Debata sa rozprúdila na pôde synody, keď sa jej členovia ohradili proti návrhu, že by biskupské’konferencie mohli dostať “doktrinálnu autoritu.
Aj keď je synoda o synodalite uzavretá pre vonkajší svet a informácie sú starostlivo riadené prostredníctvom sekretariátu pre informácie, napriek tomu sa cez betónové steny Auly Pavla VI., kde prebieha rokovanie, ozývajú hlasy značnej diskusie.
V utorok účastníci synody začali štvrtý modul mesačných zasadnutí, v ktorom sa zaoberali témou “miesta” z Instrumentum laboris. Hoci názov znie nevinne, táto časť zahŕňa otázku udelenia “doktrinálnej autority biskupským konferenciám,” čo by v prípade jej nasledovania mohlo znamenať riziko rozpadu Katolíckej cirkvi na početné, rozdielne a často protichodné orgány.
Čítajte: Návrh synody by mohol dať ‘doktrinálnu autoritu’ miestnym biskupským’ konferenciám
V Instrumentum Laboris sa v časti 97 píše:
Z toho všetkého, čo bolo doteraz zhromaždené počas tohto synodálneho procesu, vyplývajú tieto návrhy: (a) uznanie biskupských konferencií ako cirkevných subjektov obdarených doktrinálnou autoritou, predpokladajúc sociálno-kultúrnu rozmanitosť v rámci mnohotvárnej Cirkvi a uprednostňujúc ocenenie liturgických, disciplinárnych, teologických a duchovných prejavov primeraných rôznym sociálno-kultúrnym kontextom; {dodaný dôraz}
Podľa rozšírených zdrojov z prostredia synody sa tento návrh stretáva so značným odporom. Rovnako pozoruhodný je spôsob, akým túto vášnivú diskusiu bielia oficiálne komunikačné kancelárie.
Zpravodajský portál nemeckých katolíckych biskupov KNA informoval o existencii takejto diskusie a napísal, že jeden z členov synody upozornil, ako “roztrieštená viera znamená aj roztrieštenú cirkev!”
KNA naznačila, že táto otázka bude pravdepodobne patriť medzi “najkontroverznejšie” body pripravovaného záverečného dokumentu.
Tri zdroje tiež potvrdili pre National Catholic Register’s Jonathana Liedla, že proti návrhu existuje “značný odpor” a že tento odpor je rozšírený naprieč jazykovými a národnostnými rozdielmi. “Väčšina je jasne proti. Drvivá väčšina,” povedal Liedlovi zdroj zo synody.
ČÍTAJTE: Plné spravodajstvo zo synody priamo z Ríma
Ako Liedl, tak aj KNA potvrdili, že vedenie synody muselo prekvapivým zásahom poveriť kanadského teológa o. Gillesa Routhiera, aby predniesol prejav a pokúsil sa tak upokojiť obavy a rastúcu nedôveru voči synode.
Odpor, ktorý Liedl označil za zatiaľ najsilnejší na zasadnutiach 2024, prichádza v čase, keď sú členovia Synody už viac ako v polovici mesačného podujatia, pričom kontroverznejšie otázky – ako ordinácia žien a otázky LGBT – boli zverené paralelnému dohľadu Synodné študijné skupiny.
Ale hoci sa synoda oficiálne nezameriava na takéto otázky, jej oficiálne zameranie na to, ako by mala Cirkev žiť, konať a chápať samu seba, je rovnako plné oblastí, ktoré vyvolávajú obavy. Mali by biskupské’konferencie začať autonómne rozhodovať o tom, čo je v súlade s učením Katolíckej cirkvi’alebo nie. Výsledok – ako sme toho už boli historicky svedkami pri rozpade a rozširovaní protestantských cirkví – by znamenal smrť Katolíckej cirkvi ako “jednej, svätej, katolíckej, apoštolskej.”
Pravdepodobne s týmto zámerom zverejnil kardinál Gerhard Müller vyhlásenie, v ktorom v utorok varoval, že “cirkvi nedáme budúcnosť prostredníctvom organizačnej reformy jej štruktúry.”
Müller, účastník synody na pozvanie Františka, povedal, že “(t)o sviatostná konštitúcia Cirkvi je založená na jej jednote s Kristom a v žiadnom prípade sa nesmie zamieňať alebo miešať s konštitúciami politických spoločenstiev.”
Priek tomu, že množstvo zdrojov potvrdzuje existenciu diskusie, informácie zverejnené sekretariátom synody vyvolávali dojem, že o žiadnej takejto diskusii sa nehovorilo.
Pri poskytovaní stručného zhrnutia novinárom 17. októbra Dr. Paolo Ruffini (prefekt dikastéria pre komunikáciu) bagatelizoval akékoľvek obavy z Instrumentum Laboris pasáže 97. Táto časť podľa neho neznamenala udelenie právomoci biskupským’konferenciám definovať vieru, ale vyučovanie viery inkulturovaným spôsobom.
Kardinál Gerald Lacroix, člen riadnej generálnej rady synody, pre vatikánsku tlač povedal, že “napätie nás robí živými … musíme sa rozhodnúť spoločne počúvať, čo nám hovorí Boh.”
