Winston Churchill v roku 1943 povedal, že “[s]vobodný prejav si niektorí ľudia predstavujú tak, že môžu slobodne povedať, čo sa im páči, ale ak im niekto niečo vráti, je to nehoráznosť.”
Žijeme vo svete, kde nie je všetko jednoznačné a transparentné. Postupne však začíname vidieť krajinu, ako tvary vynárajúce sa z rannej hmly, a keď vyjde slnko, začíname si byť o niečo istejší, že to, čo vidíme, je skutočné a nie len imaginárne: že na nej je krásna krajina aj poškodené, ale stále príťažlivé budovy.
Tak sa začína pátranie po tom, čo sa deje v našej spoločnosti, v globálnej spoločnosti, v ktorej žijeme. Nie je možné prehliadnuť nedostatky, ktoré existujú: antikoncepčný priemysel, potratové cunami, antipopulačná lobby a obrovský nárast samovrážd. Sme svedkami deficitu vzťahov: akéhosi vzťahového prepadliska, z ktorého sa ľudia len ťažko dostávajú, pretože tak či onak sa to týka mnohých z nás.
Sociálne médiá by sme mohli považovať za dobrú vec, pretože vďaka nim sú ľudia vo vzájomnom kontakte. Dávajú však aj cudzím ľuďom možnosť ovplyvniť každého, kto je dostatočne zraniteľný, aby si ich všimol, a zdá sa, že je veľa takých, ktorí už nevedia, čo je skutočné, a tak sa stávajú čoraz zraniteľnejšími.
Pretože sú zraniteľní, pretože nemajú prehľad o dôkazoch, filozofii, živote v prírode alebo o pomoci Cirkvi, čoraz viac z nás sa necháva viesť tam, kam nás môžu zaviesť online “influenceri”.
PODNETY: < Nákaza sociálnych médií a oportunistickí transgender aktivisti ničia životy mnohých mladých ľudí. Neopatrných, nepoučených a bojazlivých mladých ľudí vedú k procesom, ktoré im zmenia život. Jedným z manipulatívnych argumentov aktivistov je nepodložené tvrdenie, že ak sa mladí ľudia nebudú môcť zmrzačiť pri hľadaní nedosiahnuteľnej identity opačného pohlavia (alebo žiadneho pohlavia), spáchajú samovraždu. Podľa dôkazov, ktoré sa tak často popierajú, málo citujú alebo uvádzajú ako možné následky tohto nehumánneho procesu, sa však počet samovrážd zvyšuje po tom, čo ľudia súhlasili so zmrzačujúcimi operáciami.
Tí, ktorí si zmenia svoj vonkajší vzhľad a začnú to ľutovať, najmä keď sa dostanú z neistoty pubertálneho veku, príliš často zisťujú, že ich rozhodnutie nie je zvrátiteľné, ako im bolo povedané. Na koho sa potom môžu obrátiť? Nechcú sa vrátiť k poradcom, ktorí ich oddelili od rodiny, narušili ich školskú dochádzku, dali im nový, takmer nezrozumiteľný, neustále sa meniaci slovník a nasmerovali ich na cestu vyslovene sebadeštruktívnych zmien, ktoré im zabezpečujú celoživotné užívanie liekov a viacero druhov poškodenia zdravého tela. Spoločnosť, v ktorej žijeme, však prenasleduje tých, ktorí chcú osobám trpiacim identitou poskytnúť skutočnú pomoc. Podobne ako v prípade tých, ktorí v súčasnosti strácajú slobodu – napríklad tých mierumilovných zástancov života, ktorí idú do väzenia za to, že sa modlia a ponúkajú pomoc ženám, ktoré majú záujem o potraty – tak aj tým jednotlivcom a krajinám, ktoré nesúhlasia s transgenderizmom, hrozia vážne tresty za to, že v láske hovoria pravdu.
Aj keď sa rôzne ideológie menia a mätú, mnohé zmeny v spoločnosti smerujú k určitým konečným bodom. Ide o to, že (1.) každá zmena je možná bez ohľadu na jej reálnosť; že (2.) verejné potvrdenie vlastnej deklarovanej zmeny sexuálnej identity človeka’je “právom” a že (3.) medicína už nie je o liečení, ale o vyjadrení aj nepotrebných služieb prinášajúcich peniaze. Ničivý dopad toho všetkého na zraniteľné osoby, ich rodiny a spoločnosť nemožno preceňovať. Je takmer nemožné vysledovať a riadiť, dokonca ani medicínsky, čo sa deje, pretože tzv. kliniky rodového zdravia nevedú adekvátnu evidenciu a nemôžu nevyhnutne sledovať ľudí, ktorí prešli ich dverami.
