Pápež František a poprední kardináli Rímskej kúrie viedli v predvečer synody kajúcny obrad, v ktorom prosili o odpustenie za zlyhania voči stvoreniu, voči ženám, v oblasti zneužívania, za používanie učenia ako “kameňa”, za “zdobenie oltára” namiesto toho, aby sme živili chudobných, a za nedostatočnú synodálnosť.
Pápež František v utorok večer viedol zhromaždených účastníkov synody o synodalite v Bazilike svätého Petra”v štýle hromadnej spovede. Paralipsa - umiestnená v strede centrálnej lode baziliky namiesto okolo oltára - pozostávala zo série svedectiev a vyznaní.
Svedectvá predniesli jednotlivci zastupujúci obete zneužívania zo strany duchovných, osoby vysídlené vojnou, osoby migrujúce z jedného národa do druhého.
Jedna z obetí sexuálneho zneužívania zo strany duchovných opísala dopad tohto zneužívania slovami: "Zneužívanie otriaslo vierou miliónov ľudí, pošpinilo povesť inštitúcie, v ktorej mnohí hľadajú pomoc, a spôsobilo krízu dôvery, ktorá sa odráža v celej spoločnosti. Keď taká významná inštitúcia, akou je katolícka cirkev, nedokáže ochrániť svojich najzraniteľnejších členov, vysiela tým signál, že o spravodlivosti a zodpovednosti sa dá vyjednávať, hoci v skutočnosti by mali byť základom.”
Po každom svedectve zbor zaspieval úpravu žalmového verša “Miserere Mei Domine.”
Súbežne so svedectvami odznela séria verejných vyznaní a prosieb o odpustenie siedmich kardinálov, ktorí svoje žiadosti predniesli v mene všetkých veriacich.
Prosby o odpustenie napísal František osobne, ako uviedol vo svojej homílii.
Samotná slávnosť sa javila ako zavŕšenie – z Františkovho’ postoja –za jeho 11-ročný pontifikát. Jeho kardináli, stojac oproti nemu na opačnej strane baziliky, museli verejne poprosiť o odpustenie za “hriechy” týkajúce sa ich príslušných vatikánskych úradov – prečítaním vyznania, ktoré napísal sám František a ktoré nieslo znaky jeho zvyčajných rečí za posledných 11 rokov.
Ako predtým poznamenal portál LifeSite, medzi “hriechy”, ktoré sa mali vyznať, patrili:
“Cirkev je vo svojej podstate viery a ohlasovania vždy vzťahová a len uzdravením chorých vzťahov sa môžeme stať synodálnou Cirkvou,” povedal František počas ceremónie. “Ako by sme mohli byť dôveryhodní v misii, ak si nepriznáme svoje chyby a neznížime sa k uzdraveniu rán, ktoré sme spôsobili svojimi hriechmi?"”
Nemohli by sme vzývať meno Boha’bez toho, aby sme neprosili o odpustenie našich bratov a sestry, Zem a všetky stvorenia. A ako by sme mohli byť synodálnou Cirkvou bez zmierenia?
Sériu kardinálskych’vyznaní prelínali zborové prednesy: niekedy polyfónne úpravy veršov Misererei, inokedy ľudová hudba z celého sveta.
Každý z kardinálov predniesol svoju prosbu o odpustenie v mene všetkých veriacich, spoločne obviňujúc všetkých členov Cirkvi a zároveň prosiac Boha o odpustenie v mene všetkých členov Cirkvi.
Jich prosby boli angažované a podrobné. Niektoré boli tradičnejšie, napríklad odkazovali na hriechy zneužívania, zatiaľ čo iné boli nedávnymi Františkovými novinkami, napríklad hriechy proti synodalite.
Bombajský kardinál Oswald Gracias požiadal o odpustenie “za hriech nedostatku odvahy, odvahy potrebnej na hľadanie mieru medzi ľuďmi a národmi, v uznaní nekonečnej dôstojnosti každého ľudského života vo všetkých jeho fázach, od rodiaceho sa stavu až po starobu, osobitne detí, chorých, chudobných, práva na prácu, pôdu, domov, rodinu, spoločenstvo, v ktorom možno slobodne žiť, hodnoty, ktorou je krajina a kultúra každej oblasti planéty.”
Kanadský kardinál Michael Czerny SJ – prefekt vatikánskeho ”dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj – požiadal o odpustenie za to, čo “veriaci urobili, aby sa stvorenie zmenilo zo záhrady na púšť, manipulovali sme s ním podľa vlastného uváženia; a koľko sme toho neurobili, aby sme tomu zabránili.”Czerny tiež odsúdil “keď sme boli spoluvinníkmi systémov, ktoré uprednostňovali otroctvo a kolonializmus.”
Kardinál Sean O’Malley – šéf vatikánskej ”Pápežskej komisie pre ochranu maloletých ” zase požiadal o odpustenie “za všetky tie časy, keď sme využili stav zasvätenej služby a zasväteného života na spáchanie tohto hrozného hriechu, keď sme sa cítili bezpečne a chránení, zatiaľ čo sme diabolsky profitovali na maličkých a chudobných.”
