V sobotu 7. septembra 2024 otec John Perricone, známy a úspešný kňaz vysvätený v roku 1976 pre arcidiecézu Newark, kázal v deň rekolekcií pre katolíckych veriacich v karmelitánskom kláštore v Allentowne v Pensylvánii. Takmer 150 ľudí sa zúčastnilo na tradičnej latinskej kantáte Missa ktorú ponúkol, votívnej omši “Panny Márie v sobotu.” Po slávení svätej omše boli súčasťou dňa tri konferencie, obed, možnosť spovede a svätá hodina vrátane modlitby ruženca.
Téma konferencií bola “Svätosť ako boj,” pričom prvá konferencia niesla práve tento názov. V tejto prvej prednáške si otec všimol Ježišove slová opisujúce povahu duchovného života: “A od čias Jána Krstiteľa až doteraz nebeské kráľovstvo trpí násilie a násilníci ho berú násilím” (Mt 11, 12). Ďalej pripomenul, že Ježiš prišiel viesť v nás a cez nás tento duchovný boj: “Nemyslite si, že som prišiel priniesť na zem pokoj; neprišiel som priniesť pokoj, ale meč” (Mt 10, 34). Kristus jasne hovorí, že učenie svätého evanjelia zahŕňa vojnu.
V prvom rade musíme viesť vojnu vo svojej duši – odstrániť svoje nedostatky. Nesmieme dovoliť, aby nás tlak doby viedol k tomu, “aby sme si zachovali pokoj v rodine” za cenu kompromisov v našej viere, aby pri našom osobnom súde náš Pán neprehlásil ako piatim nerozumným pannám: “Ja vás nepoznám!" ” Alebo sa spýta: “Ako ste trpeli pre mňa? Kde sú vaše rany?"”
Prorok Jeremiáš nám pripomína: “Srdce je nadovšetko zvodné,” zradné miesto. Stále nám našepkáva, aby sme sa prispôsobili, aby sme robili kompromisy. Podvádza nás, aby sme sa uspokojili a stali sa priemernými. Dejiny nám ukazujú “katolíkov ako zbabelcov”, pozrite sa na Francúzsko, “najstaršiu dcéru” Cirkvi. Každý večer musíme vykonať spytovanie svedomia, aby sme zvážili každú chybu, každý kompromis, ktorý sme urobili – voči svojej rodine, voči svojmu zamestnávateľovi atď. Choďte k Márii, Ona’vás naučí, prečo to všetko má zmysel.
V druhej prednáške s názvom “Svätosť ako hrdinstvo” nás otec Perricone vyzval k obráteniu: “Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.”V tomto kontexte dokonalosť pochádza z latinského slova perfectus, čo znamená “niečo, čo je úplné.” Hodinky sú dokonalé, ak sú úplné v tom, čo majú robiť: ukazovať čas. Náš Pán nám prikazuje, aby sme boli všetkým, čo od nás očakáva vzhľadom na to, kým sme. Manželia majú dosiahnuť “dokonalosť” vo svätej sviatosti manželstva. Slobodní ľudia sú dokonalí, ak žijú ako slobodní v úplnej čistote. Máme sa usilovať poznať svoju úlohu a dokonale ju plniť – s využitím talentov a podľa podmienok, ktoré sú nám predložené. Svätými sa máme stať jednoducho tým, že budeme neustále robiť to, čo by sme mali robiť a čo od nás žiada Boh.
Ústredným prvkom tohto očakávania je katolícka cnosť poriadku – robiť to, čo by som mal robiť v každom okamihu dňa. “Večer nášho života budeme súdení podľa Lásky!” (sv. Ján z Kríža). Láska je podstatou všetkých čností. V každej chvíli dňa nám náš Pán predkladá výzvu príležitosť povzniesť sa k hrdinskej svätosti. Uvedomte si vždy v tejto chvíli mi Boh dáva túto obyčajnú chvíľu, aby mi umožnil povzniesť sa v hrdinskej láske.
Premeniť sa na svätosť znamená žiť čnosti. Z troch teologálnych čností je viera prvá.Bez viery nemôžeme mať nádej ani lásku. Musíme pochopiť svoju vieru. To si vyžaduje štúdium aspoň 30 minút čítania Baltimorského katechizmu každý deň. “Modlite sa každý deň, akoby všetko záviselo od Boha, a konajte každý deň, akoby všetko záviselo od vás. Buďte pevní vo viere (sv. Peter). Panna Mária zvíťazila. Choďte k nej – ale len vtedy, ak ju budete prosiť.
V záverečnej prednáške “Svätosť ako víťazstvo,” otec Perricone nám pripomenul, že náš Pán chce od nás, od každého z nás, veľké veci. Naším posvätením je dobývať svet pre Krista Kráľa. Začnime od seba, potom od našej rodiny, potom od sveta. Nesmieme sa zaoberať zdanlivým úpadkom Cirkvi, aby sa naša duša nezmenila na “soľný stĺp”, ako sa to stalo Lotovej”žene, keď sa obrátila, aby sa obzrela na Sodomu. Namiesto toho urobte niečo veľké pre Krista.
Všetci musíme niečo robiť. Musíme nenávidieť zlo vo svete, ale vždy milovať hriešnika. “Hnevaj sa, ale nehreš” (sv. Pavol). Hnev nesmie byť emocionálny, ale usmernený správnym rozumom. Ak sa totiž nedokážeme hnevať z oprávneného dôvodu, je to hriech. “Zistil som, že moja milovaná Cirkev namiesto toho, aby kľačala pred Kristom Kráľom, kľačí pred svetom” Náš Pán čaká, že pre neho urobíme veľké veci. Nesklamte ho."
Veriaci prítomní na podujatiach tohto dňa’vyjadrili hlboké uznanie za múdre slová otca’a jeho praktické povzbudenie, ktoré ich inšpirovalo, aby sa vrátili do svojich domovov a farností lepšie vybavení ako Kristovi vojaci a silnejší bojovníci v duchovných bojoch každodenného katolíckeho života. Modlíme sa, aby semienka zasiate a zaliate počas tohto dňa spomienok priniesli bohaté ovocie v našich rodinách, v našej Cirkvi a v našom svete.
Tento krásny deň duchovného rastu sa mohol uskutočniť vďaka štedrosti a usilovnej práci mnohých katolíkov, ktorí sa spojili, aby posilnili Božie kráľovstvo v dušiach. Prosíme vás, aby ste ich a všetkých, ktorí mali z ich úsilia úžitok, zachovali vo svojich modlitbách.
Nech Ježiš Kristus príde kraľovať na príhovor svojej Matky’do myslí a sŕdc ľudí a umožní im zmocniť sa nebeského kráľovstva silou duchovného boja na Božiu slávu a spásu ich duší!