Ale ako sa objavujú správy a vyšetrovania, môžeme vidieť pôvod toho všetkého. Na konferencii o ženách v Pekingu v roku 1995 sa dohodlo, že muži sú biologicky muži a ženy sú biologicky ženy. Došlo však k systematickej snahe redefinovať jazyk tak, aby antikoncepcia, interrupcie a teraz aj rodová ideológia boli čoraz viac “ponorené” a “implikované” v nezáväzných dohodách pochádzajúcich z byrokracie OSN.
Niektoré časti OSN tiež nanovo definujú pro-life skupiny ako “protiprávne”, aby ich zdiskreditovali a “odradili” od nich ostatných. Takzvané práva, ktoré obhajujú, však nemajú korene v ľudskej prirodzenosti a spravodlivosti, ale sú to “nárokované” práva, ktoré mocné agentúry vnucujú celému svetu: antikoncepcia, potraty a v súčasnosti takmer nezrozumiteľný jazyk viacnásobných identít, ktoré nie sú skutočné a nevyjadrujú skutočnosť, že každý z nás je muž alebo žena.
To vyvolalo taký zmätok, že dokonca aj vlastný osobitný spravodajca OSN pre násilie páchané na ženách hovorí, že byrokracia OSN sa natoľko odchýlila od svojich záväzných dohôd z roku 1995, že skutočné potreby žien sú ohrozené. Patria k nim bezpečné miesta, ktoré už nie sú bezpečné, a športy oddelené podľa pohlavia, kde sú ženy ohrozené alebo nespravodlivo porazené a demoralizované rastúcou nespravodlivosťou, keď ich súťaže ovládajú muži, ktorí tvrdia, že sú ženy.
Lahostajnosť k objektívnym správam o mrzačení pohlavia ukazuje, že existuje určitá “hluchota voči škodám spôsobeným tým, ktorí sú stádovito naháňaní na cestu zmeny tela. Sú na to dva zjavné dôvody. Prvým sú závratné sumy peňazí, ktoré sa dajú zarobiť na zbytočných a škodlivých operáciách, a závislosť od rovnako zbytočných chemikálií, ktoré mladí ľudia budú musieť konzumovať do konca života. Druhým dôvodom je čoraz agresívnejšia jazyková taktika zástancov rodovej ideológie. Títo aktivisti sa zameriavajú na každého, kto s nimi nesúhlasí, pričom nenesú žiadnu zodpovednosť za škody spôsobené jednotlivcom, z ktorých mnohí sú veľmi mladí, a za chaos, ktorý spôsobili v spoločnosti na národnej i medzinárodnej úrovni.
Čo môžeme vyvodiť iného, než že gender ideológia je ďalšou formou antipopulačnej propagandy? Táto ideológia už dlhé roky rozširuje svoje chápadlá a začína dusiť slobodu prejavu i prirodzený odpor voči škodám, ktoré sú spôsobované jednotlivcom a spoločnosti. Ak sa neupravia byrokratické procesy a náhodné bohatstvo, ktoré vytvárajú, a ak sa OSN nevráti k svojim pôvodným a spravodlivým základom, kam povedú, ak nie k mentalite, ktorá je hlboko antihumánna?
Našťastie existuje veľa dôvodov na nádej, v neposlednom rade aj mnohé organizácie, ktoré si uvedomujú konkrétne škody, ktoré transgenderizmus spôsobuje mladým ľuďom, zjavná nepriepustnosť genderových aktivistov voči konštruktívnej spätnej väzbe a pomoc Boha, jeho Cirkvi a ďalších ľudí dobrej vôle.
PODĽA TEBA: ‘Trans Families for Harris’ chváli demokratického kandidáta za podporu LGBT groomingu detí
Tri nižšie uvedené knihy sú obzvlášť jasné a prenikavé pri vysvetľovaní toho, čo sa dnes vo svete deje:
Ryan T. Anderson, Keď sa Harry stal Sally: Responding to the Transgender Moment, Encounter Books, London and New York, 2018-2019.
Mary Eberstadt, Adam a Eva po pilulke: Predslov napísal kardinál George Pell, Ignatius Press: San Francisco, 2023.
Genderová ideológia a pastoračná prax: A Handbook for Catholic Clergy, Counselors, and Ministerial Leaders, edited by Theresa Farnan, Susan Selner-Wright and Robert L. Fastiggi, St. Louis, MO: En Route Books and Media, LLC, 2024, pp. 468.
Francis Etheredge je autorom 17 publikovaných kníh, ďalšia sa pripravuje, 2024-2025, na tému tohto článku: https://enroutebooksandmedia.com/francisetheredge/.