7BD188CA-7F9A-447B-B89E-6D68858F6156-scaled-e1730204788879-810x500.jpeg

Vatikánska komisia tvrdí, že cirkev má "nedostatky" pri riešení prípadov sexuálneho zneužívania

13
Kultúra smrti

Vatikánska komisia na ochranu maloletých vydala prvú prelomovú výročnú správu o postupoch Cirkvi v oblasti ochrany detí, v ktorej poukázala na súčasné nedostatky a načrtla sedem oblastí na zlepšenie.

Pápežská komisia na ochranu maloletých (PCPM) Tutela Minorum vydala v desiatom roku svojej existencie prvú správu, v ktorej hodnotí postupy a politiky Katolíckej cirkvi v oblasti ochrany detí a zraniteľných osôb. Správa, ktorá vznikla na základe priamej žiadosti pápeža Františka, skúmala politiky Rímskej kúrie vo Vatikáne, biskupských konferencií, ktoré počas konzultačného obdobia uskutočnili návštevy ad limina, a dvoch rehoľných kongregácií.

Prefekt Tutela Minorum kardinál Sean O’Malley pri vydávaní správy hovoril o uplynulých 40 rokoch ako o “klamnom období, v ktorom cirkevní predstavitelia tragicky zlyhali pri tých, ktorých sme povolaní pásť.”

“Je to neprofesionálne obdobie, v ktorom cirkevní predstavitelia prijímajú rozhodnutia bez akéhokoľvek dodržiavania zásad, postupov alebo základných noriem starostlivosti o obete,” dodal. “Je to temné obdobie, v ktorom nedôvera bráni Cirkvi’byť svedkom Krista.”

Takisto poďakoval práci médií za ich “úlohu, ktorú zohrali pri prinútení Cirkvi konfrontovať sa s našou hroznou históriou zneužívania.”

Zpráva “umožní Cirkvi ponúknuť obetiam a ich komunitám úprimnú správu o pokroku a pretrvávajúcich nedostatkoch v priebehu času – spolu s odporúčaniami pre tých, ktorí sú v pozícii, aby tieto nedostatky vyplnili,” povedala Maud de Boer-Buquicchio, ktorá predsedá projektu výročnej správy.

Obsah správy’

Prevratný text ponúka odporúčania pre každý z rímskych kuriálnych orgánov, biskupských’konferencií a rehoľných inštitúcií, ktoré boli preskúmané v roku 2023, pričom budúce správy v nasledujúcich rokoch postupne preskúmajú všetky biskupské’konferencie a kuriálne úrady.

Zpráva – možno neprekvapivo – sa nedotýka potenciálnej úlohy pápeža zasahovať v prípadoch zneužívania, čo bolo veľkou súčasťou škandálu okolo kauzy Rupnik, McCarrickovho škandálu a v súčasnosti prebiehajúceho škandál Principi, hoci František vždy popieral, že by zasahoval s cieľom chrániť klerikov, ktorí zneužívajú.

Jedným zo skúmaných kuriálnych orgánov je Dikastérium pre náuku viery, pod ktorého širšou záštitou PCPM pôsobí, pričom si oficiálne zachováva nezávislosť v činnosti. DDF je zodpovedné za riešenie všetkých prípadov zneužívania v Cirkvi a začiatkom tohto roka úradník uviedol, že približne 77 percent prípadov zneužívania sa týka maloletých.

PCPM zdôraznila “problémy” v činnosti DDF”vrátane “zdĺhavých kanonických konaní”, ktoré “môžu byť ďalším zdrojom opätovnej traumatizácie obetí.Zdôraznila tiež potrebu transparentnosti v štýle fungovania DDF’čo bolo kritizované advokátmi.

Dalej identifikovala, že zo skúmaných biskupských konferencií’má určitý počet z nich “významné kultúrne bariéry pri oznamovaní zneužívania, ktoré bránia procesu spravodlivosti.”

Správa vo svojich celkových zisteniach uvádza sedem hlavných problémov:

Cieľ správy a budúcnosť

Komisia píše, že jej správa je “určená ako aplikácia duchovných postupov potrebných pre tie prípady, keď Cirkev čelí rozšírenému zlu, zneužívaniu a vykorisťovaniu v Cirkvi.”

Správa, píše PCPM, prichádza ako súčasť “procesu pokračujúceho obrátenia”, ktorý pozostáva z dvoch etáp.

Prvá etapa zahŕňala “prechod od čias rozsiahleho sexuálneho zneužívania, ktoré sa často nesprávne riešilo a utajovalo – k novému obdobiu, keď politika ochrany, ohlasovania, vyšetrovania a starostlivosti o obete/preživších spôsobuje, že zneužívanie je zriedkavé a poskytuje primerané reakcie.”

Druhou časťou “prebiehajúcej konverzie” je “náležité riešenie následkov období rozsiahleho zneužívania a nesprávneho riešenia prípadov, a to poskytnutím alebo uľahčením starostlivosti o obete/živých a riešením dopadov na celú Cirkev.”

