Pápež František dnes svätou omšou vo Vatikáne oficiálne ukončil synodu o synodalite a vyhlásil, že Cirkev “nemôže zostať sedieť”, ale musí byť “stojacou Cirkvou”, ktorá “si špiní ruky, aby slúžila Pánovi”
Spolu so všetkými účastníkmi synody o synodalite na Námestí sv. Petra’v Bazilike, pápež František predsedal z trónu svätej omši, ktorou sa formálne ukončila synoda, ktorá sa začala v roku 2021.
Čítajte: Záverečný text synody vyzýva na pokračovanie ‘procesu’ so synodálnym ‘počúvaním’ a dialógom
Jeho homília bola veľmi očakávaná, vnímaná ako posledný príhovor pápeža k synode, ktorej predsedal a ktorá v posledných rokoch dominovala životu Cirkvi’. V záverečnom dokumente synody sa totiž uvádza, že hoci sa oficiálne podujatie skončilo, proces sa iba začína: “Synodálny proces sa nekončí ukončením aktuálneho zhromaždenia biskupskej synody, ale zahŕňa aj realizačnú fázu.”
Nechal sa však odradiť od takýchto homiletických očakávaní, František vyslovil odsúdenie cirkevných’praktík a navrhol nový štýl, pričom vychádzal z evanjelia úryvok o stretnutí Krista s Bartimejom, slepým žobrákom sediacim pri ceste, ktorého Kristus uzdravil.
František odsúdil Cirkev, ktorá je slepá a sediaca, a povedal, že “pred otázkami dnešných žien a mužov, výzvami našej doby, naliehavosťou evanjelizácie a mnohými ranami, ktoré trápia ľudstvo, sestry a bratia, nemôžeme zostať sedieť.”
“Sediaca Cirkev,” pokračoval, “ktorá sa takmer bez toho, aby si to uvedomovala, vzďaľuje od života a uzatvára sa na okraj reality, je Cirkev, ktorá riskuje, že zostane v slepote a usadí sa vo vlastnej malátnosti.”
Podčiarkol, že Cirkev už nie je schopná rozpoznať globálne problémy, a František povedal, že “ak zostaneme sedieť vo svojej slepote, naďalej nebudeme vidieť naše pastoračné naliehavosti a mnohé problémy sveta, v ktorom žijeme.”
Potvrdil, že synoda o synodalite vyzýva Cirkev, aby “volala” ku Kristovi ako Bartimej. To sa deje, povedal František, tým, že Cirkev “prijíma volanie všetkých žien a mužov na zemi: volanie tých, ktorí túžia objaviť radosť evanjelia, a tých, ktorí sa namiesto toho odvrátili; tiché volanie tých, ktorí sú ľahostajní; volanie tých, ktorí trpia, chudobných, marginalizovaných, detských pracovných otrokov zotročených v toľkých častiach sveta na prácu; zlomený hlas, počúvanie tohto zlomeného hlasu tých, ktorí už ani nemajú silu volať k Bohu, pretože nemajú hlas alebo pretože rezignovali.”
“Nepotrebujeme,” povedal, “sediacu a rezignovanú Cirkev, ale potrebujeme Cirkev, ktorá sa ujme volania sveta a – chcem povedať, že možno niektorých ľudí to šokuje – Cirkev, ktorá si zašpiní ruky, aby slúžila Pánovi.”
A “synodálna Cirkev” je tá, ktorá nasleduje Krista “po ceste” a je “stojacou Cirkvou.”
Odrážajúc opakujúci sa bod rokovania synody, František na záver opísal novosynodálnu Cirkev ako “spoločenstvo, ktorého prvenstvo je v dare Ducha, ktorý nás všetkých robí bratmi v Kristovi a pozdvihuje nás k nemu.”
