Pápež Pius XI. vo svojej encyklike o náboženskej jednote Mortalium Animos z roku 1928 varoval Katolícku cirkev pred zlom snažiť sa o jednotu kresťanov iným spôsobom, než povzbudzovaním nekatolíkov, aby sa stali katolíkmi. Ako vidíme z jeho jasného učenia nižšie, predvídal, že chyby falošného ekumenizmu povedú k zlu, ktoré vidíme dnes. Ak sa teda snažíme napraviť zlo, ktoré vidíme dnes, mali by sme pochopiť a nasledovať to, čo Pius XI. učil pred takmer sto rokmi.
Túžba po jednote kresťanov prostredníctvom medzináboženských snáh
Pius XI. začal uznaním, že v záujme podpory mieru medzi národmi si mnohí ľudia želajú posilniť “bratský vzťah, ktorý nás spája a zjednocuje.”Podobne, napísal, sa niektorí ľudia usilujú dosiahnuť jednotu kresťanov prostredníctvom procesu podpory dialógu prostredníctvom medzináboženských stretnutí:
Podobný cieľ sledujú niektorí aj v tých záležitostiach, ktoré sa týkajú Nového zákona, ktorý vyhlásil Kristus, náš Pán. Keďže totiž považujú za isté, že ľudia zbavení akéhokoľvek náboženského zmyslu sa vyskytujú veľmi zriedkavo, zdá sa, že na tomto presvedčení zakladajú nádej, že národy, hoci sa medzi sebou v niektorých náboženských otázkach líšia, sa bez väčších ťažkostí dohodnú ako bratia vo vyznávaní určitých náuk, ktoré tvoria akoby spoločný základ duchovného života. Z tohto dôvodu tieto osoby často usporadúvajú konventy, stretnutia a prejavy, na ktorých je prítomný veľký počet poslucháčov a na ktoré sú pozývaní všetci bez rozdielu, aby sa zapojili do diskusie, a to tak neveriaci každého druhu, ako aj kresťania, dokonca aj tí, ktorí nešťastne odpadli od Krista alebo ktorí s tvrdohlavosťou a vytrvalosťou popierajú jeho božskú prirodzenosť a poslanie.
Na presný opis typov medzináboženských stretnutí sponzorovaných Vatikánom, ktoré sa od Druhého vatikánskeho koncilu stávajú čoraz bežnejšími, by nebolo potrebné na tejto pasáži veľa meniť. O takýchto aktivitách zvyčajne počujeme v súvislosti s ekumenickým hnutím, ktoré prekvitá už šesťdesiat rokov. Aby sme odlíšili legitímne pokusy o podporu jednoty kresťanov od tých snáh, ktoré odsúdil pápež Pius XI, môžeme tieto posledné snahy označiť termínom, ktorý sa na ne používa od koncilu: falošný ekumenizmus.
Pius XI. pokračoval tým, že jednoznačne zakázal katolíkom podporovať takéto snahy:
Zaiste, takéto pokusy nemôžu katolíci v súčasnosti schvaľovať, keďže sú založené na tom falošnom názore, ktorý považuje všetky náboženstvá za viac či menej dobré a chvályhodné, keďže všetky rôznym spôsobom prejavujú a označujú ten zmysel, ktorý je nám všetkým vrodený a ktorým sme vedení k Bohu a k poslušnému uznávaniu jeho vlády. Tí, čo zastávajú tento názor, sa nielenže mýlia a klamú, ale aj tým, že skresľujú myšlienku pravého náboženstva, zavrhujú ho a postupne sa obracajú k naturalizmu a ateizmu, ako sa to nazýva; z toho jasne vyplýva, že ten, kto podporuje tých, čo zastávajú tieto teórie a pokúšajú sa ich uskutočňovať, úplne opúšťa Bohom zjavené náboženstvo.
Písal, že základom týchto pomýlených snáh o dosiahnutie jednoty kresťanov je “falošný názor, ktorý považuje všetky náboženstvá za viac či menej dobré a chvályhodné.” Tento omyl nakoniec vedie k “naturalizmu a ateizmu” a k opusteniu Bohom zjaveného náboženstva.
