Hollywoodsky herec a producent Mel Gibson, ktorý je katolík, pre LifeSite povedal, že plánuje televízny seriál o obliehaní Malty v roku 1565. Toto obliehanie viedlo k rozhodujúcej bitke pri Lepante (1571), ktorou kresťanstvo zatlačilo moslimské dobývanie kresťanských krajín.
V komentároch pre LifeSite Mel Gibson vysvetlil, že on a jeho tím “napísali 3 hodiny seriálu s názvom Obliehanie” a že tento seriál “sa zábavnou a náučnou formou zaoberá obliehaním Malty.” Gibson ďalej dodal, že projekt je zatiaľ v “začiatkoch, ale preskúmali sme miesta.”
V septembri denník Times of Malta informoval, že Mel Gibson a 10 členov tímu navštívili na 5 dní Maltu a stretli sa s premiérom Robertom Abelom, s ktorým diskutovali o svojom projekte a možných miestach výroby.
Koncom septembra Gibson hovoril s Movieweb.com a prezradil ďalšie podrobnosti o tomto projekte.
“Pracujem na limitovanom televíznom seriáli o obliehaní Malty, čo je neuveriteľný príbeh, a je len jedno miesto, kde sa to dá nakrútiť. Myslím tým na Malte," uviedol Gibson. Pri opise tejto bitky vysvetlil, že “práve tam sa to stalo, v týchto pevnostiach, kde 700 rytierov bránilo Maltu pred náporom Turkov; a Sulejman poslal 40 000 mužov a lodí a, wow, rytieri zvíťazili. Takže dosť šialené.”
Gibson je producentom seriálu, ale zatiaľ nevie, či bude mať čas zahrať si jednu z úloh. Dodal, že na scenári “pracoval s dosť talentovaným scenáristom”. “Je to”skvelý príbeh,” uzavrel Gibson.
Gibson v súčasnosti pracuje aj na pokračovaní svojho filmu Umučenie Krista s názvom Vzkriesenie.
Historické obliehanie Malty
LifeSite oslovil čerstvo vysväteného kňaza maltského pôvodu, otca Zachariáša Portelliho, a požiadal ho, aby pre nás napísal príbeh veľkého obliehania (celý text nájdete nižšie). V jeho rozprávaní. Otec Portelli ukazuje, akí verní boli títo rytieri, ktorí išli do boja s istotou, že to povedie k ich smrti. Kňaz vysvetľuje, že mnohí z týchto rytierov boli muži hlbokej oddanosti, ochotní preliať svoju krv za vieru. Dokonca aj ozdoby na ich náprsných štítkoch a mečoch vyjadrovali ich vieru.
Príklad tu je náprsný štít vodcu bitky Jeana Parisota de Valette, na ktorom je vyobrazený svätý Ján Krstiteľ so slovami “Ecce Agnus Dei.”
Ako príklad vernosti niektorých z týchto rytierov páter Portelli rozpráva, ako jeden z nich, Fra’ Roberto, “počas obliehania obchádzal mnohé stanovištia s krucifixom v jednej ruke a mečom v druhej, kázal a prosil všetkých, aby bojovali za vieru Ježiša Krista a dobre zomreli.”
Prečo 700 rytierov spolu s niekoľkými španielskymi vojakmi zvíťazilo v tomto obliehaní nad prevahou nepriateľa a udržalo ostrovné pevnosti pred náporom? Portelli to komentuje: “Skutočnosť, že kresťanské sily boli v početnej prevahe, [inšpiruje] k otázke: ‘Ako z toho vyšli víťazne?"’ Obrana ostrova nespočívala len v hrubých kamenných baštách a pevnostiach, [a] ani len v pušnom prachu a meči. Všetky tieto veci spolu a mali značný vplyv, [ale] nič nebolo účinnejšie ako horlivosť za vieru v srdci každého človeka, ktorý bojoval.”
