Každý rok si 4. októbra pripomíname tohto úžasného svätca Františka z Assisi. Ako sa o ňom môžeme dozvedieť viac? Dovoľte mi jeden návrh. Vypočujte si jedného z jeho priateľov. Dňa 17. septembra si pripomíname, že dostal stigmy.
Často sú to práve naši priatelia, ktorí nás skutočne poznajú. Ich svedectvo otvára pre ostatných hlbší zmysel nášho života. Tak to bolo aj s Františkom, malým chudobným mužom z Assisi. Jeho priateľ sa volal Bonaventúra. A jeho svedectvo nám môže pomôcť hlbšie sa zamyslieť nad hlbším zmyslom svätého života a smrti tohto chudobného muža z Assisi.
Veľká legenda, ktorú napísal svätý Bonaventúra, nie je životopisom, aspoň v tom najprísnejšom zmysle slova. Nesleduje chronologické poradie života svätého Františka. Bonaventúra píše o malom chudobnom mužovi z Assisi z_priamej skúsenosti, ako jeho priateľ.
V_tomto úžasnom opise života jedného z_mojich osobných hrdinov, svätca, ktorého svedectvo ma priviedlo späť do Cirkvi, svätého Františka z_Assisi, je toho toľko, o_čom sa dá písať. Zameriam sa však na jeden aspekt Bonaventúry’pocty svätému Františkovi. Na začiatku jedenástej kapitoly svojho očitého svedectva o živote svojho priateľa’hovorí o sv. Františkovi’ láske k Biblii, Svätému písmu:
“Neutíchajúca horlivosť v modlitbe s neustálym cvičením sa v čnostiach priviedla Božieho muža k takému pokoju mysle, že hoci nemal žiadne odborné znalosti Svätého písma prostredníctvom učenia, jeho intelekt, napriek tomu osvietený nádherou večného svetla, skúmal hlbiny Písma s pozoruhodnou prenikavosťou.”
“Jeho génius, čistý a nepoškvrnený, totiž prenikol do skrytých tajomstiev a tam, kde mimo stojí poznanie učiteľov, vstúpila vášeň milovníka. Vždy, keď čítal Sväté knihy a niečo mu udrelo do mysle, húževnato si to vtláčal do pamäti, lebo to, čo jeho pozorná myseľ počula, nechápal nadarmo, lebo to premýšľal s láskou a neustálou oddanosťou.”
Svätý František miloval a žil Bibliou, Svätým písmom. Bol to človek v dynamickom vzťahu so živým Slovom, Ježišom Kristom. Prostredníctvom dôverného spoločenstva modlitby – a nepretržitého modlitbového čítania Písma – sa tak svätý František stal živým Kristovým listom pre ostatných. (2 Kor 3, 1-3) K tomu istému vyzýva aj nás. Svätý František bol “evanjelický” katolík, zamilovaný do “evanjelia”, gréckeho slova pre Dobrú novinu, Ježiša Krista.
A sme to aj my?
Katechizmus Katolíckej cirkvi nám pripomína, že “kresťanstvo je náboženstvom ‘Božieho slova’, nie napísaného a nemého slova, ale vteleného a živého. Ak Písmo nemá zostať mŕtvou literou, Kristus, večné Slovo živého Boha, musí prostredníctvom Ducha Svätého otvoriť (našu) myseľ, aby sme Písmu porozumeli.” (KKC#108) Takúto živú skúsenosť mal sv. Františka z Assisi – a môže sa stať aj našou.
Príbeh svätého Bonaventúry’o jeho priateľovi, mentorovi a duchovnom otcovi utkáva podmanivý obraz chudobného, malého muža z Assisi, ktorý naplno žil životom milosti a úplne sa pripodobnil Ježišovi Kristovi. Tento život stavia pred čitateľa ako príklad, ktorý treba nasledovať, osvojiť si a napodobňovať – život pokánia, obrátenia, odriekania, sebaobetovania, premieňajúcej a vykupiteľskej lásky.
Tieto témy rozvíja Bonaventúra, teológ najvyššieho rangu, v inšpiratívnom písaní, ktoré pozýva čitateľa k vlastnému stretnutiu so zdrojom sv. Františkom’ hlbokej spirituality, Pánom Ježišom Kristom.
Svätý Bonaventúra predstavuje svätého Františka prispôsobeného a konfigurovaného ukrižovanej láske v priebehu času prostredníctvom stále sa prehlbujúceho, dynamického vzťahu živej viery, ktorý manifestuje nadčasové kráľovstvo zjavujúce sa v srdci sveta. Tento vzor života svätého Františka’ treba napodobňovať, prijať a privlastniť si v každom ľudskom živote. Život malého chudobného muža je svetlom z neba, ktoré má osvetľovať náš vlastný život a viesť nás do ohňa Božej’lásky.
