Aj keď s istotou vieme, že Boh nakoniec zvíťazí a že nám dá všetko, čo potrebujeme, aby sme mu verne slúžili v tomto čase, v ktorom nás stvoril žiť, v našom čoraz chaotickejšom svete je ľahké stratiť srdce. Tento chaos sa prejavuje v úzkosti okolo amerických prezidentských volieb, vo vojnách po celom svete a prostredníctvom prebiehajúcej synody o synodalite, ktorá je pravdepodobne jedným z najzákernejších útokov proti Katolíckej cirkvi v dejinách. Aj napriek tomu máme všetky dôvody na kresťanskú radosť a dôveru, ak len dokážeme odolať satanovým nástrahám a uchopiť dary, ktoré nám Boh ponúka vo veľkom množstve.
Jedným zo zdrojov svätej múdrosti, ktorá nás má viesť v týchto ťažkých časoch, je dielo otca Jána Pavla II. Reginalda Garrigou-Lagrangea (1877 - 1964), ktorý nielenže bojoval proti tým istým základným omylom, ktoré dnes sužujú Cirkev, ale zanechal nám aj katolícke pravdy, ktoré potrebujeme, aby sme mohli spolupracovať s Božou’milosťou na prekonaní týchto omylov. Ako jedného z posledných veľkých teológov spred Druhého vatikánskeho koncilu by ho dnešní modernisti považovali za toho, kto “prehral bitku.” Ako však môžeme vidieť z jeho slov nižšie, nepriatelia Boha a jeho Cirkvi sa mýlia: cez skúšky, ktoré postihli mystické telo Kristovo, Boh dovolil, aby sa pravdy, ktoré otec ”prehrali”, dostali do jeho života. Garrigou-Lagrange učil, aby boli jasnejšie a istejšie než kedykoľvek predtým.
Prirodzenosť našej krízy
V jeho článku z roku 1946 s názvom “Kam smeruje nová teológia?”, páter Garrigou-Lagrange tvrdil, že teológia, ktorú prijali tí, ktorí nakoniec zohrajú dominantnú úlohu na Druhom vatikánskom koncile, je v podstate modernizmus, ktorý odsúdil už sv. Pius X.:
Človek sa tak vracia k modernistickej pozícii: ‘Pravda nie je o nič viac nemenná ako človek sám, pretože sa vyvíjala s ním, v ňom a prostredníctvom neho.’ Ako Pius X. správne povedal o modernistoch: ‘Prevracajú večný pojem pravdy.’
Aj keď svätý Pius X.’v rozsiahlej encyklike odsudzujúcej modernizmus, Pascendi Dominici Gregis z roku 1907, obsahuje teologické pojmy presahujúce chápanie väčšiny katolíkov, jeho Prísaha proti modernizmu z roku 1910 obsahovala tvrdenia dostatočne jednoduché na to, aby sme ich dnes všetci pochopili, vrátane nasledujúceho, ktoré účinne vyvracia všetky omyly, ktoré vidíme u Františka a jeho synodálnych spoločníkov:
Úprimne zastávam názor, že učenie viery nám bolo odovzdané od apoštolov prostredníctvom pravoslávnych Otcov v presne rovnakom význame a vždy v rovnakom účele. Preto úplne odmietam heretické skreslenie, že dogmy sa vyvíjajú a menia z jedného významu na iný, odlišný od toho, ktorý Cirkev zastávala predtým. Odsudzujem tiež každý omyl, podľa ktorého sa na miesto božského depozitu, ktorý bol daný Kristovej manželke, aby ho starostlivo strážila, kladie filozofický výplod alebo produkt ľudského svedomia, ktorý sa postupne vyvinul ľudským úsilím a bude sa vyvíjať donekonečna.
V súčasnosti počúvame z Ríma toľko otázok: Môžu sa ženy stať kňazmi alebo diakonmi?; Vedú všetky náboženstvá k Bohu?; Môže Cirkev schváliť morálku LGBTQ? Na všetky takéto otázky môžeme odpovedať: nie, pozri prísahu svätého Pia X’proti modernizmu!"
