Ježiš v evanjeliu hovorí k zástupu, že vedia čítať znamenia počasia, ale nevedia čítať znamenia časov. (Lk 12, 54 - 59) V našich časoch sa nemusíme pozerať ďaleko, aby sme videli, že všade okolo nás dochádza k morálnemu kolapsu.
Muži a ženy tohto veku robia nesprávne rozhodnutia a zažívajú ich dôsledky. Znamenia doby sú zjavné. Existuje však aj iná cesta, cesta Pána Ježiša. Ako pokrstení kresťania sme všetci poslaní zmeniť klímu tohto veku prostredníctvom ohlasovania evanjelia Ježiša Krista.
Na dôsledky nesprávnych rozhodnutí sa však musíme pozrieť aj vo vlastnom živote. Musíme si úprimne priznať boj, ktorému čelíme, keď sa snažíme rozhodnúť nasledovať Pána - ale často sa rozhodujeme proti nemu. Zápas spočíva v tom, aby sme robili to, čo je dobré - aj keď vieme, že je to správne.
To je boj proti hriechu. Tento boj je súčasťou kresťanstva, a keď si ho uvedomíme a zapojíme sa doň, môže nás v skutočnosti posilniť pre naše poslanie. Teda ak sa naučíme spoliehať na Božiu’milosť.
Svätý Pavol tento boj vyjadril vo svojom liste rímskym kresťanom:
“Bratia a sestry: Viem, že dobro nebýva vo mne, to znamená v mojom tele. Ochota je po ruke, ale konať dobro nie je. Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. Ak teraz robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne prebýva. Objavujem teda zásadu, že keď chcem konať dobro, zlo je na dosah ruky.
V mojom vnútri sa totiž teším z Božieho zákona, ale vo svojich údoch vidím iný princíp, ktorý bojuje so zákonom mojej mysle a berie ma do zajatia zákona hriechu, ktorý prebýva v mojich údoch. Nešťastný som ja! Kto ma vyslobodí z tohto smrteľného tela? Vďaka Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána! (Rim 7, 18-25)”
Tento boj proti hriechu sa vedie každý deň a zapája sa doň naša ľudská sloboda, uplatnenie našej ľudskej voľby. Je tu však jeden problém. Našu slobodu zlomil hriech. Uzdraviť ju môže len Božia’milosť. Pokrok v autentickej slobode si vyžaduje našu neustálu bdelosť v modlitbe a odpovedanie na pravidelnú komunikáciu Pána’jeho božského života, jeho milosti.
Jednou z právd života v tomto svete je, že to, čo si vyberáme, určuje, kým sa staneme. Voľba má dôsledky nielen mimo nás, ale mení nás. To je to, čo nazývame morálnym životom. Katechizmus Katolíckej cirkvi sa zaoberá ľudskou voľbou týmito prenikavými slovami: “Čím viac človek robí to, čo je dobré, tým sa stáva slobodnejším. Neexistuje žiadna skutočná sloboda okrem služby tomu, čo je dobré a spravodlivé. Voľba neposlúchať a konať zlo je zneužitím slobody a vedie k ‘otroctvu hriechu’ (porov. Rim 6, 17)” (KKC#1733)
Keď robíme dobré rozhodnutia, môžeme sa začať učiť rozvíjať návyky, ktoré formujú kresťanský charakter, a to spoluprácou s Božou’milosťou. Obrátenie života je nepretržitý proces. Svätý Ján Pavol vo svojej encyklike o morálnom živote s názvom Výraz pravdy odpovedal na výzvu Druhého vatikánskeho koncilu, aby katolícke morálne učenie znovu zakorenil v Biblii, ktorá je “dušou teológie” (Dei Verbum #24)
V prvej kapitole použil stretnutie Pána’s bohatým mladíkom, aby predstavil morálnu teológiu voľby. Nebol to majetok, ktorý spôsobil, že sa muž’rozhodol odmietnuť Pánovo pozvanie. Bol to jeho neusporiadaný vzťah k nim, ktorý mu bránil v uplatňovaní slobody.
Majetok ho ovládal. Odišiel smutný.
Prostredníctvom tohto stretnutia svätý Ján Pavol II. vysvetľuje cestu k správnemu ľudskému rozvoju a formácii svedomia.
Dva roky po vydaní Výsosti pravdy Ján Pavol vydal ďalší encyklický list s názvom Evangelium Vitae (Evanjelium života). Pokračoval v ňom v práci na položení pevných základov pre správne chápanie významu a dôsledkov ľudskej voľby.
V tomto liste rozoberal hrozby proti dôstojnosti ľudského života, ktoré spôsobila redefinícia slova sloboda, čo nazval “falošným pojmom slobody.”