Predtým, než si predstavíme otca Františka, ktorý bol v roku 1848 vdp. Portelliho’celý text, dozvieme sa v krátkosti, ako sa k tejto konkrétnej bitke z roku 1565 vyjadruje Henry Sire, bývalý člen Maltézskeho rádu a autor Diktátora pápeža aj Maltézski rytieri: vzkriesenie. Láskavo odpovedal na naše otázky a pre LifeSite uviedol:
V roku 1565 Jánovi rytieri odolali štvormesačnému obliehaniu Malty sultánom Sulejmanom. O jeho význame azda najlepšie svedčí skutočnosť, že Sulejman považoval za potrebné na rytierov vôbec zaútočiť. V roku 1522 ich ten istý sultán vyhnal z ich ostrova Rhodos a umožnil im stiahnuť sa s vojnovými poctami. V nasledujúcich 43 rokoch sa však rytieri, usadení vo svojej novej pevnosti na Malte, ukázali ako taký tŕň v oku Sulejmanovej’ríše, že považoval za potrebné vyslať obrovskú armádu, aby s nimi raz a navždy skoncovala.
V medziobdobí Sulejman pokračoval vo svojich výbojoch, zničil Uhorsko, ohrozoval Viedeň a poslal svoje loďstvo hlboko do západného Stredomoria. Osmanská ríša bola oveľa mocnejšia, než keď dobyla Rodos, a predstavovala najvážnejšiu hrozbu, ktorej čelila kresťanská Európa.
Ak ide o to, prečo Maltézsky rád napriek tomu zvíťazil, pán Sire vysvetlil, že “kľúčom k tomuto víťazstvu bola oddanosť Jánskych rytierov, náboženského rádu vojakov založeného v čase križiackych výprav, aby bojovali za kresťanskú vec proti moslimskému nepriateľovi. Je to ponaučenie pre našu dobu, keď je hrozba pre kresťanstvo väčšia než kedykoľvek predtým od čias vrcholu Sulejmanovej moci. Keď sa prebudíme zo súčasného spánku spokojnosti, možno uvidíme, ako sa znovu zakladajú rehoľné rády na boj proti nepriateľovi, ktorý je teraz hrozivejší ako kedykoľvek predtým.”
ČÍTAJTE: Mel Gibson navrhuje, že’bude voliť Trumpa, odsudzuje ‘odpornú’ Kamalu Harrisovú
Pozrite si tu nasledujúci dlhší opis otca Portelliho’bitky o Maltu. Ďakujeme mu za jeho poskytnutie stránke LifeSite.
Voltaire sa v katolíckych kruhoch, najmä v tých veriacich, neteší často veľkej úcte. Ale hoci sa vyjadroval s opovrhnutím k niektorým praktikám a viere v rámci katolicizmu, v rytierskom ráde svätého Jána [1]videl hodnotu a rytierstvo, čo je jasne vidieť v jeho hre La Fanfarlo. Raz vyhlásil, že “nič nie je známejšie ako obliehanie Malty.” Rád svätého Jána, dnes známejší ako Maltézski rytieri, bol založený v roku 1113 pápežskou bulou “Pie Postulatio Voluntatis.” Pôvodne mali rytieri za úlohu starať sa o chorých a pomáhať skupinám, ktoré putovali do Svätej zeme. Časom nadobudli aj vojenský charakter v dôsledku udalostí, ktoré si vyžadovali, aby sa chopili zbraní.
Obliehanie Malty, známe aj ako Veľké obliehanie, sa vzťahuje na bitku, ktorá sa odohrala od mája do septembra 1565 na ostrove Malta. Táto bitka bola prudkou vojnou medzi rytiermi Rádu svätého Jána a Osmanskou ríšou. Osmani už v roku 1522 získali od rádu ostrov Rodos. To, čo sa ukázalo ako víťazstvo Osmanov, sa prekvapivo čoskoro ukázalo ako prehra, keď v roku 1530 cisár Karol V. postúpil maltské ostrovy rytierom v nádeji, že budú brániť tieto strategicky dôležité ostrovy. To znamenalo, že stredné a západné Stredomorie bude teraz pre osmanskú flotilu ešte väčšou výzvou na plavbu.