Veľká časť revolúcie II. vatikánskeho koncilu by sa zastavila na mieste, keby katolícka hierarchia odmietla “heretické skreslenie, že dogmy sa vyvíjajú a menia z jedného významu na iný, odlišný od toho, ktorý Cirkev zastávala predtým.”Príliš veľa členov hierarchie však stratilo zo zreteľa varovanie svätého Pia X”a viedlo to k veľkému pohoršeniu voči Bohu i katastrofálnym dôsledkom pre Cirkev. Ako v tejto súvislosti povedal o. Garrigou-Lagrange, Boh však dovoľuje zlo, ktoré sa rozšírilo v dôsledku tejto zrady nemennej katolíckej pravdy, aby uskutočnil väčšie dobro: aby nás priviedol späť k pravej doktríne:
Ak navyše Prozreteľnosť dopúšťa zlo len pre väčšie dobro a keďže všade okolo seba vidíme vynikajúcu reakciu na chyby, ktoré sme tu zdôraznili, môžeme dúfať, že tieto odchýlky budú príležitosťou na skutočnú doktrinálnu obnovu, ktorú dosiahneme hlbším štúdiom diel sv. Tomáša, ktorých hodnota je čoraz zjavnejšia v porovnaní s dnešným’intelektuálnym neporiadkom.
Boh je náš milujúci Otec a chce, aby sme odmietli omyly, pred ktorými varovali svätý Pius X. a páter Garrigou-Lagrange. Naše kolektívne otáľanie s odmietnutím týchto omylov zhoršuje zlé dôsledky vyplývajúce z týchto omylov, takže časom máme čoraz väčší dôvod vrátiť sa k nemennej pravde. Vďaka Bohu, oveľa viac katolíkov už vidí dosť na to, aby konečne a rozhodne odmietli omyly podnecujúce Františkovu’bezbožnú revolúciu.
Ako čeliť hlboko zakorenenému zlu
V tejto chvíli však nemôžeme prekonať zlo sužujúce Cirkev len odmietnutím omylov. Vo svojom diele Láska k Bohu a Ježišov kríž sa o. Garrigou-Lagrange napísal o duchovnom boji, ktorý musíme viesť tvárou v tvár hlboko zakorenenému zlu, ako je to, ktoré vidíme dnes:
Keď treba bojovať proti nejakému veľkému a hlboko zakorenenému zlu, ako je slobodomurárstvo a jeho dôsledky, kedykoľvek sa zlo prejavuje ako skutočne satanské, vtedy na zmierenie Božej’spravodlivosti musí vystúpiť nemenej hlboká duchovná činnosť pod bezprostredným vedením tej, ktorú Boh ustanovil za postrach démonov, Márie. . . Každý apoštol, dokonca každá horlivá duša v rámci bojujúcej Cirkvi, by sa mala podieľať na kontemplatívnom živote a jeho boji, denne sa obnovovať pri svätej omši s čoraz väčšou oddanosťou zasväteniu, úkonu večného kňazstva Spasiteľa’a pokračovať v tej istej obete počas celého dňa v ťažkostiach a skúškach a v čoraz dokonalejšom plnení povinností nášho životného stavu. Keď nadprirodzene prijímame každodenné skúšky, ktoré nám posiela Prozreteľnosť, mali by sme tiež prosiť Boha nie o kríže, ale o lásku ku krížom, ktoré na nás sám položil..., aby sme sa očistili a stali sa nástrojmi spásy pre našich blížnych. (citované v knihe arcibiskupa Marcela Lefebvra’Duchovný život)
Každé z týchto slov sa nás týka aj dnes. Vidíme, že náš milujúci Otec dopúšťa tieto pohromy, preto je prirodzené pýtať sa, čo môžeme urobiť, aby sme upokojili jeho spravodlivosť. Ako napísal páter Garrigou-Lagrange a určite by s tým súhlasili všetci svätí, musíme neustále obnovovať svoje úsilie slúžiť Bohu čo najlepšie pod vedením Panny Márie. Takto budeme nielen spolupracovať na Božom’víťazstve nad zlom, ktoré sužuje Cirkev a svet, ale zaslúžime si aj väčšiu odmenu v nebi.
Božia’vôľa a prozreteľnosť
Aj keď vieme, ako musíme bojovať, víťazstvo možno uvidíme až po dlhom čase. Vo svojom Provede diele O. Garrigou-Lagrange písal o našej neustálej potrebe plniť Božiu vôľu’na maximum našich schopností — bez ohľadu na to, či vidíme pokrok — a potom sa vo všetkom ostatnom úplne zveriť jeho Prozreteľnosti:
Láska vo svojej najčistejšej podobe totiž závisí od Božej vôle podľa príkladu nášho Pána, ktorý povedal: ‘Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, aby som dokonal jeho dielo’ (Jn 4, 34) ; ‘lebo som zostúpil z neba, nie aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal’ (Jn 5, 30). Nemožno teda nájsť dokonalejší, vznešenejší a čistejší spôsob lásky k Bohu, ako urobiť z Božej vôle svoju vlastnú, plniť Božiu vôľu, ako nám bola vyjadrená, a potom sa úplne odovzdať jeho dobrému vôli. Pre duše, ktoré idú touto cestou, je Boh všetkým: nakoniec môžu úplne pravdivo povedať: ‘Môj Boh a moje všetko.’ Boh je ich stredobodom; nenájdu pokoj inak ako v Ňom, keď všetky svoje túžby podriadia Jeho blahu a pokojne prijímajú všetko, čo robí. Vo chvíľach najväčších ťažkostí si svätá Katarína Sienská spomínala na slová, ktoré jej povedal Majster’: ‘Mysli na mňa a ja budem myslieť na teba.’