Pápež Pius XI. v prvých odsekoch Mortalium Animos varoval Cirkev, že tí, ktorí sa pokúšajú dosiahnuť jednotu kresťanov prostredníctvom takých druhov medzináboženských snáh, aké sú dnes tak rozšírené, privedú duše k opusteniu viery.
Argumenty pankresťanov
Pápež Pius XI. pokračoval podrobným opisom argumentov tých, ktorí presadzujú falošný ekumenizmus:
Niektorí sa však dajú ľahšie oklamať vonkajším vzhľadom dobra, keď ide o podporu jednoty medzi všetkými kresťanmi. Nie je správne, často sa opakuje, ba dokonca je to v súlade s povinnosťou, aby sa všetci, ktorí vzývajú Kristovo meno, zdržali vzájomných výčitiek a konečne sa zjednotili vo vzájomnej láske? Kto by sa odvážil povedať, že miluje Krista, keby zo všetkých síl nepracoval na uskutočnení želaní toho, ktorý žiadal svojho Otca, aby jeho učeníci boli ‘jedno.’ A či ten istý Kristus nechcel, aby sa jeho učeníci vyznačovali a odlišovali od ostatných touto vlastnosťou, totiž aby sa navzájom milovali: ‘Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému?’ Všetci kresťania, dodávajú, by mali byť ako ‘jeden’: lebo potom by boli oveľa silnejší pri vyháňaní škodcu nenáboženstva, ktorý sa ako had každým dňom plazí ďalej a viac sa rozširuje a pripravuje sa okradnúť evanjelium o jeho silu.
Ako Pius XI. jasne pochopil, všetky tieto argumenty majú určitú príťažlivosť pre katolíkov dobrej vôle. Dodal však, že “panslávi” používajú tieto argumenty na presadzovanie myšlienok a aktivít, ktoré katolíci musia odmietnuť:
Tieto a iné veci tá trieda ľudí, ktorí sú známi ako pankresťania, neustále opakuje a rozširuje; a títo ľudia, zďaleka nie celkom malí a rozptýlení, narástli do rozmerov celej triedy a zoskupili sa do široko rozšírených spoločností, z ktorých väčšinu riadia nekatolíci, hoci sú preniknuté rôznymi doktrínami týkajúcimi sa vecí viery. Tento podnik je tak aktívne podporovaný, že si na mnohých miestach získava priazeň mnohých občanov, a dokonca sa zmocňuje mysle veľmi mnohých katolíkov a láka ich nádejou na vytvorenie takého zjednotenia, ktoré by vyhovovalo túžbam svätej Matky Cirkvi, ktorej vskutku neleží na srdci nič iné, ako pripomenúť svojich bludných synov a priviesť ich späť do svojho lona.
Ak by sa tí, ktorí predkladajú tieto argumenty, snažili dosiahnuť jednotu kresťanov prostredníctvom legitímneho procesu privádzania duší k pravej katolíckej viere, potom by tu nebol žiadny problém. Keď však tieto argumenty používajú tí, ktorí sa snažia zjednotiť kresťanov prekrúcaním katolicizmu, slúžia skôr nepriateľom katolicizmu než Bohu.
Pápež Pius XI’mal povinnosť varovať a korigovať
Pretože tieto argumenty mohli presvedčiť nepozorných, Pius XI. musel katolíkov varovať pred zlom, ktoré dnes poznáme ako falošný ekumenizmus:
V skutočnosti sa však pod týmito lákavými slovami a vábivými slovami skrýva najvážnejší omyl, ktorým sa úplne ničia základy katolíckej viery. Napomínaní preto vedomím Nášho apoštolského úradu, aby sme nedopustili, aby Pánovo stádo bolo podvedené nebezpečnými bludmi, vyzývame vás, ctihodní bratia, k horlivosti, aby ste sa vyhli tomuto zlu; Sme totiž presvedčení, že vďaka spisom a slovám každého z vás ľudia ľahšie spoznajú a pochopia tie zásady a argumenty, ktoré sa chystáme uviesť a z ktorých sa katolíci dozvedia, ako majú myslieť a konať, keď ide o tie podniky, ktorých cieľom je zjednotenie všetkých, ktorí sa nazývajú kresťanmi, v jednom tele, nech už je spôsob akýkoľvek.
