Člen heterodoxnej Pápežskej akadémie pre život (PAV) páter Maurizio Chiodi zopakoval svoj nesúhlas s katolíckym učením a vyhlásil, že “musíme prehodnotiť” tradičné učenie o homosexualite a antikoncepcii.
Chiodi, známy svojou heterodoxiou v súvislosti s učením Cirkvi o sexualite’bol v roku 2017 pápežom Františkom vymenovaný za člena PAV a nedávno bol menovaný za člena vatikánskej študijnej skupiny pre “teologické kritériá a synodálne metodiky pre spoločné rozlišovanie kontroverzných doktrinálnych, pastoračných a etických otázok“.”
V rozhovore pre spravodajský portál nemeckých biskupov katholisch.de Chiodi zopakoval svoj nesúhlas s katolíckym morálnym učením.
“Myslím si, že dnes musíme prehodnotiť tradičné – a pre dnešnú dobu nepochopiteľné – etické úvahy o homosexualite,” povedal taliansky teológ.
“Ak sme v minulosti hovorili o homosexualite ako o ‘contra naturam,’ (proti prírode), dnes si musíme položiť otázku: čo znamená ‘natura’? Toto latinské slovo má mnoho – veľmi rôznych – významov, predovšetkým význam univerzálnosti, a my musíme uznať, že univerzálnosť je nevyhnutná pre morálne poznanie.”
Ak sa zdalo, že Chiodi uznáva univerzálnosť prirodzeného zákona, kvalifikoval ju tvrdením, že morálku treba vnímať vo svetle skúsenosti a “prežitého života individuálneho svedomia s jeho špecifickou kultúrou.”Tento druh argumentu často používajú morálni relativisti v snahe bagatelizovať objektívne hriešne činy, ako sú homosexuálne skutky.
“Verím, že sexuálna odlišnosť je konštitutívna pre ľudskú existenciu, pretože je pôvodom nášho života: všetci vieme, že ako dieťa pochádzame z matky a otca,”priznal Chiodi. “Homosexuálny človek to nepopiera. Túto odlišnosť však nevníma ako príťažlivú pre seba.”
“Táto sexuálna orientácia nezávisí od ich rozhodnutia. Musíme si položiť otázku: Čo je pre takého človeka možné dobro? Otázkou pre homosexuálnu osobu je, aby žila svoju sexualitu tak, že si uvedomí svoje povolanie k vzťahom schopným blízkosti, starostlivosti, spoločenstva a vernosti druhému a bude hľadať dobro, ktoré je pre ňu konkrétne možné.”
Katolícka cirkev neomylne učí, že homosexuálne skutky sú vždy ťažko hriešne. V Katechizme Katolíckej cirkvi sa uvádza:
Vychádzajúc zo Svätého písma, ktoré homosexuálne činy predstavuje ako činy ťažkej skazenosti, tradícia vždy vyhlasovala, že ‘homosexuálne činy sú vnútorne neusporiadané.’ Sú v rozpore s prirodzeným zákonom. Uzatvárajú sexuálny akt pred darom života. Nevychádzajú zo skutočnej citovej a sexuálnej komplementarity. Za žiadnych okolností ich nemožno schvaľovať.
Chiodi nepriamo pripustil, že tí, ktorí nesúhlasia s katolíckym učením o sexualite, sú v “skrytej schizme”
“Bol jeden taliansky katolícky filozof Pietro Prini, ktorý koncom minulého storočia hovoril o ‘skrytej schizme’ v Katolíckej cirkvi, najmä pokiaľ ide o sexuálnu morálku,” povedal katholisch.de.
Páter Chiodi tiež nepravdivo naznačil, že katolícke učenie o antikoncepcii a sexuálnej morálke sa dá zmeniť, ako to urobil už predtým.
Na otázku o možnej zmene postoja Cirkvi k antikoncepcii a sexuálnej morálke odpovedal: “Nemyslím si, že musíme zavrhnúť našu tradíciu, ale musíme ju prehodnotiť a preformulovať, vychádzajúc z Biblie, v dialógu s kresťanmi, aby sme si vypočuli ich skúsenosti.”
“Cieľom tohto náročného procesu s jeho nevyhnutnými napätiami je nájsť Božie dobro pre naše ľudstvo, dnes, v tejto dobe,” pokračoval Chiodi. “Teológia sa musí usilovať navrhnúť nový štýl – alebo ‘zmenu modelu’ – etického a teologického myslenia v súčasnosti, a to tak v bioetike, ako aj v niektorých otázkach sexuálnej morálky.”
Katolícka cirkev neomylne učí, že antikoncepcia je vždy ťažko hriešna a proti prirodzenému zákonu. V Humanae Vitae pápež svätý Pavol VI. odsúdil “akékoľvek konanie, ktoré buď pred pohlavným stykom, v okamihu pohlavného styku, alebo po ňom má výslovne zabrániť plodeniu—či už ako cieľ, alebo ako prostriedok.”To isté učenie pápež vyjadril pozitívne, keď učil, že “každý manželský akt si musí nevyhnutne zachovať svoj vnútorný vzťah k plodeniu ľudského života.”
Pius XII. ešte slávnostnejším spôsobom ako Pavol VI. učil v Casti Connubii , že “nemožno predložiť nijaký dôvod, akokoľvek závažný, ktorým by sa niečo, čo je vo svojej podstate proti prirodzenosti, mohlo stať zhodným s prirodzenosťou a morálne dobrým. Keďže teda manželský akt je prirodzenosťou určený predovšetkým na plodenie detí, tí, ktorí jeho vykonávaním úmyselne maria jeho prirodzenú silu a účel, hrešia proti prirodzenosti a dopúšťajú sa skutku, ktorý je hanebný a vnútorne skazený.”
PREČÍTAJTE SI: Profesor vyčíta novému členovi Akadémie pre život’‘katastrofálne’ schvaľovanie antikoncepcie