Kardinál Lacroix dnes o #Synode:
“Táto skúsenosť nás pripravuje na to, aby sme boli mužmi & ženami schopnými počúvať druhých, tých, ktorí sa od seba líšia. Ak budeme ako Cirkev takto pracovať aj naďalej, vydáme svetu svedectvo, že je možné počúvať, rozlišovať.” pic.twitter.com/67wcFqUAVi— Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 17. október 2024
Hlasovanie korporatívnych rád alebo tradičnej Cirkvi
Dalším dôkazom synodálnej diskusie bolo teologicko-pastoračné fórum, ktoré sa konalo 16. októbra – novinka tohto zasadnutia Synody, počas ktorého teológovia a členovia diskutovali na tému “miestna a všeobecná cirkev” z aktuálneho modulu. Táto téma sa priamo dotýka otázky, ako sa má uskutočniť “decentralizácia” v synodálnej cirkvi a kto z nej vyjde s najväčšou autoritou.
Synodálna “expertka” a kanonistka Myriam Wijlensová sa vo svojom ráznom prejave vyslovila za razantnú zmenu v normatívnej praxi Cirkvi”. “Boží ľud hlasovaním” povedal, že “chce povinné” diecézne, farské a plenárne rady, povedala.
Wijlens označil nedávny a veľmi kontroverzný plenárny koncil v Austrálii’za hlavný príklad budúcnosti Cirkvi’. Štýl riadenia Cirkvi by sa podľa nej uskutočňoval prostredníctvom systému takýchto rád.
Členovia rôznych úrovní diecéznych a farských rád by boli menovaní rovným hlasovaním, nie zhora, t. j. miestnym kňazom alebo biskupom. Zahŕňali by ekumenických delegátov, ktorí by mohli radiť, a katolíkov, ktorí “žijú v zložitých, láskyplných vzťahoch” – čo je narážka na často používaný opis homosexuálnych párov.
Takéto rady by mali takmer právo veta na kroky miestneho biskupa a nútili by ho čakať na ich súhlas, kým podnikne určité kroky.
Na realizáciu tejto zmeny by nebolo potrebné čakať na schválenie, poznamenal Wijlens, pretože už je prítomná v kánonickom práve, ale len sa pravidelne nepoužíva.
Podobný štýl riadenia by sa týkal aj plenárnych rád biskupov, na ktorých by sa hlasovalo v niekoľkých kolách. Takáto rada by mala “zákonodarnú a učiteľskú právomoc.”
Takto pracujúca biskupská plenárna rada musí svoje rozhodnutie predložiť Svätej stolici – recognitio –, aby ho mohla schváliť a realizovať. Wijlens však navrhol, že biskupi by mohli rozhodnutie jednoducho implementovať po uplynutí ľubovoľnej lehoty, ak by Svätá stolica ešte neodpovedala’a zopakoval tak výzvu Instrumentum Laboris (99) na zrýchlenie procesu.
Kardinál Robert Prevost naproti tomu predstavil zmiernené, stabilnejšie hodnotenie ekleziológie Cirkvi’a. (Prevost od januára 2023 vedie dikastérium pre biskupov.)
Prevost vo svojom prejave bezprostredne po Wijlensovi poznamenal, že “v priebehu dejín Cirkvi bolo vytváranie miestnych spoločenstiev realitou na rôznych miestach, ale vždy s odkazom na jedinú Kristovu Cirkev.”
Svoju reč postavil pevne na pilieri cirkevnej “jednoty v Kristovi, ” Prevost’s oveľa rozvážnejším štýlom pôsobil ako odpor voči Wijlensovým’ revolučnejším tónom.
Zatiaľ čo Wijlens navrhoval korporatívnejší štýl riadenia Cirkvi, Prevost poznamenal, že vzťah medzi miestnym a univerzálnym “nie je vzťahom časti a celku.”
“Miestne cirkvi,”zvyčajne myslené na diecéznej úrovni, “nie sú”len administratívnymi jednotkami celku, ani súčtom týchto častí ako vo federácii,” upozornil.
Kardinál citoval Sk 2,42 s tým, že v tomto biblickom úryvku sú uvedené štyri kľúčové prvky jednoty Cirkvi: v učení, v kresťanskej solidarite, v liturgii a v modlitbe.
Vprednáške pápeža Jána Pavla II’Apostolos Suos poznamenal, že biskupi určitého územia môžu, “keď v spoločenstve s rímskym pápežom spoločne hlásajú katolícku pravdu vo veciach viery a mravov, môžu účinnejšie osloviť svoj ľud a môžu uľahčiť svojim veriacim, aby sa držali magistéria s pocitom náboženskej úcty.”
Poľský pápež upozornil, že každá takáto činnosť má byť v súlade s učením Cirkvi’
.Ak je učenie viery spoločným dobrom celej Cirkvi a putom jej spoločenstva, biskupi zhromaždení na biskupskej konferencii musia osobitne dbať na to, aby sa riadili magistériom všeobecnej Cirkvi a vhodne ho sprostredkovali ľuďom, ktorí sú im zverení.
O ďalšom náznaku diskusie na synode’svedčí aj to, že v utorok pred Aulou Pavla VI. arcibiskup zo Sydney Anthony Fisher povedal EWTN’Bénédicte Cedergrenovi, že Cirkev nemôže byť v doktríne regionálne rozdelená.
Fisher uviedol, že mu “veľmi záleží na tom”, aby sa Katolícka cirkev “držala depozitu viery, apoštolskej tradície, aby sme si v márnivosti našej doby nepredstavovali, že znovu vynájdeme katolícku vieru alebo Katolícku cirkev.”
Na to, čo vznikne v záverečnom dokumente synody, si teraz musíme počkať.
Plné spravodajstvo zo synody o synodalite nájdete na tento odkaz tu na LifeSiteNews, a na X účte vatikánskeho korešpondenta LifeSite’
.