Živá viera, podobne ako viera prejavovaná v živote svätého Františka, sprostredkúva tajomstvo Božieho’láskyplného plánu pre druhých. Môže tiež otvoriť naše duchovné oči, aby sme uvideli Boží plán v Knihe stvorenia, v Knihe Svätého písma. Bonaventúra píše o svätom Františkovi:
“Vzbudený všetkým k Božej láske, tešil sa zo všetkých diel Pánových rúk“a cez ich rozkošný prejav sa povznášal k ich životodarnému dôvodu a príčine. V krásnych veciach si podmanil samu Krásu a cez stopy vtlačené vo veciach všade nasledoval svojho Milovaného a zo všetkých si vytvoril rebrík, po ktorom mohol vystúpiť, aby sa chytil Toho, ktorý je úplne žiadúci.”
Svätý Bonaventúra ponúka knihu poučenia, keď takto rozpráva príbeh sv. Vedie čitateľa k tomu, ktorého František miloval, ktorému slúžil, ktorého napodobňoval a ktorým sa stal. V strede toho všetkého nachádzame ukrižovaného Krista, Slovo, ktoré sa stalo telom, vtelenú Lásku, rozprestretú na drevenom oltári, ktorý je rebríkom výstupu a zostupu. Tento ukrižovaný Kristus je stredobodom vesmíru a prináša jeho rekapituláciu, keď sa vylieva v kenóze, gréckom slove pre vyprázdnenie.
Filip 2,1-12 zaznamenáva raný, možno ešte predpavlovský hymnus, ktorý je ústredným bodom celého rámca Veľkej legendy, pretože odhaľuje “kenózu,” sebavyprázdnenie Druhej osoby Trojice a je jadrom odpovede sv. Františka na neustále pozvanie, ktoré dostával od Ježiša:
“Majte medzi sebou ten istý postoj, aký je aj váš v Kristovi Ježišovi, ktorý, hoci mal Božiu podobu, nepovažoval rovnosť s Bohom za niečo, čo by sa dalo uchopiť. Naopak, vyprázdnil sa, vzal na seba podobu otroka, prišiel v ľudskej podobe; a nájdený v ľudskej podobe sa ponížil, stal sa poslušným až na smrť, dokonca na smrť na kríži.
Z tohto dôvodu ho Boh veľmi povýšil a udelil mu meno, ktoré je nad každé meno, aby sa pri Ježišovom mene sklonilo každé koleno na nebi, na zemi i pod zemou a aby každý jazyk vyznal, že Ježiš Kristus je Pán, na slávu Boha Otca.”
Ježiš je živé Slovo poslané od Otca s trvalým poslaním priviesť všetkých mužov a ženy – a celý vesmír – späť k Otcovi. On je ten, skrze ktorého bol svet prvýkrát stvorený a v ktorom je teraz znovu stvorený. Tento model emanácie a návratu, táto rekapitulácia všetkých vecí v Kristovi, je prominentný v patristickej literatúre, v spisoch prvých otcov nerozdelenej kresťanskej Cirkvi.
Je tiež základom teológie, ktorú rozvinul svätý Bonaventúra v Majorskej legende. A čo je najdôležitejšie, je stelesnená v malom, chudobnom človeku, ktorého chce svätý Bonaventúra vidieť svet prostredníctvom čítania Veľkej legendy. Zostavil Veľkú legendu, aby svetu ukázal svätého Františka, ktorého život je cestou, po ktorej treba kráčať k manželskému spojeniu s Ježišom a k plnosti trojičného spoločenstva.
Svätý František nás prostredníctvom knihy svojho života učí, že všetci muži a ženy sú povolaní a milosťou uschopnení vrátiť sa späť k Otcovi skrze Syna, skrze Ducha, prechádzajúc od obrazu k podobnosti. Okrem toho, že podobne ako on, aj my prinášame so sebou vesmír ako mikrokozmos a prostredník.
Ukrižovaného Krista objíma svätý František s láskou k sebe samému, ktorá je taká vášnivá a stravujúca, že sa stáva tým, po kom túži. Ježiš sa zjavuje vo svätom Františkovi a prostredníctvom neho. Prostredníctvom milosti prežíva aj premenené ľudské túžby a pestuje zduchovnené zmysly hierarchického človeka. Ako sa rozvíja jeho odpoveď na Božie’pozvania, svätý František sa nakoniec obetuje s Kristom a v Kristovi pre dobro sveta. To je plnosť zmyslu ukrižovanej a ukrižovanej lásky.
Veľká legenda vyzýva čitateľa, aby vnímal život svätého Františka ako povolanie každého muža a každej ženy, ktorí odpovedajú na Ježišovo pozvanie. Pomocou slov ako symbolov ukazuje Serafínsky doktor svätého Františka, kráčajúceho za slovom, ako vzor pre nás všetkých, ktorí nosíme meno kresťan.
