Odchádzajúci prezident Joe Biden oznámil 19. decembra nový klimatický cieľ znížiť americké emisie oxidu uhličitého o viac ako 60 % v priebehu nasledujúceho desaťročia, hoci vracajúci sa prezident Donald Trump ho bude môcť zrušiť už budúci mesiac.
“Dnes, keď Spojené štáty pokračujú v urýchľovaní prechodu na hospodárstvo založené na čistej energii, prezident Biden oznamuje nový klimatický cieľ pre Spojené štáty: zníženie čistých emisií skleníkových plynov v celom hospodárstve o 61 až 66 % v roku 2035 v porovnaní s úrovňou z roku 2005,” oznámil Biely dom, informuje Washington Free Beacon. Nový cieľ bude oficiálne predložený sekretariátu Organizácie Spojených národov pre klimatické zmeny.
“Nový klimatický cieľ prezidenta Bidena na rok 2035 je odrazom toho, čo sme už“dosiahli,”dodal Bidenov poradca pre klímu John Podesta,“a čo si myslíme, že Spojené štáty môžu a mali by dosiahnuť v budúcnosti.”
Vyhlásenie však nakoniec nemusí byť viac než symbolické gesto, keďže sa všeobecne očakáva, že Trump po januárovom nástupe do funkcie odstúpi od Parížskej klimatickej dohody, čím zruší súvisiace záväzky v oblasti klímy.
Trump formálne odstúpil od parížskych dohôd v auguste 2017, v prvom roku svojho prvého funkčného obdobia, pričom vtedajšie USA veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová vyhlásila, že administratíva bude “otvorená opätovnému zapojeniu sa do Parížskej dohody, ak Spojené štáty dokážu určiť podmienky, ktoré budú pre ne, ich podniky, pracovníkov, ľudí a daňových poplatníkov výhodnejšie.”
Takéto podmienky sa však nikdy nedosiahli, čím Amerika zostala mimo, kým Biden znovu zaviazal krajinu k Parížskej dohode v prvý deň svojho prezidentovania, čím zaviazal politiku USA k novým ekonomickým reguláciám na zníženie emisií uhlíka.
V júni Trumpova kampaň potvrdila Trumpov’zámer opäť odstúpiť od Paríža. V tom čase údajne Trumpov tím’premýšľal nad viacerými nefinalizovanými návrhmi výkonných príkazov, ktoré by to umožnili.
Levičácke zdesenie v tejto veci vychádza z istoty v “antropogénne globálne otepľovanie” (AGW) alebo “klimatické zmeny”, teda z tézy, že za meniacu sa klímu Zeme je zodpovedná predovšetkým ľudská činnosť, a nie prírodné javy, a že takéto trendy predstavujú pre planétu nebezpečenstvo v podobe stúpania hladiny morí a nestability počasia.
Aktivisti už dlho tvrdia, že existuje “97-percentný vedecký konsenzus” v prospech AGW, ale toto číslo pochádza z zkresleného prehľadu 11 944 článkov z recenzovaných časopisov, 66.4 % z nich sa k tejto otázke nevyjadrilo; v skutočnosti sa mnohí autori stotožnení s “konsenzom AGW” neskôr vyjadrili, že ich postoje boli skreslené.
Zástancovia AGW v roku 2010 utrpeli ranu zistením, že ich poprední výskumníci z Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny, East Anglia Climate Research Unit a National Oceanic and Atmospheric Administration sa podieľali na rozsiahlej manipulácii s údajmi, chybných klimatických modeloch, skresľovaní zdrojov a potláčaní odlišných zistení s cieľom vytvoriť tzv;ustálená veda” hovorila to, čo chceli klimatickí aktivisti.