Pápež Pius XI. nepísal len pre katolíkov žijúcich v roku 1928, ale pre všetkých katolíkov, ktorí budú neskôr uvažovať o perspektíve jednoty kresťanov. A pretože Božia’pravda sa nemení, môžeme si byť istí, že varovania a rady Pia XI’v Mortalium Animos zostávajú pre nás platné aj dnes, hoci ich František a takmer celá jeho hierarchia odmietajú.
Nemožno robiť kompromisy s vierou
Po rozbore rôznych spôsobov, ktorými zástancovia falošného ekumenizmu racionalizujú svoju túžbu po jednote nelegitímnymi prostriedkami, Pius XI. píše o potrebe katolíkov brániť a šíriť nefalšovanú katolícku vieru:
[I]nbsp;je jasné, že Apoštolská stolica sa za žiadnych okolností nemôže zúčastňovať na ich zhromaždeniach a v žiadnom prípade nie je dovolené, aby katolíci takéto podniky podporovali alebo pre ne pracovali; ak by to totiž robili, dávali by tým za pravdu falošnému kresťanstvu, ktoré je celkom cudzie jedinej Kristovej Cirkvi. Máme trpieť, čo by bolo naozaj nespravodlivé, aby sa pravda, a to pravda Bohom zjavená, stala predmetom kompromisu? Veď tu ide o obranu zjavenej pravdy. Ježiš Kristus poslal svojich apoštolov do celého sveta, aby prenikli všetky národy evanjeliovou vierou, a aby sa nemýlili, vopred chcel, aby ich učil Duch Svätý: či teda toto učenie apoštolov úplne zaniklo alebo bolo niekedy zahmlené v Cirkvi, ktorej vládcom a obrancom je sám Boh?
Niektorým serióznym katolíkom dnes nemusí byť ľahko zrejmé, prečo falošný ekumenizmus vedie ku kompromisom s vierou — falošný ekumenizmus aj kompromisy s vierou tu máme už tak dlho, že príčinnú súvislosť medzi nimi možno ľahko prehliadnuť. Aby sme pochopili jeden aspekt toho, ako falošný ekumenizmus vedie ku kompromisom s vierou, môžeme sa pozrieť na pasáž z knihy Michaela Daviesa’ Pápežský koncil Jána’, v ktorej opisuje, ako jeden koncilový otec reagoval na “ekumenické zaujatie” na II. vatikánskom koncile:
Záujem o upokojenie namiesto pravdy nebol bez odporu. Biskup Luigi Carli zo Segni ‘tvrdil, že niektorí konciloví otcovia doviedli ekumenické zaujatie do extrému. Obvinil, že už nie je možné hovoriť o Panne Márii; nikto nesmie byť označený za heretika; nikto nesmie používať výraz ‘Cirkev Militantná’; a už nie je možné upozorňovať na prirodzené sily Katolíckej cirkvi.’ (s. 88)
Obhajcovia Druhého vatikánskeho koncilu často argumentujú, že koncilové’dokumenty neobsahovali žiadne zjavné herézy. Bez ohľadu na to, či je to tak alebo nie, žiadny rozumný človek, ktorý študoval Druhý vatikánsky koncil, nemôže úprimne poprieť, že koncilové dokumenty dôsledne vynechávajú alebo zmenšujú plnosť katolíckej pravdy v záujme upokojenia nekatolíkov. Toto tragické zlyhanie v odvážnom hlásaní nefalšovanej katolíckej viery sa v desaťročiach po koncile len prehĺbilo.