Záverečný dokument viacročnej synody bol vydaný 26. októbra. František nenapíše apoštolskú exhortáciu, ale namiesto toho schválil text, čo znamená, že podľa jeho vlastnej 2018 Apoštolskej konštitúcie Episcopalis communio, akonáhle je záverečný dokument synody “výslovne schválený rímskym pápežom, záverečný dokument sa zúčastňuje na riadnom magistériu Petrovho nástupcu.”
Text obsahuje množstvo bodov, o ktorých sa hovorí, a niektoré povinné prvky pre zmenu každodenného života a riadenia Cirkvi”v súlade so “synodalitou.” Toto slovo text kladie ako silne zamerané na “počúvanie” všetkých&rdash;, čo znamená hľadanie spôsobov, ako dosiahnuť, aby sa tí, ktorých text označuje za “marginalizovaných”, cítili prijatí – a ekumenizmus.
V úvode synody v roku 2021 František citoval teológa Druhého vatikánskeho koncilu otca Yvesa Congara a vyzval k “inej Cirkvi” vďaka synode. Úzke prepojenie medzi synodou a Druhým vatikánskym koncilom sa neustále zdôrazňovalo počas celého procesu a záverečný text synody’to opätovne zdôrazňuje.
“Zakorenená v Tradícii Cirkvi, celá synodálna cesta sa odohrávala vo svetle koncilového magistéria,” uvádza sa v dokumente.
Kľúčovými slovami od samého začiatku, v prvých dokumentoch, boli “počúvanie, dialóg,” zatiaľ čo slová ako “zdieľanie… obrátenie… byť inkluzívny… putovať spoločne… medzináboženský dialóg…” sa tiež výrazne vyskytovali. Vzhľadom na to bola synoda od začiatku niektorými katolíckymi teológmi označovaná za obsahujúcu “zásadný omyl” kvôli načúvaniu nekatolíkom o tom, ako by mala Cirkev žiť.
Pozoruhodné je, že v záverečnom texte synody’sa ozýva nedávne slová kardinála Victora Manuela Fernándeza, keď povedal, že “otázka prístupu žien’k diakonskej službe zostáva otvorená,” napriek katolíckej náuke neomylne uvádza, že táto otázka je uzavretá.
Takisto zdôrazňuje túžby po väčšom ekumenizme a synodálnom štýle riadenia na všetkých úrovniach Cirkvi, vrátane pápežského úradu. Určité ďalšie obmedzenia by sa týkali pápežskej moci, pričom v texte sa tvrdí, že pápež nemôže “ignorovať smer, ktorý vznikne na základe riadneho rozlišovania v rámci konzultačného procesu, najmä ak sa tak deje prostredníctvom participatívnych orgánov.”
Takéto zmeny na živote Cirkvi by sa prejavili aj na miestnej, provinčnej a národnej úrovni, keďže zavedenie rôznych štýlov rád “musí byť povinné,” uvádza sa v dokumente.
To sa uskutoční s cieľom uskutočniť “decentralizáciu,” a zaviesť “synodalitu.”
ČÍTAŤ: Záverečný text synody vyzýva na pokračovanie ‘procesu’ so synodálnym ‘počúvaním’ a dialógom
Takéto kroky, hoci ich synoda vrelo víta, však nie sú bez kritiky. V roku 2018 Kardinál Raymond Burke poznamenal, že “synodalita” sa “stala akoby sloganom, ktorý má naznačovať akýsi druh novej cirkvi, ktorá je demokratická a v ktorej je autorita rímskeho pápeža relativizovaná a oslabená — ak nie zničená.”
Upozornil, že niektorí, “nechápajúc správne pojem synoda[,] by si mohli myslieť, napríklad, že Katolícka cirkev sa teraz stala akýmsi demokratickým orgánom s akousi novou ústavou.”
Aby ste si mohli prečítať, čo sa dialo v každej fáze synody v uplynulom mesiaci v Ríme, nájdite na LifeSite’plné spravodajstvo zo synody o synodalite tu, a tiež na X konte vatikánskeho korešpondenta LifeSite’