V predchádzajúcom článku som špekuloval, ako by mohlo vyzerať potrestanie podľa varovaní Panny Márie a katolíckeho učenia. Vo Fatime Panna Mária prisľúbila, že “nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí” a že “svetu bude dopriate obdobie pokoja”. Tu ponúkam niekoľko ďalších domnienok založených na tejto pravde. Ak by sme mali po treste vybudovať spravodlivú spoločnosť, aké charakteristiky by mala mať podľa katolíckej sociálnej náuky (KST)?
Autentická katolícka náuka
Sestra Lucia nám hovorí, že prvé dve svetové vojny boli trestom. Ani jedna z nich však neviedla k skutočnému a trvalému mieru. Ponechaná na naše vlastné rozhodnutie, náprava sama o sebe nevedie k mieru a spravodlivosti. Hriešne správanie sa po potope rýchlo vrátilo. Aby došlo k skutočnému obráteniu, je potrebný nadprirodzený zásah do sŕdc ľudí. Aby sa vytvoril pevný základ pre mier a spravodlivú spoločnosť, triumf Nepoškvrneného Srdca môže znamenať jednoznačný, dramatický a celosvetový nadprirodzený Boží čin, ktorý obráti značnú časť svetovej’populácie.
Pri obnove spoločnosti môžeme byť svedkami návratu k niečomu, čo sa podobá praxi spred Veľkej hospodárskej krízy, keď sa spoliehalo predovšetkým na rodiny, cirkvi, miestne občianske skupiny, spolky vzájomnej pomoci, bratstvá a iné svojpomocné organizácie. Mnohé z týchto spoločností poskytovali nielen ekonomické zdroje, ale aj pocit spolupatričnosti. Okrem toho bolo poslaním niektorých z týchto organizácií formovať dobré občianstvo a cnostný život. Tieto organizácie poskytujú konkrétne príklady subsidiarity a solidarity. Niektoré z týchto organizácií sú stále medzi nami, napríklad Kolumbovi rytieri a Katolícky lesnícky rád. V CST sa takéto organizácie nazývajú sprostredkovateľské alebo mediačné združenia, pretože existujú medzi rodinou a ústrednou vládou. Toto je len jeden z príkladov, kde CST aj katolícka kultúra môžu poskytnúť intelektuálny a praktický rámec pre obnovu spravodlivej spoločnosti.
Je potrebné povedať, že takáto spoločnosť by sa výrazne líšila od toho, čo si progresívni katolíci myslia o spravodlivej spoločnosti. Progresívny názor, ktorý zdieľajú mnohí biskupi, aktivisti a vysokoškolskí profesori, odmieta základné prvky, ako sú uvedené v Rerum Novarum, Quadragesimo Anno a v nasledujúcich encyklikách. V posledných desaťročiach sme svedkami obnovenia vedeckého výskumu a predovšetkým niektorých prekladov spisov osôb spojených s rozvojom CST do slovenčiny. Mnohí z týchto ľudí a ich teológie sú väčšine dnešných katolíkov neznáme. Mnohé v súčasnosti populárne knihy o CST týchto autorov vynechávajú, alebo o nich majú niekoľko povrchných viet.
Našťastie, nedávne vedecké práce, ako napríklad Thomas Behr’s Social Justice and Subsidiarity: Luigi Taparelli a počiatky moderného katolíckeho sociálneho myslenia, napravujú toto opomenutie a poskytujú pozadie pôvodného vývoja CST. Okrem toho Rupert Ederer vykonal monumentálnu službu pri preklade diel pátra Heinricha Pescha.
Aby sme mohli vysledovať genealogickú líniu moderného CST, môžeme začať neotomistickým jezuitom Luigim Taparellim. Jeho žiak Vincenzo Gioacchino Pecci sa neskôr stal pápežom Levom XIII. Dlhoročný priateľ pápeža Leva’kardinál Tommaso Maria Zigliara zostavil prvý návrh Rerum Novarum. Na dokumente sa podieľal aj Taparelliho’blízky spolupracovník Matteo Liberatore. Po promulgácii encykliky sa ťažisko práce na CST presunulo z talianskych k nemeckým jezuitom. Páter Heinrich Pesch napísal rozsiahly Lehrbuch, ktorý systematizoval a aplikoval katolícke sociálne myslenie na začiatku 20. storočia. Jeho žiak Oswald von Nell-Breuning vypracoval návrh Quadragesimo Anno a potom napísal Reorganizáciu sociálnej ekonomiky ako sprievodcu encyklikou aj Rerum Novarum. Ďalší jezuita z Peschovho’širšieho okruhu, páter Joseph Husslein, tiež zostavil sprievodcu k obom encyklikám s názvom Kresťanský manifest. Hussleinovu’knihu schválil pápež Pius XI.
Prečo je dôležité čítať tieto mužské’spisy? Dokumentujú skutočnú históriu CST. Ich čítanie je protilátkou proti progresívnej dezinterpretácii CST, ktorá je dnes bežná. Okrem toho sú naším sprievodcom po základných sociálnych encyklikách, a teda po tom, ako rekonštruovať spoločnosť podľa princípov CST.