Rytieri sa spočiatku zdráhali prijať Maltu z rôznych dôvodov, napríklad kvôli suchej, garigue [otvorenej krovinatej krajine], krajine. Napriek tomu mala na severnej strane dva veľké a prirodzene vytvorené prístavy, kde mohli rytieri zakotviť svoju flotilu. Práve v okolí prístavov sa v roku 1565 odohrala jedna z najväčších bitiek v dejinách. Pred veľkým obliehaním v roku 1565 sa Osmani v roku 1551 pokúsili zaútočiť na Maltu. Po niekoľkých dňoch sa vzdali a zamerali sa na ostrov Gozo a následne na posádku rytierov umiestnenú v Tripolise.
Jedným z hnacích faktorov obliehania bolo náboženstvo. Rytieri sa považovali za obrancov kresťanstva, čo sa prejavovalo v spôsobe, akým sa starali o chorých a bránili pútnikov.
18. mája 1565 sa na obzore objavila osmanská flotila, ktorá mala 193 plavidiel [2]. Bola to jedna z najväčších armád, aké sa kedy v histórii zhromaždili.[3]A tak sa to začalo: na druhý deň sa osmanské vojská vylodili. Veľké obliehanie nebolo len bitkou, v ktorej sa jedna strana pokúšala ovládnuť územie druhej strany’a. Osmanské sily boli odhodlané zničiť rád svätého Jána.
Keď išlo o bitky, náboženské obrazy boli čo najviac prítomné a vnútorná viera rytierov sa navonok prejavovala v zbraniach, ktoré používali, a v zbroji, ktorú nosili. Rytieri si často objednávali personalizované brnenia so zložitou prácou, ktorá na nich zobrazovala náboženské symboly a obrazy. Milánska rodina Negroli, medzi ktorej klientov patrili významné osobnosti ako Karol V. a rodina Della Rovere, bola jedným z hlavných dodávateľov brnenia a zbraní pre rytierov a vytvorila úžasné brnenia s náboženskými vyobrazeniami, z ktorých mnohé existujú dodnes.
Jednou z najvýznamnejších postáv počas Veľkého obliehania bol veľmajster Jean Parisot de Valette. Na náprsnom pancieri jeho brnenia je okrem iného vyobrazený svätý Ján Krstiteľ a slová “Ecce Agnus Dei.” Na ďalších náprsných pancieroch boli zobrazené rôzne náboženské obrazy, napríklad Panna Mária držiaca Dieťa Ježiša.
Pri analýze náboženského kontextu tejto veľkej bitky je dôležité vziať do úvahy spôsob, akým boli použité náboženské obrazy a symboly. Mnohí rytieri dokonca zašli tak ďaleko, že na svoje meče, ktoré boli, samozrejme, hlavnou zbraňou v situáciách boja zblízka, umiestnili náboženské rytiny. Niektoré príklady rytín a vzorov boli frázy ako “In te Domine speravi” [“V teba, Pane, vkladám svoju dôveru”] a ružencové rukoväte mečov.
Kým existuje mnoho dôvodov, prečo rytieri zvíťazili nad osmanskou armádou, viera v Boha a kresťanská povinnosť brániť ju im priniesla rešpekt mnohých. Pojem ‘Rytieri’ sa často používa v kolektívnom význame, keď sa hovorí o tých, ktorí boli členmi rádu. Pritom netreba zabúdať, že každý rytier bol človek s individuálnym pôvodom a životným príbehom.
Na druhej strane nesmieme zabúdať na jasné rozlišovanie medzi vierou a zbožnosťou. Kým na pobožnostiach sa zúčastňovali všetci rytieri, praktizovanie viery bolo zodpovednosťou každého jednotlivca.
Existuje mnoho príkladov, ktoré možno nájsť o statočných rytieroch, ktorí vydali krásne svedectvo o svojej viere uprostred krvavej lázne obliehania: napríklad Fra’Francesco Lanfreducci a Fra’Melchor de Monserrat, ktorí obaja zahynuli pri pevnosti sv. Elmo.