Falošný ekumenizmus vedie aj ku kompromisom s vierou, pretože mylne signalizuje, že Katolícka cirkev môže zmeniť svoje učenie tak, že je v rozpore s tým, čo kedysi učila. Na to, aby sme videli príklad, stačí sa zamyslieť nad uvažovanou encyklikou: Pápež Pius XI’Mortalium Animos priamo odmieta najdôležitejšiu iniciatívu prijatú na Druhom vatikánskom koncile. Ak by sa však Cirkev skutočne mohla takto zmeniť, nemohla by byť pravdovravnou a nebol by dôvod stať sa alebo zostať katolíkom.
Nakoniec vidíme, že falošný ekumenizmus robí celé katolícke náboženstvo smiešnym, pretože vysiela posolstvo, že protestanti nemusia konvertovať na katolícku vieru, aby sa zapáčili Bohu a spasili svoje duše. Obhajcovia falošného ekumenizmu môžu naznačovať, že iba Boh môže posúdiť stav duší — a to je samozrejme pravda — ale v bežnom živote je úlohou Katolíckej cirkvi privádzať duše k náboženstvu ustanovenému Bohom. Tragické však je, že praktickou lekciou falošného ekumenizmu je, že Bohu sa môžete zapáčiť a byť spasení, ak budete praktizovať protestantské náboženstvá. Ak je to tak, prečo by sa potom niekto rozhodol nasledovať pomerne ťažkopádne pravidlá Katolíckej cirkvi?
Mor náboženského indiferentizmu
Ako napísal Pius XI. všetky takéto kompromisy s vierou prirodzene vedú k náboženskému indiferentizmu:
Vieme však, že od toho je už ľahký krok k zanedbávaniu náboženstva či indiferentizmu a k modernizmu, ako ho nazývajú. Tí, ktorí sú nešťastne nakazení týmito omylmi, zastávajú názor, že dogmatická pravda nie je absolútna, ale relatívna, to znamená, že súhlasí s premenlivými potrebami času a miesta a s premenlivými sklonmi mysle, pretože nie je obsiahnutá v nemennom zjavení, ale je schopná prispôsobiť sa ľudskému životu. Okrem toho v súvislosti s vecami, ktorým treba veriť, nie je teraz dovolené používať to rozlišovanie, ktoré niektorí považujú za vhodné zaviesť medzi tými článkami viery, ktoré sú základné, a tými, ktoré nie sú základné, ako sa hovorí, akoby tie prvé mali prijať všetci, zatiaľ čo tie druhé možno ponechať na slobodný súhlas veriacich: nadprirodzená cnosť viery má totiž formálnu príčinu, a to autoritu zjavujúceho Boha, a tá netrpí žiadnym takýmto rozlišovaním.
Takmer pred sto rokmi Pius XI. jasne videl, že falošný ekumenizmus, ktorý prekvital posledných šesťdesiat rokov, povedie k vážnemu zlu náboženského indiferentizmu. Je to úplne namieste, pretože katolícka viera, ktorú nám dal Boh, je jediným pravým náboženstvom: ak vďaka falošnému ekumenizmu nadobudneme presvedčenie, že náboženstvo, ktoré nám dal Boh, nepotrebujeme, potom je výber z alternatív len otázkou osobného vkusu. Ak sa teda snažíme riešiť rozšírený náboženský indiferentizmus, ktorý dnes sužuje Cirkev a svet, mali by sme svoju pozornosť zamerať na odstránenie falošného ekumenizmu.
Láska je založená na úplnej a úprimnej viere
Pápež Pius XI. pokračoval zdôraznením, že pravá kresťanská láska si vyžaduje, aby sa katolíci snažili šíriť a brániť nefalšovanú katolícku vieru:
Títo pan-kresťania, ktorí sa zameriavajú na zjednotenie cirkví, ako sa zdá, naozaj sledujú tie najvznešenejšie myšlienky, keď podporujú lásku medzi všetkými kresťanmi: napriek tomu, ako sa stane, že táto láska má tendenciu ubližovať viere? Každý vie, že sám Ján, apoštol lásky, ktorý akoby vo svojom evanjeliu odhaľoval tajomstvá Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a ktorý nikdy neprestával vtláčať do pamäti svojich nasledovníkov nové prikázanie ‘Milujte sa navzájom’, úplne zakázal akýkoľvek styk s tými, ktorí vyznávali znetvorenú a skazenú verziu Kristovho učenia: ‘Ak k vám niekto príde a neprinesie toto učenie, neprijímajte ho do domu a nehovorte mu: ’ Z tohto dôvodu, keďže láska sa zakladá na úplnej a úprimnej viere, Kristovi učeníci musia byť zásadne spojení putom jednej viery.
