Pomôžte dopraviť do Gazy nákladné autá s pomocou: V septembri viceprezidentka Kamala Harrisová v Bielom dome uviedla niekoľko bodov, ako bude riešiť ukrajinsko-ruskú vojnu: “Budem pracovať na tom, aby Ukrajina v tejto vojne zvíťazila.… Putin začal túto vojnu a … Putin by sa mohol zamerať na Poľsko, pobaltské štáty a ďalších spojencov NATO.… [N]iektorí v mojej krajine … požadujú, aby Ukrajina prijala neutralitu, a požadovali by, aby sa Ukrajina vzdala bezpečnostných vzťahov s inými krajinami." Tieto návrhy sú rovnaké ako tie Putinove.”
Ale sú to tie isté Biden-Harrisove taktiky a politiky, ktoré vyvolali vojnu.
Harris obviňuje z vojny ruského prezidenta Vladimira Putina. Ale bezprostredný zdroj rusko-ukrajinského konfliktu siaha za Putina, k rozpadu sovietskeho impéria a ešte skôr.
Čítajte: Donald Trump zvolený za prezidenta po rozhodujúcom víťazstve nad Kamalou Harrisovou
Koniec studenej vojny
Koncom októbra 1989 sa rozpadol slávny Berlínsky múr ako deliaca čiara medzi socialistickou Nemeckou demokratickou republikou (NDR) a západným Nemeckom, ktorý vtedajší bývalý sovietsky vodca Michail Gorbačov nazval “múrom nedôvery”.
Očividne Gorbačov s takmer 400 000 vojakmi vo východnom Nemecku mohol zjednotenie zastaviť. Západní predstavitelia však ruských lídrov ubezpečovali, že sa nemajú čoho obávať. Americký minister zahraničných vecí James Baker povedal Gorbačovovi, že rozširovanie NATO bude pokračovať, “ani o centimeter na východ.” Nasledujúci deň západonemecký kancelár Helmut Kohl ubezpečil Gorbačova, že “NATO by nemalo rozširovať sféru svojej činnosti.”
The Los Angeles Times poznamenal, “O necelý týždeň neskôr sovietsky prezident Michail Gorbačov súhlasil so začatím rokovaní o znovuzjednotení. Žiadna formálna dohoda nebola uzavretá, ale zo všetkých dôkazov vyplýva, že quid pro quo bolo jasné: Gorbačov pristúpil na západné usporiadanie Nemecka’a USA obmedzia rozširovanie NATO’… Rozširujúci sa dáždnik NATO’neospravedlňuje Putinove’… vpády na Ukrajinu alebo do Gruzínska. Napriek tomu dôkazy naznačujú, že protesty Ruska sú opodstatnené a že politika USA prispela k súčasnému napätiu v Európe.
Dokumenty z Univerzity Georgea Washingtona svedčia o dohodách uzavretých medzi západnými lídrami a ruskými predstaviteľmi v tomto období, že západné krajiny nebudú rozširovať NATO na východ.
Boris Jeľcin bol prvým prezidentom Ruskej federácie v rokoch 1991 až 1999, do funkcie nastúpil hneď po odstúpení premiéra Gorbačova s rozpadom sovietskeho impéria. V roku 1995 sa prezident Jeľcin stretol s prezidentom Clintonom v Sále svätej Kataríny v Kremli.
Jelcin Clintonovi povedal: “Chcem jasne pochopiť vašu predstavu o rozširovaní NATO, pretože teraz nevidím nič iné ako poníženie Ruska, ak budete pokračovať. Ako si myslíte, že to bude pre nás vyzerať, ak bude naďalej existovať jeden blok, zatiaľ čo Varšavská zmluva bola zrušená? Je to’nová forma obkľúčenia, ak sa jeden prežívajúci blok studenej vojny rozšíri až k hraniciam Ruska. Mnohí Rusi majú pocit strachu. Pýtajú sa, čo tým chcete dosiahnuť, ak je Rusko vaším partnerom. Aj ja sa pýtam. Prečo to chcete urobiť?"
Keď Clinton v roku 1995 hovoril s Jeľcinom, bolo v NATO 15 členských krajín. Keď Clinton odchádzal z funkcie, bolo ich 18.
Rusko’odpor voči rozširovaniu NATO
V roku 2016 prezident Clinton’bývalý minister obrany Bill Perry povedal, “V posledných rokoch možno väčšinu viny pripísať opatreniam, ktoré prijal Putin. Ale v prvých rokoch … si veľkú časť viny zaslúžia Spojené štáty.… Našou prvou akciou … zlým smerom bolo, keď sa NATO začalo rozširovať a pribúdali doň východoeurópske krajiny, z ktorých niektoré hraničili s Ruskom.”
Bývalý riaditeľ CIA Robert Gates, ktorý pôsobil aj ako minister obrany prezidenta Georgea W. Busha a prezidenta Baracka Obamu, postavil sa proti politike presadzovania “rozširovania NATO na východ [v 90. rokoch], keď Gorbačov a ďalší boli presvedčení, že sa tak nestane.”