O Lanfreduccim vieme z rôznych správ, že jeho viera bola významným aspektom jeho rytierskej identity. Dalo by sa predpokladať, že od rytierov rádu sa automaticky očakáva, že budú príkladom veriacich mužov. Hoci je takéto očakávanie oprávnené, keď človek čelil hordám Osmanov, vyžadovalo si to veľkú odvahu, aby zostal silný a presvedčivo niesol svoju vieru. Lanfreducciho’viera inšpirovala aj ostatných rytierov a vojakov umiestnených v pevnosti Saint Elmo.
Tak ako mnohí iní rytieri, ktorí sa pevne držali viery, aj Lanfreducci vnímal obliehanie ako svätý boj proti Osmanskej ríši, ktorá bola považovaná za priamu hrozbu pre kresťanstvo. Ako veriaci sme vystavení mnohým okolnostiam, ktoré preverujú našu vieru. [Pre tých, ktorí nosili] ťažké brnenie a boli pod neustálym bombardovaním, bolo jasné, že toto je najvyššia skúška viery. Za takýchto okolností je úplne pochopiteľné, že viera každého bude na pokraji síl. Ako mnohí rytieri, aj Lanfreducci prijal myšlienku mučeníctva, pretože pochopil, že zomrieť v boji za svoju vieru prinesie veľa ovocia v podobe triumfu viery. Iný rytier, známy jednoducho ako Fra’ Roberto, chodil počas obliehania po mnohých stanovištiach s krížom v jednej ruke a mečom v druhej, kázal a prosil všetkých, aby bojovali za vieru Ježiša Krista a dobre zomreli. [4]
Ďalšou významnou osobnosťou, ktorej horlivosť za vieru sa jasne prejavila, je Fra’ Melchor de Monserrat. Bol známy ako zbožný rytier a veľmajster de Valette ho chválil ako čestného muža. Zostal v pevnosti Saint Elmo, kde čelil istej smrti, a keď sa zrútil bastiónový múr, zasiahlo ho delostrelectvo a následne ho pochovalo pod hromadou sutín. Keď jeho telo objavili, mal na sebe ešte stále celú zbroj a ruky mal v modlitebnej polohe. [5] Viera a odvaha, ktorú títo muži preukázali, bola skutočne ohromujúca. Skupina, ktorá bola umiestnená v pevnosti Saint Elmo, spolu so skupinou prevažne španielskych vojakov, ktorí preplávali loďou, vedeli, že idú na smrť. Sily brániace Maltu mali približne 6 500 ľudí. Tento počet tvorili obyvatelia ostrovov, vojaci zo zahraničia a len niekoľko stoviek rytierov, približne 500. Osmanské sily mali približne 50 000 príslušníkov. [6]
Vedelo sa, že medzi vojakmi v pevnosti Saint Elmo aj mimo nej je pevnosť a viera tých, ktorí ju bránia, odsúdená na zánik. Napriek tomu dvanásť talianskych rytierov požiadalo veľmajstra de Valette, aby im umožnil prejsť cez prístav a pripojiť sa k posádke v pevnosti Saint Elmo, pričom uviedli, že chcú “splniť svoje sľuby Bohu a rádu.”[7]
Rytieri, samozrejme, neboli vždy verní a medzi Malťanmi si v niektorých ohľadoch získali povesť krutých vládcov. Napriek tomu Malťania videli v niektorých rytieroch aj veľké príklady viery a vďaka tejto viere sa cítili rytierom blízki. To sa výrazne prejavilo počas obliehania.
