Politika je neustálym zdrojom zmätku a úzkosti. Myslím, že s tým budú súhlasiť všetky strany, hoci polovica z nich z nesprávnych dôvodov.
Výsledok nedávnych amerických federálnych volieb ma prekvapil. Zdá sa, že Američania ich znášajú dobre - násilností bolo oveľa menej, než sa očakávalo, a nakoniec ani vyhliadky na občiansku vojnu.
Sám som vo všeobecnosti nadšencom mierového odovzdávania moci - hoci si myslím, že jej odovzdávaniu (skutočným) nacistom, fašistom, komunistom alebo zástancom iných jednoznačne zlých ideológií by sa malo násilne brániť.
Čítajte: Táto reklama spoločnosti Apple sa stáva virálnou pre svoje prorodinné posolstvo
Ale, keď demokrati (z ktorejkoľvek strany) vo voľbách nazývajú svojich protivníkov nedbalo a ignorantsky – “nacisti,” “fašisti,” “komunisti,” a tak ďalej –, prispievajú k nášmu zmätku a úzkosti.
Nečakal som, že republikáni zvíťazia. Keď som počul, ako médiá “hlásia”, že “biele ženy” budú voliť Kamalu a Tima s náskokom 14 percent, predpokladal som, že hra sa skončila. Zdalo sa, že ďalšie voľby sú dohodnuté.
Donald a JD by mohli získať celkovo toľko hlasov, ale rozhodli by biele ženy, ktoré by všetky hlasovali za “právo na potraty.” Všetky rozhodujúce štáty by získali s malým náskokom, možno s hlasovacími lístkami doručenými trochu neskôr. (Ja ich volám “voliči mŕtvych detí.”)
Ale nemal’som veriť tomu, čo “progresívne” médiá uvádzali. Dávajú klamstvu zlé meno.
Však som si myslel, že vidím, čo sa deje. Projekcie hlasov žien’boli samy o sebe súčasťou krádeže. Republikánky by boli zastrašené a zostali by doma. A Barack Obama by černochom povedal, aby hlasovali ako blok.
Takto, ak sa nemýlim, vyhrali v roku 2020.
Ale rozdiel bol v pani Lare Trumpovej, predsedníčke republikánov, ktorá zorganizovala bezprecedentné sledovanie hlasovania. Na agentov a právnikov minula veľké peniaze. Ich mimoriadne úsilie sa vyplatilo.
Bolo to republikánske víťazstvo, a to aj napriek rôznym “inovatívnym volebným reformám”, ktoré zaviedli demokratické štáty.
Vlastne uprednostňujem absolútne monarchie alebo dokonca konštitučné republiky, ktoré nie sú založené príliš očividne na podvodoch, hoci chápem, že sú cestou sveta. Ale požiadavka “rovnosti” robí hry s číslami nevyhnutnými. (Čitateľ si to môže premyslieť.)
Má sa však veriť číslam, vzdor kresťanskému rozumu? Hovorí sa nám, aby sme nevkladali dôveru v deti ľudí, tak prečo dôverovať štatistickej vzorke?"
Vláda, ktorá je skutočne pre ľudí, nemôže byť vládou ľudí, inak sa rýchlo rozplynie vo vulgárnych mocenských hrách. Namiesto toho, ak hľadáme niečo spoľahlivé, mali by sme sa obrátiť na neľudské a naše zákony na Boha, viditeľného v čase.
Od počiatku vekov tu totiž bol On.
Ľudskú autoritu treba poslúchať – dokonca aj demokratické inštitúcie – až dovtedy, kým nezačnú byť v rozpore s božským. Ale demokratické trvanie na rovnosti popiera slobodu, spravodlivosť a každý iný ideál.
Stačí byť spravodlivý a slobodný; byť dobrým človekom, a tak si uvedomovať krásu, ktorá môže spasiť svet.
Ľudí treba aspoň pokresťančiť.
Čítaj: Pápež František napísal list na podporu prenasledovaných katolíkov v Nikarague
Myšlienka “kresťanskej demokracie” patrila medzi naivné návrhy minulého storočia spolu s “Organizáciou Spojených národov” a “svetovým mierom.”Zdalo sa vierohodné, že európskemu kontinentu, obývanému v drvivej väčšine nominálnymi kresťanmi (ako kedysi), možno dôverovať, že bude brániť kresťanské cnosti.
Nemohlo sa to, samozrejme.
Hĺbku tohto naivného“veté teraz odhalil každý, kto skúmal politické dejiny Európy,
Možno v 13. storočí to mohlo fungovať, ale ja si to nemyslím. Stačí sa poradiť so scholastikmi, aby sme si uvedomili, prečo by to už vtedy viedlo ku katastrofe.
Ale nádej tak často ožíva, večná v skazených ľudských srdciach. Republikáni pri oslavách víťazstva po 5. novembri predpokladajú, že všetko, čo robilo demokratov “odpornými”, bolo akosi pozastavené.
Myslia si, že sme sa zmenili, že aj “politická korektnosť” bola porazená, že prebudený marxizmus zmizol. Budú však preň nové slová. Nové ideológie budú znovu opakovať to, čo tvrdili tie staré.
Za predpokladu, že sa všetko špinavé vyčistí, budú vždy ďalšie voľby. Všetky hlúpe myšlienky, ktoré poháňali poslednú “progresívnu” administratívu, sa vrátia. Ako raz slávne povedal pán Trump, “ľudia budú unavení z víťazstva,” a keď sa tak stane, budú opäť voliť svet, telo a diabla.
Takto funguje svet a preto nám Boh poradil, aby sme nevkladali svoju dôveru v ľudí, t. j, nie v Trumpa.
Práve preto vesmírny poriadok prostredníctvom príkladu svätých dodáva (radikálne nedemokratický) model, ako by mala byť vedená ľudská spoločnosť a ako by sa mali ľudia správať. Vznik svetských vlád ponecháva do značnej miery na náhodu.
Nemožno si začať predstavovať Boha za akýmkoľvek politickým poriadkom. Považujem totiž za možné predstaviť si ho len za božským poriadkom. Čo si teda máme myslieť o vládach?
Že ich treba znášať.
A sú legitímne: treba ich legitímne znášať. Treba ich poslúchať, okrem prípadov, keď je človek’poslušnosť povinný, vyšší. (Všimnite si hierarchický princíp!)
Čítajme: Benedikt XVI. urobil kolosálnu chybu, keď vymyslel úlohu ‘emeritného pápeža’
Tisíce rokov miliardy ľudí znášali vlády, a výbercovia daní. Zo skúsenosti ich môžeme pripísať historickým náhodám. Nemôžeme s nimi však urobiť nič, čo by prežilo našu dobu.
Ľudia (nech im je žehnané) volili spravidla konzervatívnu stranu, inak preto, aby konzervatívnu stranu potrestali, alebo preto, že sa nudili.
V jednom ohľade by sa však priaznivci demokratov a republikánov, ale aj iných strán mali spojiť a oslavovať.
Nachádzame sa vo svete. A bez ohľadu na to, či uspejeme alebo zlyháme, v našich dôstojných alebo nedôstojných snahách, pre túto chvíľu sme tu, spolu, a nesporne, zázračne žijeme. Tak sa jednoducho veci majú.
A všetko, čo má dych, nech chváli Pána; chváľte Pána.
Prevzaté so súhlasom z Katolíckej veci.