkvi pripomíname pamiatku svätého Ignáca z Loyoly, kňaza. Naše evanjeliové texty pri svätej omši po celý tento týždeň boli prevzaté z podobenstiev o kráľovstve.
Ježiš používal obrazy, ktoré ľahko komunikovali s tými, ktorí ho počúvali kázať. V agrárnej spoločnosti je pole zdrojom príjmov a malo veľkú hodnotu. Rovnako tak aj perly. Svojich poslucháčov okamžite zaujal. Kráľovstvo, o ktorom hovorí, je také cenné, že sa oň človek alebo obchodník bude nadšene usilovať.
Božie kráľovstvo je stále také cenné a my všetci sme pozvaní, aby sme sa oň usilovali. Ďalší preklad slova, ktoré sa v slovenčine prekladá ako kráľovstvo, je Vládnutie. Všetci sme pozvaní nechať Kráľa, Ježiša Krista, kraľovať v reálnych veciach nášho každodenného života. Tým sa kráľovstvo stane viac prežívanou skúsenosťou. V srdci kráľovstva je jediný večný Kráľ a Pán, Ježiš Kristus. Práve vtedy, keď s ním vstúpime do dôverného spoločenstva, začneme prežívať, čo to skutočne znamená začať žiť v kráľovstve.
On tento vzťah s každým z nás inicioval vo vodách krstu; my sme však, podobne ako ľudia v podobenstvách, povolaní odpovedať tým, že na prvé miesto postavíme jeho a jeho kráľovstvo. Sme pozvaní “predať všetko” a nasledovať Kráľa. Toto pozvanie sa týka každého z nás, bez ohľadu na to, v akom životnom stave, kariére alebo povolaní sa nachádzame. Leží v srdci kresťanského povolania.
Ježiš to hovorí jasne: “Vy ste si nevyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a vaše ovocie aby zostalo, aby vám dal všetko, o čo budete prosiť Otca v mojom mene.” (Jn 15, 16)
Svätí kladú nohy na túto skutočnosť živej viery pre každého z nás. Na svojich životoch ukazujú, čo sa môže – a bude – diať v našom vlastnom živote, ak sa len rozhodneme odpovedať na pozvania milosti, ktoré sú nám denne dávané.
Dnes, keď si pripomíname zakladateľa Spoločnosti alebo Spoločnosti Ježišovej (jezuitov), svätého Ignáca z Loyoly, sme pozvaní preskúmať svoju vlastnú odpoveď na tieto pozvania, ktoré nám Pán dal, aby sme ho nasledovali. Sme pozvaní položiť si otázku: “Ako na ňu odpovedáme?"
Svätý Ignác je patrónom vojakov a rehoľníkov. Existuje tu spojitosť. On bol vojak a Duchovné cvičenia, ktoré nám zanechal, sa už stovky rokov používajú, aby pomohli mužom a ženám, ako sme my, stretnúť Ježiša Krista na rekolekciách a v každodennom živote. Disciplíny, ktoré podporujú, nám môžu pomôcť rásť vo svätosti života bez ohľadu na to, v akom životnom stave sa nachádzame, a pripraviť nás na službu v armáde Kráľa, Ježiša Krista.
Všetci sme povolaní stať sa svätými.
Keď počujeme takéto vyhlásenie, môžeme si mylne myslieť, že to nejako znamená, že sa máme stať menej ľuďmi. Nič nemôže byť mylnejšie. Skutočne svätí muži a ženy sú tí najľudskejší z nás. Chcete byť v ich blízkosti, rovnako ako ľudia chceli byť s Ježišom. Je to preto, že On žije v nich a oni žijú v ňom. Vo svojom živote dospeli do bodu, keď vďaka milosti začínajú chápať – a žiť – slová apoštola Pavla: “Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus.” (Gal 4,13) V tomto bode sa im podarilo dosiahnuť, že ich život sa stal skutočnosťou. 2, 20)
Svätý Ignác je veľkým príkladom tejto pravdy.
V svojej autobiografii napísal “Do svojich dvadsiatich šiestich rokov som sa nechal unášať márnosťami tohto sveta. Predovšetkým som nachádzal záľubu vo vojenskom povolaní a vo svojej činnosti som mal veľkú a márnu túžbu získať si česť.” V roku 1521 mu delová guľa v bitke pri obrane mesta Pamplona zlomila holeň a roztrhla lýtko. Bolo to ťažké zranenie. Stalo sa aj výzvou k milosti.
Počas dlhého zotavovania si vyžiadal knihy veľkých vojenských osobností, ktoré ho mali inšpirovať. Tí, ktorí sa o neho starali, nemohli žiadne nájsť, a tak mu priniesli knihy o živote Ježiša Krista a svätých. Pri ich čítaní bol zaujatý a inšpirovaný. Vo svojej autobiografii zaznamenáva, že si pomyslel: “Čo by sa stalo, keby som vykonal to, čo urobil svätý František, a to druhé, svätý Dominik?"”
Svätý Ignác začal dlho uvažovať o svätých, o ich živote, viere a hrdinských cnostiach. Zistil, že keď to robil, napĺňala ho radosť. Keď to nerobil, vracal sa mu smútok. Začal tiež uvažovať o svojom minulom živote a egocentrickej márnivosti.
Naplnila ho úprimná ľútosť. Práve v týchto dňoch prežil prehlbujúcu sa skúsenosť obrátenia, stretnutie s večným Kráľom, Ježišom Kristom. Rozhodol sa, že sa stane jeho rytierom, jeho vojakom a zasvätí svoj život a službu iba jeho kráľovstvu a jeho sláve.
K Ježišovi Kristovi – ako sa zjavil v spôsobe života svätého Ignáca z Loyoly, boli priťahovaní aj ďalší muži vrátane svätého Františka Xaverského. Bol ich priateľom a stal sa ich duchovným vodcom. Prirodzený dar horlivosti a zápalistosti, ktorý Pán dal svätému Ignácovi, sa vďaka milosti premenil na veľkodušnosť alebo veľkosť duše.
Milosť zdokonaľuje alebo dotvára prirodzenosť.
Svätý Ignác a bratia, ktorí sa k nemu pridali, sa stali známymi ako Spoločnosť Ježišova. Vstúpili do sľubového spôsobu života a snažili sa najprv vykonávať misionársku činnosť medzi moslimami vo Svätej zemi. Keď sa to nepodarilo, ponúkli svoje služby, v úplnej vernosti a službe, pápežovi Pavlovi II.
V priebehu storočí sa pápeži na jezuitov spoliehali ako na spoľahlivých, hrdinských vojakov Ježiša Krista a jeho Cirkvi. Áno, boli časy, keď sa zdalo, že spoločnosť stráca svoj zápal. Keď sa to však stalo, Ježiš Kristus Kráľ poslal svojho Ducha, aby ich vrátil k obnove ich pôvodnej charizmy. Kiež by to tak bolo aj v našich dňoch.
Vyvoľme si tento deň, aby sme sa zaradili medzi svätých. Prosme Pána, aby nám dal viac svojej milosti, aby sme mohli začať žiť svoj život plnšie a úplne pre neho. Napodobňujme príklady tých, ktorí išli pred nami a vyzývajú nás, aby sme pokračovali. Nasledovali Kráľa kráľov na tomto svete a teraz s ním žijú vo večnom spoločenstve Lásky. To je aj naše povolanie.