Ak by sme vo svojom úsilí vždy nachádzali úspech, mali by sme oveľa menej dôvodov zveriť sa do Božej prozreteľnosti. Boha si však oveľa viac uctievame a získavame zodpovedajúce zásluhy, keď sa pri vedení duchovného boja musíme cvičiť v čnostiach pokory, trpezlivosti a pevnosti.
Povinnosť prítomného okamihu
Vo svojom Provinciáli o. František Štefánik píše, že "Boh sa snaží, aby sme boli pokorní". Garrigou-Lagrange píše aj o povinnosti prítomného okamihu, ktorá v istom zmysle zjednodušuje naše úsilie v duchovnom boji:
Povinnosť v danom okamihu vyjadruje, často pod skromným zovňajškom, vyjadrenie Božej’vôle týkajúcej sa nás a nášho individuálneho života. Takto žila naša Pani svoj život v jednote s Bohom tým, že plnila jeho vôľu v každodennej rutine povinností svojho jednoduchého života, života navonok všedného ako život každého iného človeka v jej nízkom postavení. Takto žili aj svätí, plniac Božiu vôľu tak, ako sa im od okamihu k okamihu zjavovala, bez toho, aby sa nechali rozrušiť nepredvídanými zvratmi. Ich tajomstvo spočívalo v tom, že sa neustále podriaďovali Božiemu pôsobeniu pri utváraní svojho života. V tomto konaní spoznávali všetko, čo mali robiť a trpieť, povinnosti, ktoré mali plniť, kríže, ktoré mali znášať. Boli presvedčení, že to, čo sa práve deje, je znamením, že Boh to buď chce, alebo dovoľuje pre dobro tých, ktorí ho hľadajú. Dokonca aj zlo, ktoré prežívali, ich niečomu naučilo: tým, že zaťažovalo ich trpezlivosť, im naopak ukázalo, čo treba urobiť, aby sa vyhli hriechu a jeho katastrofálnym dôsledkom. Svätí tak v postupnosti udalostí vidia akúsi prozreteľnostnú školu. Okrem toho sú presvedčení, že za sledom vonkajších udalostí sa paralelne odohráva rad skutočných milostí, ktoré sa neustále ponúkajú, aby nám umožnili čerpať z týchto udalostí, či už bolestných alebo príjemných, veľký duchovný úžitok. Sled udalostí, ak sa na ne pozeráme zo správnej perspektívy, je poučným kurzom o Božích veciach, akýmsi rozšírením zjavenia alebo aplikáciou evanjeliových právd, ktoré pokračujú až do konca čias.
Tajomstvo Panny Márie a všetkých svätých “spočívalo v neustálom podriaďovaní sa Božiemu pôsobeniu pri formovaní ich života.”To sa páči Bohu a zvyšuje naše osobné zásluhy, ale tiež vedie duše k oveľa účinnejšej práci v boji proti zlu, ktoré nás ohrozuje, pretože, ako napísal páter Garrigou-Lagrange, táto prax nám lepšie umožňuje rozoznávať pravdy, ktoré chce, aby sme pochopili.
Konkrétne môžeme v narastajúcom chaose vidieť prejav Božej’vôle a Prozreteľnosti. Dal nám jasne najavo, že sme v duchovnom boji, preto musíme bojovať ako svätí; ukázal nám, že omyly, proti ktorým bojovali svätý Pius X. a páter Garrigou-Lagrange, stále existujú, preto proti nim musíme bojovať so zvýšenou silou; ukázal nám, že vo veciach tohto sveta už nemôžeme nájsť pokoj ani istotu, preto musíme nasledovať Pannu Máriu a obrátiť sa k nemu. Inými slovami, Boh nám jasnejšie ako kedykoľvek predtým v našom živote ukázal, čo musia katolíci robiť, aby mu slúžili — za to by sme mali byť vďační. Ak sa dokážeme chopiť darov, ktoré nám Boh ponúka, máme všetky dôvody na kresťanskú radosť a dôveru, pretože vieme, že naše každodenné zápasy prispievajú ku konečnému víťazstvu Boha nad tými, ktorí si dnes myslia, že zvíťazili. Naša Panna Mária ustavičnej pomoci, oroduj za nás!