Je tu jeden príbeh o politickej príslušnosti katolíkov v Amerike 20. storočia, ktorý možno poznáte. Znie asi takto:
Väčšina katolíkov v Spojených štátoch je tak či onak spätá s prisťahovaleckou skúsenosťou našej krajiny. Mnohí z nich sú Íri, ich predkovia sem prišli v roku 1800, aby unikli veľkému zemiakovému hladomoru. Mnohí ďalší majú buď juhoeurópsky, alebo východoeurópsky pôvod.
ČÍTAJTE: Trump tvrdí, že ‘katolíci sú doslova prenasledovaní’ Bidenovou-Harrisovou administratívou
Jich príchod v takom veľkom počte vyvolal v dovtedy prevažne homogénnom bielom anglosaskom protestantskom národe naturizmus a antikatolicizmus. Došlo k nepokojom, útokom na kláštory, “Know Nothings,” Ku Klux Klanu, pokusom o protestantizáciu detí týchto sivých katolíckych prisťahovalcov na štátnych školách, Blainovým dodatkom zakazujúcim štátne financovanie katolíckych škôl a tak ďalej.
Niečo z toho je zachytené vo filme Gangy New Yorku z roku 2002. Alebo film Cabrini z roku 2024.
Väčšia časť tohto nativistického antikatolicizmu našla svoj politický domov v Republikánskej strane. V dôsledku toho sa väčšina katolíkov prirodzene priklonila k Demokratickej strane. Mestské politické stroje, ktoré vybudovali, a stranícki bossovia, ktorí ich ovládali, sú súčasťou amerických dejín 20. storočia.
Pripomeňme si prezidentskú kampaň Ala Smitha’odsúdenú na zánik kvôli antikatolicizmu v roku 1928. Alebo víťazstvo JFK v roku 1960, ktoré sa zdalo predstavovať katolícku politickú mašinériu, ktorá konečne prekonala WASP establišment, proti ktorému Kennedyovci a ďalší katolíci dlho bojovali.
Ale práve vtedy, keď sa zdalo, že katolíci sa dostali do centra amerického politického života, centrum sa posunulo. Počnúc McGovernovou kampaňou v roku 1972 nová kultúrna ľavica rozvrátila straníckych bossov a prevzala kontrolu nad mestskými strojmi vo vnútri Demokratickej strany. Katolíci a bystrí politici ako Ronald Reagan si to všimli.
V osemdesiatych rokoch sme teda mali “Reaganových demokratov,” katolíkov rozčarovaných svojou bývalou stranou, ktorí sa teraz priklonili k republikánom. Michael Barone zachytil túto katolícku politickú migráciu konca 20. storočia vo svojej knihe z roku 1990 Naša krajina:
Na to, aby som volil Ronalda Reagana, som príliš mladý. Moja osobná história však predstavuje akúsi verziu tohto príbehu pre Generáciu X. Som vnukom prisťahovalcov katolíkov, ktorí si veľmi vážili Roosevelta, Trumana a Kennedyho. Začiatkom deväťdesiatych rokov som bol predsedom vysokoškolských demokratov na svojej univerzite.
Ale neústupná podpora potratov zo strany Billa Clintona’ma nesmierne vydesila. Clinton sa postavil proti pápežovi Jánovi Pavlovi II. a ten mu na dvoch konferenciách OSN v 90. rokoch zabránil zapísať potraty do medzinárodného práva. Keď Clinton vetoval zákaz potratov čiastočným pôrodom, obklopil sa ženami, ktoré tento zákrok podstúpili, a poukázal na to, ktoré z nich boli katolíčky, ako rýpnutie do svojich katolíckych oponentov.
Ja som veľa ráz rozprával príbeh o tom, ako toto všetko spôsobilo, že som sa vo svojich 20 rokoch zmenil z demokrata na republikána. Dnes mi nejde o to, aby som to znovu rozoberal alebo o čoraz väčší odklon GOP’od otázky, ktorá katolíkov prinútila zmeniť stranu na prvom mieste.
Nie, chcem hovoriť o aspekte mojej osobnej skúsenosti s Republikánskou stranou, ktorý ma vždy znepokojoval. Vo všetkých analýzach príslušnosti alebo nepríslušnosti katolíkov k Republikánskej strane, ktoré som kedy čítal a ktoré sa tiahnu už desaťročia, som ešte nikdy nevidel, že by sa o tom niekto zmienil.
Hovorím o plazivej príslušnosti GOP’k slobodomurárstvu.
Duchovné nebezpečenstvá v GOP
Nedávno ma k tomuto zamysleniu priviedla dvojdielna epizóda podcastu The Exorcist Files, o slobodomurárstve. Vypočujte si 1. časť zde a 2. časť zde.
To, čo nasleduje, je anekdota. Možno sú demokrati rovnako zapojení do slobodomurárstva a ja som si to nikdy nevšimol. Určite sú zapletení aj do iných démonických vecí, vecí, ktoré spôsobili, že ja a milióny ďalších katolíkov od Reaganovej revolúcie zmenili stranu.
Ale historicky sa obe strany spoliehali na podporu odlišných etník. Tie, ktoré tvorili demokratickú koalíciu, boli katolícke a menej sa venovali fušovaniu do slobodomurárstva. Republikáni zrejme nie. Aspoň nie podľa mojich skúseností.