Tretia časť katolíckeho Katechizmu má názov “Život v Kristovi.” Pripomína, že povolanie muža a ženy je k blaženosti, čo možno preložiť aj ako šťastie. Zaoberá sa morálkou ľudských skutkov, úlohou vášní, správnou formáciou svedomia, pestovaním čností a odmietaním hriechu. Pri vysvetľovaní morálky ľudských skutkov Katechizmus ponúka hlboký pohľad týkajúci sa nesprávneho uplatňovania slobody: “Smrteľný hriech je radikálnou možnosťou ľudskej slobody, ako aj samotná láska.”
Autentická ľudská sloboda sa nikdy nemôže realizovať v rozhodnutiach proti Bohu a proti tomu, čo je dobré. Je to preto, že naša ľudská sloboda je podľa Katechizmu “vzorom Božej slobody”” Katechizmus cituje list Jána Pavla”o morálnom živote Výraz pravdy, aby nám pomohol porozumieť.
“Podľa vzoru Božej“slobody sa sloboda človeka“nepopiera jeho poslušnosťou Božiemu zákonu; ba naopak, len vďaka tejto poslušnosti zostáva v pravde a zodpovedá ľudskej dôstojnosti. Koncil to jasne vyjadril: ‘Ľudská dôstojnosť si vyžaduje, aby človek konal na základe vedomého a slobodného rozhodnutia, ako osobne motivovaný a podnecovaný zvnútra, a nie na základe slepého vnútorného impulzu alebo len vonkajšieho tlaku. Človek dosahuje takúto dôstojnosť, keď sa oslobodí od všetkej podriadenosti svojim pocitom a v slobodnej voľbe dobra sleduje svoj vlastný cieľ účinným a vytrvalým využívaním vhodných prostriedkov." (VS #42)
Nový zákon je plný príkladov tohto spojenia medzi tým, čo si volíme, a tým, kým sa v dôsledku toho stávame. Napríklad cudzoložníkmi sa stávame, keď sa pozeráme na ženu so žiadostivosťou (Mt 5, 28); to, čo vychádza z nášho “srdca” (biblický význam slova srdce je to centrum našej morálnej osobnosti, kde sa uplatňuje sloboda, robia sa ľudské rozhodnutia a formuje sa charakter), nás robí “nečistými” (Mk 7, 14 - 23).
Schopnosť robiť rozhodnutia odráža Imago Dei, Boží obraz, prítomný v každom z nás. Otcovia Druhého vatikánskeho koncilu vo svojom dokumente o poslaní Cirkvi napísali: “Autentická sloboda je výnimočným prejavom Božieho obrazu v človeku.” (GS #17) Sloboda sa musí uskutočňovať s ohľadom na pravdu.
Preto si rast v pravej slobode vyžaduje vzťah s Bohom, ktorý je jej zdrojom a Spasiteľom, ktorý jediný nás môže oslobodiť od zákona smrti, o ktorom píše svätý Pavol. Ježiš sa zaoberal týmto spojením medzi slobodou a pravdou: “Ak zostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás oslobodí.” (Jn 8, 31)
V Priestore pravdy svätý Ján Pavol varoval pred “smrťou pravej slobody.” (#40) V Evanjeliu života písal o slobode’jej “základnom spojení s pravdou” a “vnútorne vzťahovom rozmere.” (#19) V neskoršom encyklickom liste o viere a rozume Fides et Ratio napísal:
“Nejde len o to, že sloboda je súčasťou úkonu viery: je absolútne potrebná. V skutočnosti je to práve viera, ktorá umožňuje jednotlivcom dať dokonalý výraz svojej vlastnej slobode. Inak povedané, sloboda sa nerealizuje v rozhodnutiach urobených proti Bohu.
Ako by totiž mohlo byť prejavom skutočnej slobody odmietanie otvorenosti voči samotnej skutočnosti, ktorá nám umožňuje sebarealizáciu? Muži a ženy nemôžu vo svojom živote uskutočniť dôležitejší čin ako akt viery; práve tu sloboda dosahuje istotu pravdy a rozhoduje sa pre život v tejto pravde." (#13)
Premýšľajme dnes vedome o svojich vlastných rozhodnutiach. Čo ovplyvňuje naše každodenné rozhodnutia? Snažíme sa informovať o uplatňovaní svojej slobody pravdou? Sme si vedomí vplyvu hriechu na náš každodenný život? Bojujeme proti nemu a využívame každú príležitosť na prijatie Božej’milosti?
Čo si vyberáme a kým sa v dôsledku toho stávame? Keď ľutujeme svoj hriech a pripravujeme sa na prijatie Eucharistie pri každej svätej omši, prosme Pána, aby prišiel a usadil sa v nás. Potom, keď ho budeme prijímať na oltári, prosme ho, aby uzdravil našu narušenú slobodu, aby sme si mohli vybrať jeho a jeho cesty.