Ak katolíci skutočne milujú svojich blížnych, mali by chcieť priviesť nekatolíkov ku katolíckej viere. Michael Davies sa odvoláva na Mortalium Animos, aby zdôraznil tento bod vo svojom Koncile pápeža Jána’:
Jedinou katolíckou a praktickou formou ekumenizmu je zdvorilo a jasne predstaviť vieru protestantom ako jednotlivcom, pričom treba urobiť všetko pre to, aby sa odstránili mylné predstavy bez toho, aby sa ohrozila pravda. To, čo Cirkev učí, je pravda, a z toho vyplýva, že ak protestanti odmietajú katolícke učenie, odmietajú pravdu, nech sú vo svojom presvedčení akokoľvek úprimní. Politika katolíckych ekumenistov, ktorí zahmlievajú pravdu, aby sa zapáčili protestantom, nikomu neškodí viac ako samotným protestantom. Ak u nich vznikne dojem, že jedno náboženstvo je rovnako dobré ako iné, je nepravdepodobné, že sa vzdajú svojich omylov a prijmú výzvu, ktorú vyslovil pápež Pius XI. v Mortalium Animos. Každá forma ekumenizmu, ktorá sa nezakladá na tomto pozvaní, je zradou katolíckej viery. (s. 158)
Toto by mal byť pre katolíkov zdravý rozum. Ak skutočne veríme, že Boh nám dal katolícku vieru, aby sme mu mohli slúžiť a spasiť svoje duše, najväčším skutkom lásky, ktorý môžeme vykonať pre blížneho, je zdieľať pravé náboženstvo. Naopak, je jedným z najhorších predstaviteľných previnení voči Bohu, ak údajní predstavitelia Katolíckej cirkvi zavádzajú duše, že nemusia praktizovať nefalšovanú katolícku vieru.
Náprava falošného ekumenizmu
Pius XI. uzavrel svoju encykliku poučením o náprave falošného ekumenizmu:
Takže, ctihodní bratia, je jasné, prečo táto Apoštolská stolica nikdy nedovolila svojim poddaným zúčastňovať sa na zhromaždeniach nekatolíkov: pretože zjednotenie kresťanov možno podporiť len tak, že sa podporí návrat do jedinej pravej Kristovej Cirkvi tých, ktorí sa od nej oddelili, lebo ju v minulosti nešťastne opustili. Hovoríme, že do jedinej pravej Kristovej Cirkvi, ktorá je viditeľná pre všetkých a ktorá má podľa vôle svojho pôvodcu zostať presne taká, ako ju ustanovil. . . Nech sa teda oddelené deti priblížia k Apoštolskej stolici, zriadenej v meste, ktoré Peter a Pavol, kniežatá apoštolov, posvätili svojou krvou; k tejto stolici, opakujeme, ktorá je koreňom a lonom, z ktorého vyrastá Božia Cirkev; nie s úmyslom a nádejou, že ‘Cirkev živého Boha, pilier a základ pravdy’, zavrhne integritu viery a bude tolerovať ich omyly, ale naopak, že sa sami podriadia jej učeniu a vláde.
Toto je dôsledné učenie Katolíckej cirkvi, ktoré bude vždy pravdivé, nech by ktokoľvek tvrdil opak. A falošný ekumenizmus, ktorý odsúdil pápež Pius XI. bude vždy falošný, bez ohľadu na to, kto hovorí niečo iné. Ak chceme skutočne bojovať za Katolícku cirkev, je len málo lepších spôsobov, ako to urobiť, než sa snažiť presadzovať pravdy obsiahnuté v Mortalium Animos pápeža Pia XI’proti lžiam, ktoré sa šírili prostredníctvom falošného ekumenizmu. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás!