Untitled-19-810x500.png

Pápež František vyzýva na zrušenie trestu smrti "vo všetkých krajinách sveta

0
Kultúra života

Pápež František opäť vyzval na ukončenie trestu smrti, pričom ho označil za “vždy neprípustný” a vyzval na jeho “zrušenie vo všetkých krajinách sveta.”

Pápež v príspevku z 10. októbra na svojom oficiálnom konte X (predtým Twitter) pri príležitosti “Európskeho a svetového dňa proti trestu smrti” napísal, že “trest smrti je vždy neprípustný, pretože útočí na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby. Vyzývam na jeho zrušenie vo všetkých krajinách sveta. Nesmieme zabúdať, že človek sa môže kajať a zmeniť, a to až do poslednej chvíle svojho života.”

V kontraste s pápežovým’opisom trestu smrti ako “neprípustného” a útoku na “dôstojnosť osoby,” Katolícka cirkev vždy učila – prostredníctvom Magistéria, pápežov, svätých, teológov a učencov – že štát si vyhradzuje právo, v prirodzenom práve a podľa Svätého písma (Gen 9:6), popraviť zločincov.

V roku 1955 pápež Pius XII. obhajoval právomoc štátu trestať zločiny, a to aj trestom smrti. Tvrdil, že trest smrti je morálne obhájiteľný v každej dobe a kultúre, pretože “donucovacia moc legitímnej ľudskej autority” sa zakladá na “prameňoch zjavenia a tradičnej náuky.”

Svätý Tomáš Akvinský vo svojej klasickej obhajobe trestu smrti v Summa Theologiæ, argumentoval že “ak je človek nebezpečný a nákazlivý pre spoločenstvo kvôli nejakému hriechu, je chvályhodné a výhodné, aby bol zabitý, aby sa ochránilo spoločné dobro.”

Katolícki autori Edward Feser a Joseph Bessette vo svojom spoločnom diele Prelievanie krvi človeka načrtávajú historické katolícke učenie týkajúce sa trestu smrti:

Pápežovo odmietanie trestu smrti je opakovanou témou jeho 11-ročného pontifikátu. Prinajmenšom od roku 2016 pápež verejne vyjadroval svoj nesúhlas s trestom smrti na dôvode, že je v rozpore s dekalógom, keďže “prikázanie ‘Nezabiješ’ má absolútnu hodnotu a vzťahuje sa tak na nevinných, ako aj na vinných.”

Nasledujúci rok František nazval trest smrtiper se v rozpore s evanjeliom”, pretože “znamená úmyselné potlačenie ľudského života, ktorý v očiach Stvoriteľa nikdy neprestáva byť posvätný a ktorého – v konečnom dôsledku – je skutočným sudcom a garantom jedine Boh.”

Potom, v roku 2018, sa pápež podujal formalizovať svoje vyhlásenie proti štátom sankcionovanému zabíjaniu vinníkov tým, že v Katechizme Katolíckej cirkvi nechal zapísať heslo o treste smrti zmenil (odvolávajúc sa na svoje vlastné vyjadrenia z roku 2017), aby odstránil formuláciu, ktorá minimálne potvrdzovala, že Cirkev “nevylučuje použitie trestu smrti, ak je to jediný možný spôsob účinnej obrany ľudských životov pred nespravodlivým agresorom.”

Pápež potom vyhlásil, že trest smrti je “útokom na … dôstojnosť osoby”; v dôsledku toho záznam č. 2267 teraz znie:

Užitie trestu smrti zo strany legitímnej moci po spravodlivom súdnom procese sa dlho považovalo za primeranú reakciu na závažnosť niektorých zločinov a za prijateľný, hoci krajný prostriedok ochrany spoločného dobra.

Dnes však rastie povedomie, že dôstojnosť osoby sa nestráca ani po spáchaní veľmi závažných trestných činov. Okrem toho sa objavilo nové chápanie významu trestných sankcií ukladaných štátom. Napokon sa vyvinuli účinnejšie systémy väzby, ktoré zabezpečujú náležitú ochranu občanov, ale zároveň definitívne nezbavujú vinníkov možnosti nápravy.

V dôsledku toho Cirkev vo svetle evanjelia učí, že “trest smrti je neprípustný, pretože je útokom na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby,” a odhodlane pracuje na jeho zrušení na celom svete.

Potom pápež využil mnohé príležitosti, aby v rozpore s trvalým učením Katolíckej cirkvi vyslovil výzvy na “zrušenie” trestu smrti v dnešnom svete”, dokonca priznal, že Cirkev historicky zastávala lichosť trestu smrti.

V roku 2022 pontifik požiadal katolíkov, aby sa “modlili za to, aby trest smrti, ktorý útočí na dôstojnosť ľudskej osoby, mohol byť v každej krajine právne zrušený,” a dodal svoj názor, že táto prax nie je “potrebná”, keďže “neponúka obetiam žiadnu spravodlivosť, ale skôr podporuje pomstu.” A práve minulý rok František zopakoval svoje tvrdenie, že trest smrti je “vždy neprípustný, pretože útočí na nedotknuteľnosť a dôstojnosť osoby” v komentári k diplomatickému zboru veľvyslancov akreditovaných pri Svätej stolici.