Pri jednej príležitosti istý Malťan, ktorý hovoril rôznymi jazykmi a bojoval na strane Osmanov, zakričal na niektorých svojich krajanov, ktorí na rozdiel od neho bojovali na strane rytierov. Oslovil dvoch mužov menom Paulo Micho a Paulo Daula, dobrých, starších pánov. Keď sa im predstavil, vyhlásil, že pre rytierov niet nádeje, pretože osmanskí vodcovia vedia, že Malťania sa chcú oslobodiť od rytierov, ktorí s nimi kruto zaobchádzajú. Uviedol tiež, že Osmani si uvedomujú, že rytierov a ich prívržencov je len niekoľko tisíc a že nemajú žiadne pomocné sily zo zahraničia. S týmto vedomím sa ich pýtal, prečo nepovstanú a nepostavia sa proti rytierom. Veď Osmani v mene sultána sľubovali, že Malťanom bude pod Osmanskou ríšou lepšie a že pod rytiermi sú všetci sluhovia. Odpoveď, ktorá nasledovala od starších maltských pánov, bola jasná: “Radšej budeme otrokmi svätého Jána ako spoločníkmi sultána!” [8]
Skutočnosť, že kresťanské vojská boli v početnej prevahe, inšpiruje k otázke: ‘Ako vyšli víťazne?" ’ Obrana ostrova nespočívala len v hrubých kamenných baštách a pevnostiach, ani len v pušnom prachu a meči. Všetky tieto veci spolu a mali značný vplyv, ale nič nebolo účinnejšie ako zápal pre vieru v srdci každého človeka, ktorý bojoval. Ich horlivosť bola tak hlboko zakorenená, že aj po obliehaní sa trestala akákoľvek forma kompromisu, ako to bolo v prípade istého Taliana, ktorý bol popravený za to, že navrhol, aby sa dosiahol kompromis medzi osmanskými vodcami a Rádom sv. [9]
Kresťanské sily sa neprestajne modlili a 8. septembra 1565, na sviatok Narodenia Panny Márie, začali Osmani poľavovať a na druhý deň sa veľká časť osmanskej armády stiahla z okolia Birgu. Osmani utrpeli veľké straty a začali im dochádzať zásoby. Osmani boli už od začiatku v nevýhode, dom rozdelený sám proti sebe, pričom dvaja pašovia sa nezhodli na tom, ako postupovať pri útoku. [10]
Tieto podmienky spolu s Božou prozreteľnosťou zabezpečili kresťanom víťazstvo. Po skončení obliehania sa vysokopostavení úradníci v ráde postarali o to, aby sa konali ďakovné modlitby. Veľmajster teraz nariadil, aby sa všetky zástavy a štandardy, ktoré boli zajaté, položili v kostole svätého Vavrinca v Birgu za slávnosti, na konci ktorej sa spievalo slávnostné ‘Te Deum’. Počet obetí na strane kresťanských síl predstavoval približne 9 500 ľudí. Jánov rád sa už nikdy nestretol s bitkou takého rozsahu, ako bolo Veľké obliehanie, a na Malte zostal až do roku 1798.
História je plná udalostí, pri ktorých sa zdalo, že všetka nádej je stratená, a hoci je len málo udalostí, ktoré sa môžu porovnávať s hrôzou a rozsahom Veľkého obliehania Malty, ich príbehy sú podobné: vyslobodenie od zla prostredníctvom neustálych prosieb a modlitieb pri pevnom zotrvaní vo viere.
Blahoslavený Gerard, zakladateľ suverénneho vojenského a špitálskeho rádu svätého Jána z Jeruzalema, z Rodosu a z Malty, modli sa za nás. Všetci svätí mučeníci, ktorí ste zomreli pri obrane viery, modlite sa za nás.
Čítajte: Pápež František: Trajektória moci, zrady a kontroverzie
[1] Voltaire, Filozofický slovník. Vol.3 Pt.1 Sec 2
[2] Histoire des Chevaliers de l’ordre de S. Iean de Hierusalem
[3] Francesco Balbi di Correggio. Obliehanie Malty, 1565. S. 117
[4] Iacomo Bosio “Dell’istoria della sacra religione et Illma militia di San Giovanni Gierosolimitano” Parte Terza (1602). 570-571.
[5] Francesco Balbi di Correggio. Obliehanie Malty, 1565. S. 47
[6] Tamže, 83
[7] Francesco Balbi di Correggio. Obliehanie Malty, 1565. S.109
[8] Balbi di Correggio, Francesco. Obliehanie Malty, 1565. S.109
[9] Balbi di Correggio, S.189
[10] Tamže, S.17