Text nepriamo obviňuje Cirkev alebo jednotlivcov v nej z toho, že umožnili šírenie zneužívania, keďže píše, že “zrieknutie sa zla si vyžaduje prvý prechod odvrátenia sa od praktík, ktoré uľahčujú, tolerujú a umožňujú rozšírené zneužívanie, a to prostredníctvom uznania pravdy, poskytnutia alebo uľahčenia spravodlivosti a odškodnenia obetiam/ pozostalým a uskutočnenia osobných a inštitucionálnych reforiem, ktoré poskytnú záruky, že sa zneužívanie nebude opakovať.”

Zdôrazňovaný proces zmeny cirkevných’postupov je zameraný “najprv na cirkevné autority a potom na celý Boží ľud,” napísala PCPM.

Správa však zároveň upozornila, že by sa nemala chápať ako “audit výskytu zneužívania v cirkevnom kontexte.”

PCPM vyjadrila želanie, aby sa budúce správy “zaoberali výskytom zneužívania, vrátane otázky pokroku pri znižovaní a prevencii zneužívania.”

Dokument prichádza niekoľko dní po ročnom výročí, keď Vatikán obnovil vyšetrovanie v prípade zneucteného bývalého jezuitu pátra Marka Rupnika, ktorý je obvinený zo spáchania obrovského množstva rôznorodých foriem zneužívania, vrátane sexuálneho a duchovného.

Čítajte: Pápež František žiada Vatikán, aby preskúmal prípad údajného sériového zneužívateľa pátra Marka Rupnika. Rupnika

Vyšetrovaním sa zaoberá DDF, po pozoruhodnom zásahu komisie’v septembri 2023, aby sa vyšetrovanie prípadu Rupnika znovu začalo.

Komisia’vyšetrovacia práca spochybnená

Komisiu však trochu trápia aj obvinenia, že nie je schopná efektívne plniť svoj účel. Vysokopostavení členovia v posledných rokoch odstúpili, pričom sa odvolávali na kultúrny odpor voči uskutočneniu zmien vo Vatikáne v otázke zneužívania.

Napr. vlani na jar významný člen malého tímu, páter Hans Zollner, SJ, oznámil svoj odchod z komisie 29. marca a prechod do Rímskej diecézy ako konzultant pre ochranu. Zollner uviedol “problémy, ktoré je potrebné naliehavo riešiť a ktoré mi znemožnili pokračovať ďalej” ako člen skupiny. 

Zollner uviedol, že bol “čoraz viac znepokojený” tým, ako komisia pracuje v oblastiach “zodpovednosti, dodržiavania predpisov, zodpovednosti a transparentnosti.”Uviedol “nedostatok jasnosti” v súvislosti s novými menovaniami a “nedostatočnú ”finančnú zodpovednosť.”

Kňaz tiež nepriamo kritizoval pápežove”kuriálne reformy a povedal, že “nevie o žiadnych predpisoch, ktoré by upravovali vzťah medzi komisiou a Dikastériom pre náuku viery.”

Čítajte: Vatikánsky summit o sexuálnom zneužívaní kope do zeme

Kardinál O’Malley najprv pochválil prácu Zollnera’v komisii, ale potom v dodatku po zverejnení Zollnerovho’verejného vyhlásenia sa ohradil voči kritike jezuitu’na adresu skupiny. O’Malley povedal, že je “prekvapený, sklamaný,” a “dôrazne” nesúhlasí so Zollnerovými’verejne publikovanými “tvrdeniami, ktoré spochybňujú účinnosť komisie.”

Obidvaja zdieľame názor, že ochrana detí a zraniteľných osôb zostáva v centre poslania Cirkvi’a komisia bude naďalej prejavovať toto presvedčenie. V najbližších týždňoch má komisia naplánované plenárne zasadnutie, počas ktorého sa budeme môcť týmito a ďalšími otázkami zaoberať podrobnejšie ako skupina.

Odchod Zollnera’bol všeobecne považovaný za významnú stratu pre komisiu a prišiel po tom, čo v roku 2017 odstúpila aj bývalá členka komisie Marie Collinsová, ktorá prežila zneužívanie. Collinsová, členka skupiny od jej vzniku, citovala “kultúrny odpor” vo vatikánskom orgáne:

Neochota niektorých členov vatikánskej kúrie implementovať odporúčania alebo spolupracovať s prácou komisie, keď cieľom je zlepšiť bezpečnosť detí a zraniteľných dospelých na celom svete, je neprijateľná.

Collins hovoril o “neustálych neúspechoch” komisie, ktoré boli “priamo spôsobené odporom niektorých členov vatikánskej kúrie voči práci komisie. Nedostatok spolupráce, najmä zo strany dikastéria, ktoré sa najviac zaoberá prípadmi zneužívania, bol hanebný.”

Na otázku o dnešnom vzťahu PCPM’so Zollnerom, O’Malley hovoril o tom, že je pozitívny.