“Prosím o odpustenie s pocitom hanby za všetky prípady, keď sme využili stav zasvätenej služby a zasväteného života na spáchanie tohto hrozného hriechu, keď sme sa cítili v bezpečí a chránení, zatiaľ čo sme diabolsky profitovali z maličkých a chudobných.”
Kardinál Farrell – Prefekt dikastéria pre laikov, rodinu a život – požiadal o odpustenie najmä mužov za to, že “neuznávali a nebránili dôstojnosť žien, lebo keď sme z nich urobili nemé a sukničkárske a nezriedka zneužívané, najmä v stave zasväteného života.”
Rozhodne nový prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Victor Fernández požiadal o odpustenie za:
všetky časy, keď sme v Cirkvi, najmä my pastieri, ktorým je zverená úloha utvrdzovať našich bratov a sestry vo viere, nedokázali strážiť a navrhovať evanjelium ako živý prameň večnej novosti, “indoktrinovali sme ho” a riskovali sme, že sa zmenší na hromadu mŕtvych kameňov, ktoré sa budú hádzať na iných. Prosím o odpustenie a cítim hanbu za všetky prípady, keď sme poskytli doktrinálne ospravedlnenie neľudskému zaobchádzaniu.
Prosím o odpustenie, pociťujúc hanbu za to, keď sme neboli dôveryhodnými svedkami toho, že pravda je slobodná, za to, keď sme bránili rôznym legitímnym inkulturáciám pravdy Ježiša Krista, ktorý vždy putuje po cestách dejín a života, aby ho našli tí, ktorí ho chcú verne a s radosťou nasledovať. Prosím o odpustenie, pociťujúc hanbu za činy a opomenutia, ktoré bránili a stále bránia opätovnému zloženiu v jednote kresťanskej viery a autentickému bratstvu celého ľudstva.
Kardinál Cristóbal Romero poprosil okrem iných prosieb o odpustenie “za to, keď sme pred sviatosťou chudobných odvrátili hlavu na druhú stranu a radšej ozdobili seba a oltár previnilými cennosťami, ktoré kradnú chlieb hladným.”
Podľa ozveny, o ktorej František hovorí’ od začiatku svojho pontifikátu, Romero prosil o odpustenie za “zotrvačnosť, ktorá nám bráni prijať povolanie byť chudobnou Cirkvou chudobných.”
Jednou z kontroverznejších žiadostí o odpustenie bola tá, ktorá sa týkala “hriechov proti synodalite,” a vyznanie pripadlo kardinálovi Christophovi Schönborn.
“Prosím o odpustenie, pociťujúc hanbu za prekážky, ktoré kladieme pri budovaní skutočne synodálnej, symfonickej Cirkvi, vedomej si toho, že sme svätým Božím ľudom, ktorý kráča spolu, uznávajúc spoločnú krstnú dôstojnosť,” povedal.
Prosím o odpustenie, pociťujúc hanbu za všetky tie chvíle, keď sme nepočúvali Ducha Svätého a radšej sme počúvali sami seba, obhajujúc názory a ideológie, ktoré zraňujú spoločenstvo v Kristovi všetkých, očakávaných na konci časov od Otca. Prosím o odpustenie, pociťujúc hanbu za to, keď sme autoritu premenili na moc, dusili pluralitu, nepočúvali ľudí, sťažovali mnohým bratom a sestrám účasť na poslaní Cirkvi, zabúdajúc, že sme všetci v dejinách povolaní, Aby sme sa pre vieru v Krista stali živými kameňmi jediného chrámu Ducha Svätého. Odpusť nám, Pane.
Udalosť bola po svojom ohlásení veľmi kritizovaná. Biskup Athanasius Schneider ju označil za “nástroj na presadzovanie novej agendy na synode, na zavedenie nových doktrín, ktoré sú v rozpore s Božím zjavením.”
Biskup Schneider hovorí @RaymondArroyo o #Vatikán‘synodálny obrad vyznania je “nástrojom na presadzovanie novej agendy na synode, na zavedenie nových doktrín, ktoré sú v rozpore s Božím zjavením.”@WorldOverLive – https://t.co/2lgLQgoSp9
Pôvodná správa v citovanom príspevku nižšie https://t.co/25VmDMGiWj pic.twitter.com/xgFx1fS1Em
— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 27. septembra 2024
New Yorský kňaz a kanonický právnik otec Gerald Murray pre EWTN povedal, že to bolo “ppolitizácia spytovania svedomia” a pripomína mu “sovietske ukážkové procesy”
“Politizácia spytovania svedomia…mi pripomína sovietske ukážkové procesy” – @GeraldMurray8 na #Vatikán‘synodálny obrad, na ktorom sa vyznávajú “hriechy proti synodalite.”@WorldOverLive video: https://t.co/vYz67QIFob
Moja pôvodná reportáž — https://t.co/X0YGRsOrYz pic.twitter.com/wlkabmEgeM— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 20. septembra 2024
Druhé zasadnutie synody o synodalite sa začne 2. októbra dopoludnia.