Spoločnosť po treste
Prejdime k otázke, ako by sa mohla rekonštruovať spoločnosť po treste. CST je jasné, že neposkytuje podrobný plán, ale učí, aké prvky by boli prítomné, keď existuje skutočná spravodlivosť. Podrobnosti sa líšia v závislosti od spoločenského, kultúrneho a historického kontextu. Keďže CST vychádza z prirodzeného zákona, autentickej antropológie a Písma, jeho základné princípy sú konštantné v každom čase a mieste.
Kľúčovou vecou, ktorú môžeme povedať o spravodlivej spoločnosti, je, že je orientovaná na nebo. Stručne povedané, ľudia sú stvorení na Boží obraz a podobu. Obraz sme si zachovali, ale podobu sme hriechom stratili. Žiť cnosti je aktom rozhodnutia zmeniť svoj charakter, aby sme sa viac podobali Bohu. Povedané inak, budovanie spravodlivej spoločnosti sa nezaobíde bez evanjelizácie a obrátenia. Cirkev má prostredníctvom svojho učenia a sviatostí zohrávať aktívnu úlohu, pretože jej poslaním je vytvárať svätých. Z toho vyplýva, že skôr ako dôjde k obnove, Cirkev bude oživená Duchom Svätým a prejde obnovou. Inštitúciám, ktoré podporujú rast cností a duchovného života, ako je rodina a veriace katolícke školstvo, sa vdýchne nový život.
Spravodlivá spoločnosť žije podľa princípu subsidiarity. Subsidiarita sa často spája s určitou predstavou, že sociálne problémy by sa mali riešiť na čo najnižšej politickej úrovni. To je falošné, pretože v autentickej subsidiarite sa ťažká úloha vykonáva v občianskej spoločnosti prostredníctvom sprostredkovateľských združení. Dôvodom je, že subsidiarita poskytuje ľuďom štruktúru, prostredníctvom ktorej môžu slobodne prežívať cnosť solidarity, duchovne rásť a získavať zásluhy v príprave na súdny deň. Správnou úlohou štátu je zabezpečiť, aby sa do tejto slobody nezasahovalo. Keď si vláda prisvojí funkciu, ktorá právom patrí ľuďom, bráni občanom žiť ich povolanie k svätosti. Preto po treste môžeme očakávať malú vládu a mnohé z jej súčasných funkcií vykonávané malými skupinami ľudí.
Podľa subsidiarity, ako budú pravdepodobne organizované sprostredkovateľské združenia? Taparelli nám poskytuje niekoľko podrobností. Poslanie týchto organizácií závisí od ich funkcie a potrieb ich členov a spoločnosti. Orientujú sa na spoločné dobro a sú reorganizované alebo rozpustené, ak už neplnia svoju funkciu. Ak sa stanú takými veľkými, že vedenie už nepozná potreby členov’, potom by sa mali rozdeliť na podriadené skupiny, z ktorých každá má vlastnú právomoc zastupovať dobro členov’. Štát je v pozadí a pomáha koordinovať rokovania medzi organizáciami a zasahuje len v prípade potreby, napríklad keď vedenie združenia’neplní svoje poslanie. Je dôležité poznamenať, že keď združenie nekoná v súlade so svojou funkciou, potom zasahuje do cnostného konania členov’. Úlohou vlády’je zasiahnuť, aby združenie opäť mohlo slobodne plniť svoje poslanie.
Ako vieme, aké sú správne funkcie vlády, rodiny a rôznych sprostredkujúcich združení medzi rodinou a štátom? Odpoveď spočíva v povahe týchto inštitúcií. Preto je rozumné predpokladať, že univerzity sa vrátia k vyučovaniu prirodzeného práva.
Tieto združenia sú veľmi odlišné od toho, čo si mnohí pokrokári myslia. Vezmime si príklad: CST podporuje organizácie pracovníkov v rovnakom povolaní. Na rozdiel od toho, čo sa zvyčajne predpokladá, moderné odbory nespĺňajú kritériá tohto typu združenia. Pápež Lev XIII. akceptoval odbory s nevôľou a výhradami, napríklad z dôvodov, že nepracujú pre spoločné dobro zamestnanca aj zamestnávateľa a nie sú nevyhnutne dobrovoľné.
Znie nádej na radikálnu “rekonštrukciu spoločenského poriadku,” ako nazval svoju encykliku pápež Pius XI. fantasticky? Áno. Je pre ľudí nemožné ju uskutočniť? Áno. Mária však prisľúbila, že jej Nepoškvrnené srdce zvíťazí a na zemi nastane čas pokoja. V roku 1531 sa Panna Mária Guadalupská zjavila dvom roľníkom. V priebehu desiatich rokov sa obrátilo mnoho miliónov ľudí. Na Máriin príhovor sa to môže zopakovať aj v našej dobe.