Čítajte: Trumpova víťazná reč: ‘Mnoho ľudí mi povedalo, že Boh ušetril môj život z nejakého dôvodu’
V júni 1997 sa 50 bývalých senátorov, vojenských dôstojníkov vo výslužbe, diplomatov a akademikov z oblasti zahraničnej politiky písalo prezidentovi Clintonovi o problémoch a neblahých dôsledkoch rozširovania NATO:
[T]o, že súčasné úsilie vedené Spojenými štátmi o rozšírenie NATO …je politickou chybou historických rozmerov.…Rozširovanie NATO zníži bezpečnosť spojencov a naruší európsku stabilitu …
V Rusku rozšírenie NATO, proti ktorému sa naďalej stavia celé politické spektrum, posilní nedemokratickú opozíciu … [a] privedie Rusov k spochybneniu celého usporiadania po skončení studenej vojny.
V roku 1998 publicista New York Times Thomas Friedman pýtal sa Georgea Kennana, ktorý navrhol úspešnú “politiku zadržiavania”, aby zabránil Sovietskemu zväzu dosiahnuť svoj cieľ ovládnuť svet prostredníctvom otvorenej vojny, čo si myslí o tom, že americký Senát ratifikoval rozšírenie NATO dokonca až k ruským’hraniciam. Kennan odpovedal:
[I]to je začiatok novej studenej vojny.… Nebol na to žiadny dôvod.… Nikto nikoho iného neohrozoval.… Podpísali sme sa pod ochranu celého radu krajín, hoci na to nemáme ani zdroje, ani zámer.
Vyrušili ma … zmienky o Rusku ako o krajine, ktorá chce zaútočiť na západnú Európu.… Naše spory v studenej vojne boli so sovietskym komunistickým režimom. A teraz sa obraciame chrbtom k ľuďom, ktorí uskutočnili najväčšiu nekrvavú revolúciu v dejinách, aby tento sovietsky režim odstránili.
V roku 2007 Putin poznamenal, “NATO postavilo svoje frontové jednotky na našich hraniciach … a čo sa stalo s ubezpečeniami, ktoré naši západní partneri dali po rozpustení Varšavskej zmluvy … generálny tajomník NATO M. R. Štefánik. Woerner v Bruseli 17. mája 1990 … povedal … ‘skutočnosť, že sme pripravení neumiestniť armádu NATO mimo nemeckého územia, dáva Sovietskemu zväzu pevnú bezpečnostnú záruku.’ Kde sú tieto záruky? ”
Fiona Hill poukazuje na rok 2007, keď Putin “upozornil svet a určite aj Európu, že Moskva nebude akceptovať ďalšie rozširovanie NATO.… V roku 2008 dalo NATO otvorené dvere Gruzínsku a Ukrajine.… Štyri mesiace po bukureštskom summite NATO’došlo k invázii [Ruska] do Gruzínska. Invázia na Ukrajinu vtedy nebola, pretože ukrajinská vláda sa stiahla zo snahy o členstvo v NATO.”
William Burns, v súčasnosti riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby prezidenta Bidena’a bývalý veľvyslanec USA v Rusku, písal americkej ministerke zahraničných vecí Condoleezze Riceovej v roku 2008:
Ukrajinský vstup do NATO je pre ruskú elitu (nielen pre Putina) najjasnejšou zo všetkých červených čiar. Za viac ako dva a pol roka rozhovorov s kľúčovými ruskými hráčmi … som zatiaľ nenašiel nikoho, kto by Ukrajinu v NATO vnímal inak ako priamu výzvu ruským záujmom.
Čítajte: Republikáni získali späť Senát s väčšinou najmenej 51 kresiel
Putin v roku 2008 povedal Burnsovi: “Žiadny ruský líder by sa nemohol nečinne prizerať krokom smerujúcim k členstvu Ukrajiny v NATO. Bol by to nepriateľský akt voči Rusku. Urobili by sme všetko, čo je v našich silách, aby sme tomu zabránili.”
V roku 2015 nemecký časopis Der Speigel interviewoval Zbigniewa Brzezinského, bývalého poradcu prezidenta Jimmyho Cartera pre národnú bezpečnosť, v súvislosti so statusom Ukrajiny v reakcii na náhlu zmenu prezidentského vedenia a anexiu Krymu Ruskom. Brzezinski navrhol, že “Ukrajina by mala mať možnosť slobodne si vybrať svoju politickú identitu.… Ale … Rusko by malo byť dôveryhodne ubezpečené, že Ukrajina sa nestane členom NATO.”
Nedávno v roku 2022 Wall Street Journal reported, “pápež František povedal, že ‘štekanie NATO na dvere Ruska’ mohlo viesť k invázii na Ukrajinu.Pápež vyjadril poľutovanie nad brutalitou vojny.… Pápež František … opísal postoj Ruska’k Ukrajine ako ‘hnev, ktorý neviem, či bol vyprovokovaný, ale možno bol uľahčený’ prítomnosťou Severoatlantickej aliancie v okolitých krajinách.… ‘Na Ukrajine to boli iné štáty, ktoré vytvorili konflikt.’”
Obozretnosť týchto skúsených štátnikov a svetových lídrov sa prezidentovi Joeovi Bidenovi a viceprezidentke Kamale Harris stráca.
Tento článok je preložený so súhlasom Rady pre výskum rodiny, vydavateľa The Washington Stand na washingtonstand.com.
Pomôžte priviezť do Gazy nákladné autá s pomocou: LifeFunder