Pápež František opakovane oznámil, že má v úmysle navštíviť Argentínu. Ale neurobí to. Vie, že by to pre neho nedopadlo veľmi dobre. Preto sa teraz spustil do špinavej arény politických debát nezvyčajným prejavom plným zúrivosti proti libertariánskej vláde prezidenta Javiera Mileiho.
Nie urobil ani najmenšiu narážku na vlády Cristiny Kirchner’, ktoré uvrhli krajinu do chudoby a biedy. Nereagoval ani na najhoršiu vládu v histórii: vládu neužitočného a násilníckeho Alberta Fernándeza, pokrytca, ktorý sa chválil, že je feminista a bil svoju ženu. Hlavným zdrojom Františkovho’prejavu, tak ako aj pri iných príležitostiach, boli správy, ktoré dostáva od svojho priateľa Juana Graboisa.
Pápež’sa svojím príhovorom pohral s históriou. Odmietol dielo generála Julia Argentina Roca, ktorému pripísal vyvražďovanie domorodého obyvateľstva v rámci expedície Púšť. Nespomenul však masakry a nájazdy pôvodných obyvateľov, ktorí sa takmer dostali až k bránam Buenos Aires, cestou kradli ženy a rozsievali teror. Nie som Rocaov fanúšik, ale musíme uznať, že nebyť jeho dvoch prezidentských období, Argentína by neexistovala a Patagónia by bola čílska. To, čo mal pápež kritizovať, bola náboženská politika Roca, slobodomurára, ktorý 16 rokov udržiaval krajinu odpojenú od Svätej stolice.
Pápežova kritika argentínskej vlády je tvrdá na jej nový protipiketársky protokol – to znamená, že sa postavil na stranu piqueteros, ktorí frustrujú ľudí tým, že blokujú ulice a spôsobujú množstvo nepríjemností. “Zaplatili za paprikový sprej namiesto sociálnej spravodlivosti,” povedal, čím sa ospravedlnil “boju” sociálnych hnutí, pričom Grabois bol nablízku. Spomenul aj prípad úplatkov, ale nešpecifikoval, o akú administratívu ide.
Žurnalista Luciano Román opísal pápežov prejav ako “príliš prízemné posolstvo, ktoré by sa dalo interpretovať ako vzdialené od niektorých vyvážeností, komplexností a nuáns, ktoré zvyčajne charakterizujú slová veľkých náboženských vodcov a iných podobných.”Vychádzalo z neobjektívnych a čiastkových informácií, prehliadalo komplexné dôsledky istej anarchie v uliciach pre bežného občana a povzbudzovalo “boj” sociálnych hnutí. Zdramatizovala použitie paprikového spreja bezpečnostnými zložkami bez toho, aby poukázala na provokácie a nehoráznosti, napr. útoky kameňmi, ktoré utrpeli inštitúcie, ako je Kongres, ani na zranenia pokorných verejných činiteľov, t. j. policajtov a žandárov, spôsobené aktivistami. Nezohľadnil ani podpaľovanie verejného majetku a ničenie vozidiel a podnikov počas niektorých násilných protestov.
Je zrejmé, že blízkosť pápeža’s Graboisom nie je len osobným putom, ale vzťahom živeným synchronizáciou. Pápežova’spolitizovaná podpora sociálnych organizácií nevyzývala k transparentnosti a rešpektovaniu práva. Zámerne prehliadol vyšetrovania a udania, ktoré ukázali, ako početní piquetrovskí predstavitelia využívali správu sociálnych plánov vo svoj vlastný prospech. Pápežove’slová proti vláde títo “manažéri chudoby” určite využijú ako akési ospravedlnenie a podporu.
Angentínski katolíci potrebujú, aby František konal ako pápež, aby sa staral o katolícke náboženstvo a viedol veriacich k rastu vo viere, a nie aby zablúdil na zmätočné územie politických diskusií. “Kupujte sociálnu spravodlivosť namiesto paprikových sprejov” – aký nezvyčajný je tento znepokojujúci zostup. Ani slovom sa nezmienil o situácii vo Venezuele, kde diktatúra prenasleduje opozíciu a sociálna spravodlivosť neexistuje. Téma paprikového spreja sa rozvírila kvôli malému dievčatku, ktoré utrpelo jeho účinky po účasti na protestnom tábore vedenom jej matkou, nezodpovednou bojovníčkou.
Pápež sa svojím prejavom proti vláde vystavil oprávnenej kritike, ktorá sa objavuje. Miguel Ángel Pichetto, šéf “Federálneho inovačného” bloku v Poslaneckej snemovni, odmietol pápežovu’kritiku a vyhlásil, že “program navrhovaný z Vatikánu je absurdný a Argentíne neuveriteľne škodí.”Tento národný poslanec poznamenal, že “predtým mali pápežské vyhlásenia skôr pastoračný charakter a nikdy neboli priamo adresované miestnej politike. Teraz došlo k novému vývoju. Pápež nemôže robiť takéto vyhlásenia bez toho, aby sa jeho slovo nestalo krehkejším.”
František’ prejav bol novým vyjadrením pápežského progresivizmu: vždy kráča vpred, rovnako ako peronizmus a jeho nikdy nedosiahnutá snaha o sociálnu spravodlivosť. Pápež postavil sociálnu spravodlivosť proti paprikovému spreju: potlačiť piket, zabrániť nepretržitému protestu a revolte by znamenalo popierať dynamizmus evanjelia, ktoré treba vždy znovu čítať. Druhý vatikánsky koncil by teda bol opätovným čítaním evanjelia podľa kultúry moderny. V tom spočíva progresivizmus a peronizmus, ktoré dnes vládnu v Ríme. František je prezidentom peronizmu, ako sme už vysvetlili pri iných príležitostiach.
+ Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup La Platy
Buenos Aires
Streda, 25. septembra 2024