Shutterstock_2452679205-810x500.jpg

Venezuelský socialistický diktátor Nicolás Maduro presunul oslavy Vianoc na 1. októbra

43
Kultúra smrti

Novovymenovaný venezuelský prezident Nicolas Maduro presunul Vianoce na 1. októbra.

V rozhovore z 2. septembra Maduro oznámil, že Vianoce sa budú sláviť 1. októbra, pričom mnohí poukazujú na to, že cieľom tohto rozhodnutia je odpútať pozornosť od jeho sporného volebného víťazstva.

“Je september a už to vonia Vianocami. Preto tento rok, na vašu počesť, na vašu vďaku, vydám nariadenie, že Vianoce sa posunú na 1. októbra,” vyhlásil Maduro.

“Vianoce prišli pre všetkých, v pokoji, radosti a bezpečnosti!” pokračoval.

Nie je to ani zďaleka prvý prípad, keď Maduro presunul náboženský sviatok na október. V roku 2020 počas pandémie COVID oznámil, že začiatok Vianoc bude 15. októbra. Podobne v roku 2021 presunul sviatok na 5. októbra.

“Vianoce prišli do paláca Miraflores a do celej našej krajiny s radosťou a detailmi, ktoré charakterizujú toto výnimočné obdobie,” povedal vtedy povedal. “Vo Venezuele budeme mať veselé Vianoce, plné svetiel a farieb.”

V priebehu dejín sa slávnosť Vianoc vždy slávila 25. decembra po tom, čo historik Sextus Julius Africanus datoval 25. marec ako deň Ježišovho’ počatia. Z toho vyplýva, že Kristus sa narodil o deväť mesiacov neskôr, 25. decembra.

Napriek tradícii a pohŕdanie katolicizmom však nie je v rozpore s Madurovou’diktatúrou. Ako LifeSiteNews predtým informoval, v roku 2020 sa socialistický líder odvolával na komentáre pápeža Františka’ v prospech homosexuálnych civilných zväzkov, aby presadil legislatívu definujúcu manželstvo osôb rovnakého pohlavia.”

Mnohí navyše poukazujú na to, že Maduro’ovo rozhodnutie presunúť Vianoce na október môže byť pokusom odvrátiť pozornosť od nestabilnej politickej situácie vo Venezuele.

V júli národný volebný orgán vyhlásil, že Maduro si zabezpečil víťazstvo v treťom funkčnom období nad Edmundom Gonzálezom.

Ako LifeSiteNews predtým informoval, výsledky volieb, hoci ich národné orgány obhajovali, boli široko a okamžite spochybnené Venezuelčanmi a medzinárodnými osobnosťami, ktoré dôrazne potvrdili, že González získal viac hlasov.

Až mainstreamové médiá označili voľby za “skazené” a výsledky spochybnili aj mnohí prezidenti štátov Južnej Ameriky.

Po Madurovom’víťazstve vypukli protesty a demonštrácie, ktoré požadovali jeho odstúpenie a vymenovanie novej vlády.

Ak Madurova’vláda trvala na potlačení protestov a odmietala ukázať zápisnice z hlasovania, kardináli Baltazar Porras a Diego Padrón takýto postoj štylizovali ako používanie “logiky ‘prevratu d’état’ skonštruovanej ad hoc.”

“Existujú náznaky, že režim ‘fabrikuje’ ďalšie záznamy, aby vyhovovali jeho záujmom,” upozornili obaja preláti. “Uvádza sa, že vedúci opozičných stolov a svedkovia boli zastrašovaní, aby ich podpísali.”

S rastúcim medzinárodným odsúdením Madura Porras a Padrón varovali, že krajine hrozí, že sa stane “nikaragujským štýlom vlády,” narážajúc na protikatolícku a totalitnú vládu, ktorú zaviedol prezident Daniel Ortega.