Nedávno odhalené dokumenty ukazujú, že členovia kabinetu premiéra Justina Trudeaua chceli spojiť rastúcu infláciu v Kanade so zmenou klímy, pričom použili termín "tepelná inflácia", ale po negatívnych ohlasoch z prieskumov verejnej mienky od tejto myšlienky upustili.
Z dokumentov vyplýva, že Trudeauov’vlastný úrad Tajnej rady v správe z 24. apríla uviedol, že si objednal vlastný “interný” prieskum “pojmov ‘klimatická inflácia’ a ‘tepelná inflácia”, aby zistil, ako Kanaďania tieto pojmy vnímajú.
Predvídateľne, snaha presvedčiť Kanaďanov, že rastúce životné náklady sú dôsledkom takzvanej “klimatickej zmeny”, sa u opýtaných nestretla s dobrým ohlasom, keďže nikto o pojme “heat-flation” ani nepočul.”
Informácie týkajúce sa prieskumu verejnej mienky boli získané zo správy s názvom Continuous Qualitative Data Collection Of Canadians’ Views, ako uvádza Zpravodajca Blacklock’s, a pýtal sa, či Kanaďania už počuli o týchto “termínoch”, pričom “nikto neuviedol, že áno.”
“Pri opise toho, na čo sa podľa nich tieto pojmy vzťahujú, mnohí očakávali, že pravdepodobne súvisia s problematikou klimatických zmien a rastúcich ekonomických nákladov na ich pôsobenie, ako aj s úsilím o zmiernenie ich dopadov do budúcnosti,” uvádza sa v správe.
“Na vysvetlenie boli účastníci informovaní, že ‘heat-flation’ je situácia, keď extrémne teplo spôsobené zmenou klímy zdražuje potraviny a iné položky, a že ‘climate-flation’ je širší pojem, ktorý zahŕňa všetky spôsoby, akými môže zmena klímy spôsobiť zvýšenie cien, vrátane extrémnych horúčav, ale nielen ich.”
V správe sa uvádza, že hoci si niektorí z opýtaných myslia, že “klimatické zmeny” môžu mať určitý vplyv na infláciu, za jej príčinu sa považujú mnohé iné problémy.
V správe sa uvádza, že “všetci verili, že klimatické zmeny majú aspoň určitý vplyv na ceny potravín”, ale nie takým spôsobom, ako to tvrdí vládny príbeh.
V správe sa zistilo, že niektorí Kanaďania “sa domnievajú, že okrem extrémnych horúčav a sucha, ktoré sťažujú poľnohospodárom ochranu ich úrody a hospodárskych zvierat, by extrémne poveternostné udalosti mohli spôsobiť aj poškodenie dôležitých ciest a infraštruktúry, čo by sťažilo prepravu potravinových výrobkov po celej krajine. Niekoľkí sa tiež vyjadrili, že okrem vplyvu na kanadskú produkciu potravín by klimatické zmeny mohli spôsobiť aj zdraženie dovozu potravín.”
Iní však “vyjadrili názor, že federálna vláda musí znížiť svoje výdavky, pričom sa domnievali, že rastúce deficity v posledných rokoch prispeli k zvyšovaniu inflácie.”
Pozoruhodné je, že od roku 2007 žiadna kanadská vláda nemala vyrovnaný rozpočet a mnohí kritici poukazovali na toto stále sa zvyšujúce dlhové zaťaženie ako na dôvod, prečo krajinou otriasa inflácia.
Keď išlo o uhlíkovú daň, mnohí vyjadrili názor, že systém stanovovania cien uhlíka poslúžil na ďalšie zvýšenie miery inflácie.”
Či už je to inflácia, daň z uhlíka alebo iné faktory, stále platí, že miera chudoby v Kanade’rastie.
Ako reported byLifeSiteNews, júlový prieskum zistil, že takmer polovicu Kanaďanov delí od finančného krachu len 200 dolárov, keďže náklady na bývanie, potraviny a ďalšie nevyhnutné veci od nástupu Trudeaua k moci v roku 2015 masívne stúpli.
Kritici tvrdia, že namiesto riešenia týchto problémov Trudeauova vláda namiesto toho využila agendu “klimatických zmien” na ospravedlnenie uplatňovania trestnú uhlíkovú daň na Kanaďanov.
Všetky prieskumy verejnej mienky však ukazujú, že väčšinu Kanaďanov nezaujímajú “klimatické zmeny” tak ako iné problémy a mnohí neveriapanikárskemu vládnemu príbehu. Mnohí kritici tiež obvinili vládnych predstaviteľov z pokrytectva, keďže trestajú Kanaďanov prostredníctvom uhlíkovej dane a iných opatrení, pričom sami využívajú výhody častých letov na úkor daňových poplatníkov.
Pres rastúcu nepopularitu takýchto politík Trudeauova vláda naďalej presadzuje radikálny environmentálny program podobný tým, ktoré podporujú globalistické skupiny ako Svetové ekonomické fórum a Organizácia Spojených národov.