Pápež František počas včerajšieho stretnutia s indonézskymi duchovnými varoval pred “prozelytizmom” a namiesto toho ich vyzval, aby sa podelili o “radosť zo stretnutia s Kristom” s “veľkou úctou a bratskou láskou” voči všetkým.
Stovky rehoľníkov, seminaristov, kňazov a biskupov sa v stredu zhromaždili v katolíckej katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Jakarte, aby si vypočuli príhovor pápeža Františka’
Stretnutie bolo súčasťou nabitého programu pápeža’na indonézskej časti jeho ázijského turné a uskutočnilo sa po tom, ako sa František predtým počas dňa stretol s politickými predstaviteľmi a jezuitmi z regiónu.
František využil svoj príhovor na zdôraznenie troch tém návštevy Indonézie, a to “Viera, bratstvo, súcit”, ktoré sú zasadené do kontextu silne moslimského obyvateľstva krajiny (87 percent).
Deľte sa o ‘Kristovu radosť’, ale’neprostelizujte
Po tom, ako argentínsky pápež vyzdvihol prácu a príklad katechétov pri odovzdávaní katolíckej viery, vyslovil ostrú výčitku voči prozelytizmu.
Indonézski katolíci tvoria len 3 percentá obyvateľstva, hoci na vládnej úrovni sa vyvíja veľké a cieľavedomé úsilie o zabezpečenie pokojných vzťahov medzi moslimskou väčšinou a menšinovým katolíckym obyvateľstvom.
František’ sa vyjadril v súvislosti s témou “bratstva”, ktorú predostrel vysvetlením, že “žiť bratstvo teda znamená prijímať sa navzájom, uznávať sa navzájom za rovných v rozmanitosti.”
Vychádzajúc z tohto chápania bratstva, pápež ho označil za “hodnotu drahú indonézskej Cirkvi,” prejavujúcu sa “otvorenosťou, s ktorou sa zaoberáte rôznymi vnútornými a vonkajšími skutočnosťami, s ktorými sa stretávate na kultúrnej, etnickej, sociálnej a náboženskej úrovni.”
ČÍTAŤ: Kdl Sarah: Kresťania majú ‘povinnosť’ evanjelizovať, pretože Ježiš je ‘jediná cesta’ do neba
Bez toho varoval pred propagáciou katolíckej viery v určitých štýloch:
Toto je, bratia a sestry, dôležité, pretože ohlasovať evanjelium neznamená vnucovať našu vieru, stavať ju do protikladu k viere iných alebo prozelytizovať, znamená rozdávať a zdieľať radosť zo stretnutia s Kristom vždy s veľkou úctou a bratskou náklonnosťou ku každému. [Zvýraznenie pridané]
Vyzývam vás, aby ste sa vždy zachovali otvorení a priateľskí voči všetkým – páči sa mi výraz “ruka v ruke”, ako povedal otec Maxi – proroci spoločenstva, vo svete, kde sa zdá, že neustále narastá tendencia rozdeľovať, vnucovať sa a navzájom sa provokovať.
František’ sa vo svojich poznámkach mierne líšil od pripraveného textu, pričom použitie termínu “prozelytizmus” nebolo pôvodne plánované.
JAKARTA: #PápežFrantišek sa teraz v katedrále v Jakarte stretáva s biskupmi, kňazmi, rehoľníkmi & seminaristami Indonézie a hovorí na témy z motta svojej cesty “Viera, bratstvo, súcit.”
V rozhovore o bratstve v Indonézii (87 % moslimov & 3 % katolíkov) povedal: pic.twitter.com/oBTU8BSjxD
— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 4. septembra 2024
Pre pápeža Františka bolo odsúdenie prozelytizmu opakovateľným motívom počas jeho 11-ročného vládnutia a k tejto téme sa vracal najmä pri osloveniach alebo návštevách skupín či krajín, kde je katolicizmus menšinou.
Počas svojej cesty do Gruzínska v roku 2016 ho slávne odsúdil ako “veľmi ťažký hriech,” komentujúc: “Existuje veľmi ťažký hriech proti ekumenizmu: prozelytizmus. Nikdy by sme nemali prozelytizovať pravoslávnych! Sú to naši bratia a sestry, učeníci Ježiša Krista.”
Čítajte: Pápež: Je’veľmi ťažkým hriechom’, ak sa katolíci pokúšajú konvertovať pravoslávnych
V prvom roku svojho pontifikátu v rozhovore pre La Repubblica, povedal: “Prozelytizmus je slávnostný nezmysel, nemá zmysel … Verím v Boha, nie v katolíckeho Boha, katolícky Boh neexistuje, je Boh a ja verím v Ježiša Krista, v jeho vtelenie.”
Na rozdiel od Františkovho’ dôrazu, pápež Benedikt XVI. predniesol v roku 2010 príhovor, v ktorom uviedol: “Svedectvo lásky, praktizované tu osobitným spôsobom, je súčasťou poslania Cirkvi’spolu s ohlasovaním pravdy evanjelia.”
Pápež Lev XIII. zhrnul tradičné katolícke učenie o vzťahoch s príslušníkmi iných vierovyznaní, keď vo svojej encyklike z roku 1896 napísal Satis cognitum že každý sa má stať Božím dieťaťom tým, že prijme “Ježiša Krista za svojho brata a zároveň Cirkev za svoju matku.”
Štvrtý lateránsky koncil slávnostne a jednoznačne definoval, že “skutočne existuje jedna univerzálna Cirkev veriacich, mimo ktorej nie je spasený vôbec nikto.”
Pápež Pius XII. toto učenie zopakoval slovami, že Kristus “ustanovil Cirkev za prostriedok spásy, bez ktorého nikto nemôže vojsť do kráľovstva nebeskej slávy.” (Extra Ecclesiam nulla salus (1949).
František alebo Ján Pavol II?
Príhovor Jána Pavla II’z roku 1989 k zhromaždenému indonézskemu duchovenstvu ponúka zaujímavý kontrast k príhovoru jeho nástupcu.
V príhovore indonézskym katolíckym duchovným Ján Pavol venoval osobitnú pozornosť ich katolíckej práci a identite a vyzval ich, aby pokračovali vo svojom poslaní budovať Cirkev, pričom povedal, že toto stretnutie je “pre mňa príležitosťou povzbudiť vás, aby ste vytrvali a rástli v povolaní, ku ktorému vás Boh povolal v službe evanjeliu.”
Citoval zo Žalmu 96 (95), aby vyzval misionársky klérus a rehoľníkov šíriť vieru po mnohých ostrovoch Indonézie:
“Nech sa radujú mnohé ostrovy.” (Žalm 96/95) …
Tento zmysel nájdete vo vydávaní svedectva o radosti zo zmŕtvychvstania a v darovaní svojho života, aby sa aj tie najvzdialenejšie ostrovy mohli “radovať” z počutia evanjelia, ktorého ste autentickými hlásateľmi, učiteľmi a svedkami …
Ak je budovanie Cirkvi Božím dielom, nikdy sa nesmieme prestať modliť za povolania a prosiť o to aj ostatných.
Pri podobnej dĺžke Františkov’príhovor indonézskemu duchovenstvu neobsahoval priame odporúčania na šírenie katolíckej viery, ktoré sa nachádzajú v príhovore Jána Pavla’