Svätý František sa tak stáva slovom zo SLOVA, Ježiša. Bonaventúra bol priateľom a žiakom svätého Františka. Keď sa pozrel na svätého Františka, videl Ježiša Krista. Bonaventúra bol rovnako ako jeho priateľ svätý František mystik. Františka je pre neho Duchom Ježiša a svedectvo o Ježišovi je Duchom proroctva. (Zjv 19, 10)
Odkazy na obrazy z Knihy zjavení sú popretkávané celou Veľkou legendou. Bola napísaná v dobe, keď sa táto kniha a ďalšie biblické knihy apokalyptického žánru tešili veľkému záujmu a rôznymi spôsobmi sa používali na výklad doby.
Plný rozkvet diela milosti u svätého Františka predstavujú stigmy, Božia pečať vtlačená do jeho tela. Kríž zjavený v živote a stigmách svätého Františka je krížom Ježiša Krista, ktorý je rebríkom medzi nebom a zemou a oltárom obety, na ktorý sme všetci pozvaní zomrieť. Ako Serafínsky lekár sa sv. Bonaventúra, napísal v prológu Veľkej legendy:
“Božia milosť sa v týchto posledných dňoch zjavila v jeho služobníkovi Františkovi všetkým, ktorí sú skutočne pokorní a milujú svätú chudobu, ktorí, uctievajúc si v ňom Božie’prehojné milosrdenstvo, sa na jeho príklade učia z celého srdca zavrhovať bezbožnosť a svetské vášne, žiť v súlade s Kristom a s neutíchajúcou túžbou prahnúť po blahoslavenej nádeji.”
Týmito slovami, ktoré obsahujú citát z listu svätého Pavla’Títovi 2, 11, začína svätý Bonaventúra Veľkú legendu a predkladá čitateľovi výzvy, aby kráčal po stopách malého, chudobného muža z Assisi, aby spolu s ním vystúpil na vrch Kalvárie a našiel cestu k premeneniu.
Veľkú legendu dokončil svätý Bonaventúra po vlastnej skúsenosti na vrchu LaVerna, na mieste, kde svätý František prijal Kristove rany, stigmy. Na tomto mieste svätý Bonaventúra píše: “…ten anjelský muž, ktorý zostúpil z hory (LaVerna) a niesol so sebou obraz ukrižovaného, nie vlastnoručne zhotovený na kamenných alebo drevených tabuľkách, ale vpísaný do údov jeho tela prstom živého Boha.”
Plné zjavenie tohto druhu realizovanej eschatológie vo svätom Františkovi sa svätému Bonaventúre najviac vyjasnilo na LaVerne. Táto skúsenosť, kde bol svätý František stigmatizovaný, bola v živote a službe svätého Františka horou Premenenia. Tam sa spojil s premeneným Kristom, ktorý bol ukrižovaný v láske a pre lásku.
LaVerna je to, čo teológovia nazývajú hermeneutikou, objektívom, cez ktorý sa pre svätého Bonaventúru spája život a zmysel svätého Františka’. Stigmata udelené na tejto hore sú pečaťou potvrdzujúcou v tele svätého Františka plnosť milosti, ktorá bola prítomná v jeho živote. Svätý František bol znamením, akousi ľudskou sviatosťou a vzorom evanjeliovej dokonalosti.
Bol milosťou premenený na Ježiša Slovo, a tak sa stal tým, čo nazývam kráčajúcim slovom. Táto premena sa tak stáva aj objektívom, cez ktorý sa život, duchovný pokrok, svätosť a služba svätého Františka dostáva do centra pozornosti svätého Bonaventúry. Bonaventúra, ktorý má na tej istej hore svoju vlastnú skúsenosť a nikdy nie je rovnaký.
Toto jedinečné spojenie medzi horou Golgota a horou Premenenia je jedinečné pre svätého Františka – a jedinečné pre teológiu, ktorú rozvinul svätý Bonaventúra. Iste, Hora premenenia je ústredným miestom východnej kresťanskej teológie s východným dôrazom na zbožštenie ako spôsob, ktorým sa hľadá vysvetlenie tajomstva, diela premieňajúcej milosti. Vtelenie sa na Východe chápe tak, že zahŕňa celú Kristovu udalosť od počatia až po nanebovstúpenie.
Však vo východných kresťanských prameňoch sa o spojení týchto dvoch hôr hovorí len málo alebo vôbec. Iba v kristologickej antropológii, ktorú rozvinul v diele svätého Mikuláša Kavasalisa, byzantského laika a mystika zo štrnásteho storočia, by sme mohli nájsť aspoň náznak takéhoto spojenia:
“Práve keď vystúpil na kríž, zomrel a vstal z mŕtvych, bola získaná ľudská sloboda, bola stvorená ľudská podoba a krása.”
Tu je priestor na ďalšie bádanie o súčinnosti východnej a západnej mystickej a spirituálnej teológie – a ich stretnutí v teológii svätého Bonaventúry’