Čítajte: Pápež František na medzináboženskom stretnutí: ‘Božská inšpirácia’ je ‘prítomná v každej viere’
Keď som mal okolo tridsiatky, bol som zvolený ako republikán do rady pre vzdelávanie v mestečku Connecticut, v ktorom som vtedy žil. O krátky čas neskôr som sa stal členom republikánskeho mestského výboru.
Pár rokov predtým som bol celoživotne aktívnym demokratom a so slobodomurárstvom som nemal žiadne skúsenosti. Ale teraz, v počiatočnej fáze môjho vstupu do Republikánskej strany, sa na mňa vrhli.
V miestnych slobodomurárskych sálach sa konali podujatia Republikánskej strany, na ktoré som bol často pozývaný. Nikdy som sa ich nezúčastnil.
Bol tam chlapík, ktorý so mnou pôsobil v rade pre vzdelávanie a ktorý bol veľmi aktívny v slobodomurárskych kruhoch. Neustále sa ma snažil naverbovať. Povedal som mu, že katolíci nemôžu byť murármi. Trval na tom, že to nie je pravda a že mnohí členovia v jeho lóži sú katolíci.
Prečítal som si knihu vydavateľstva Ignatius Press na túto tému a informoval ho, že hoci v 70. rokoch minulého storočia boli určité nejasnosti, Vatikán v roku 1983 potvrdil, že katolíci nemôžu byť slobodomurármi (vlani tak urobil opäť). Odmietal mi veriť a vyťahoval to takmer vždy, keď sme boli spolu.
PAC organizácie za život, pre ktorú pracujem? Jeden z našich hlavných kandidátov v polovici roku 2000 bol veľkým zednárom. Viem to, pretože ostatní republikáni, ktorých som spoznal v neskorších rokoch, sa navzájom odvolávali’na svoje členstvo.
Sociálne liberálny republikánsky aktivista, ktorý ma napriek tomu bránil pred vlastným krídlom strany? Zednár s rodokmeňom WASP, ktorý siaha takmer až k Mayflower. Podobne ako môj kolega z rady pre vzdelávanie nemohol prestať rozprávať o slobodomurároch. Ale v tejto fáze môjho života už vedel lepšie, ako sa ma pokúšať naverbovať.
Čierny republikán, ktorý je večným miestnym kandidátom na úrad? Jeho Facebook je plný fotografií z obradov vo vnútri miestnej lóže, na ktorých majú na sebe špeciálne zasväcovacie oblečenie. “Dnes sme povýšili šiestich bratov na stupeň majstra slobodomurára.” “Dnes večer som mal osobnú česť predsedať pohrebným obradom slobodomurára zosnulého ctihodného brata [takého a takého].”Aj súčasný šéf Republikánskej strany v Connecticute’mal podobné fotografie, než si vymazal svoj Facebook.
Vidíte, ako sa títo chlapíci zhlukujú na republikánskych večeroch na získavanie finančných prostriedkov. Členstvo v GOP sa nerozdeľuje ani podľa ideologických línií. Ten chlapík v rade pre vzdelávanie bol okrem mňa jediný konzervatívec. Kandidáti, ktorých sme podporovali do funkcií, boli za život.
Republikánsky operatívec s dlhým rodokmeňom a tiež súčasný predseda štátnej strany sú pritom obaja sociálni liberáli. V podstate jediné, čo majú všetci spoločné, okrem členstva v lóži, je to, že všetci boli na mňa dobrí. Dokonca aj vtedy, keď som s nimi bol v politickom rozpore.
Čítajte: Nová kniha vysvetľuje, prečo Katolícka cirkev vždy vystupovala proti hriechu úžery
Najsmutnejší zo všetkých bol dnes už zosnulý zákonodarca za život a rodinu, ktorý bol jedným z najväčších obhajcov Katolíckej cirkvi’v našom štátnom zákonodarnom zbore. Sám bol veriacim katolíkom a vo svojom obvode mal mimoriadne blízko k rehoľnému rádu, ktorý bol známy svojou katolíckou ortodoxiou. Bol aj slobodomurárom.
Bol to práve on, voči komu som mal najostrejšie výhrady než voči komukoľvek inému. Povedal som mu, aké nezlučiteľné je jeho členstvo v slobodomurárstve s jeho katolicizmom. Nechcel o tom ani počuť. Tvrdil, že podľa rehoľného rádu v jeho obvode je to dovolené a že môže patriť k slobodomurárom aj k ich laickému krídlu.
Viem, že existujú katolícke kritiky samotných Spojených štátov a vplyvov slobodomurárstva pri ich vzniku, ktoré siahajú oveľa hlbšie ako anekdoty, ktoré tu rozprávam. Čo sa ma však týka najmä tých z nás, ktorí, podobne ako ja, opúšťame stranu našich katolíckych predkov od chvíle, keď sa Ronald Reagan postavil za nenarodené dieťa.
Urobili sme tak z veľmi dobrých dôvodov. Nič z toho neľutujem. Demokrati sa odvtedy len zhoršili.
Ale GOP, v kľúčových ohľadoch, sa tiež zhoršila. A keď myslím na svojho priateľa, zosnulého katolíckeho zákonodarcu, nemôžem si pomôcť a musím sa pýtať.
Je tu ešte nejaké iné duchovné nebezpečenstvo, ktorému sa katolíci vystavujú tým, že sú jarmočení práve s GOP?
Je tu ešte nejaká otázka o spojenectve katolíkov a republikánov, ktorú ani jeho kritikom nenapadlo položiť?
Preprinted with permission from Catholic Culture.