Po sviatku Milovaného učeníka nasleduje sviatok Svätých nevinných. Pri Ježišových jasliach - kde sme sa už stretli a uctili si Knieža mučeníkov a Orla z Patmosu - dnes stojí okolo nich rozkošný chór malých detí, odetých do snehobielych šiat a v rukách držiacich zelené ratolesti.
Usmieva sa na nich Božské Dieťa - je ich Kráľom; a títo nevinní sa usmievajú na Božiu Cirkev. Odvaha a vernosť nás najprv priviedli k jasličkám; teraz prichádza nevinnosť a vyzýva nás, aby sme tam zotrvali.
Herodes chcel medzi zavraždené betlehemské deti zaradiť aj Božieho Syna. Rácheline dcéry plakali nad svojimi maličkými a kraj tiekol krvou; ale tyranská’politika už viac nezmôže: na Ježiša nedosiahne a celé jej sprisahanie sa končí verbovaním obrovskej armády mučeníkov pre nebo.
Tieto deti neboli schopné spoznať, akou cťou sa pre ne stalo, že sa stali obeťami kvôli Spasiteľovi sveta, ale už v prvom okamihu po ich obetovaní a všetko sa im zjavilo: prešli týmto svetom bez toho, aby ho poznali, a teraz, keď ho poznajú, vlastnia nekonečne lepší. Boh tu ukázal bohatstvo svojho milosrdenstva – žiada od nich len chvíľkové utrpenie, a to sa skončilo, prebúdzajú sa v Abrahámovom lone: nečaká ich žiadna ďalšia skúška, sú v nepoškvrnenej nevinnosti a sláva, ktorá patrí vojakovi, ktorý zomrel, aby zachránil život svojho kniežaťa, im patrí naveky.
Zomreli pre Ježiša’– preto ich smrť bola skutočným mučeníctvom a Cirkev ich pre ich útly vek a nevinnosť nazýva krásnym menom Kvety mučeníkov,. Oprávnene ich teda cirkevný cyklus pred nás dnes stavia hneď po dvoch udatných Kristových bojovníkoch, Štefanovi a Jánovi. Súvislosť týchto troch sviatkov tak obdivuhodne vysvetľuje svätý Bernard vo svojej kázni na svätých Nevinných:
V sv. Štefana máme skutok aj túžbu po mučeníctve; u svätého Jána máme len túžbu; u svätých nevinných máme len skutok … Bude niekto pochybovať, či bola týmto nevinným daná koruna? … Ak sa ma pýtate, akú zásluhu mohli mať, že ich Boh korunoval? Spýtam sa vás, aká bola vina, pre ktorú ich Herodes zabil? Čože! Je Ježišovo milosrdenstvo menšie ako Herodesova krutosť? A kým Herodes mohol usmrtiť tieto nemluvňatá, ktoré mu nič zlé neurobili, Ježiš ich nesmie korunovať za to, že za neho zomreli?
Stefan je teda mučeník, mučeníctvom, o ktorom ľudia môžu súdiť, lebo podal tento zjavný dôkaz, že jeho utrpenie bolo pociťované a prijímané, že v samom okamihu jeho smrti sa zvýšila jeho starostlivosť o vlastnú dušu i o dušu jeho prenasledovateľov; muky jeho telesného umučenia boli menej intenzívne ako náklonnosť jeho duše’súcit, ktorá ho nútila plakať viac nad ich hriechmi ako nad vlastnými ranami.
Ján bol mučeníkom, a to mučeníctvom, ktoré mohli vidieť len anjeli, pretože dôkazy jeho obety boli duchovné, mohli ich poznať len duchovné stvorenia. Nevinní však boli mučeníkmi pre žiadne iné oko okrem tvojho, Bože! Človek nemohol nájsť nijakú zásluhu, anjel nemohol nájsť nijakú zásluhu: tým smelšie sa vynára mimoriadna výsada tvojej milosti. Z úst nemluvniat a “dojčiat si zdokonalil chválu.” (Ps 8,3) Chvála, ktorú ti vzdávajú anjeli, znie: “Sláva Bohu na výsostiach a pokoj na zemi ľuďom dobrej vôle” (Lukáš 2,14). Je to veľkolepá chvála, ale trúfam si povedať, že nie je dokonalá, kým nepríde Ten, ktorý povie: “Nechajte deti prísť ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo; (Matúš 19,14) a v tajomstve môjho milosrdenstva bude pokoj pre ľudí, ktorí nemôžu použiť ani svoju vôľu.” (Kázeň na svätých nevinných)
Ano, Boh urobil pre týchto nevinných, ktorí boli obetovaní na účet jeho Syna’to, čo robí každú chvíľu teraz prostredníctvom sviatosti znovuzrodenia v prípade detí, ktoré zomierajú skôr, než prídu k používaniu rozumu. My, ktorí sme boli pokrstení vodou, by sme mali byť o to viac pripravení uctiť si týchto maličkých, ktorí boli pokrstení vlastnou krvou, a tým sa pripojili ku všetkým tajomstvám Božieho detstva.
Mali by sme im spolu s Cirkvou blahoželať, že slávna a predčasná smrť im zabezpečila nevinnosť. Žili na našej zemi, a predsa ich nepoškvrnila! Naozaj si tieto nežné ovečky zaslúžia byť navždy s Božím Baránkom! Kiež by tá istá naša zem, zostarnutá v zlobe, na seba strhla božie milosrdenstvo láskou a úctou, ktorú každoročne preukazuje týmto sladkým betlehemským deťom, ktoré ako holubica z Noemovej archy nenašli miesto, na ktorom by mohli spočinúť.
Uprostred radosti, ktorá v tomto svätom čase napĺňa nebo i zem, svätá Cirkev v Ríme nezabúda na nárek matiek, ktoré videli svoje deti kruto zmasakrované Herodesovými vojakmi. Počuje nárek Ráchel, a súcití s ňou; a ak nie je nedeľa, pozastaví na tento sviatok niektoré prejavy radosti, ktorá zaplavuje jej dušu počas oktávy Ježišovho’ narodenia.
Červené rúcho v deň mučeníka’by príliš vyjadrovalo ten prúd detskej krvi, ktorý matkám zakazuje utešiť sa, a radostná biela by sa zle hodila k ich dojemnému smútku; preto sa odieva do purpuru, symbolu smútku. Hymnus Gloria in excelsis, ktorý tak vášnivo miluje počas týchto dní, keď anjeli zostupujú z neba, aby ho spievali – aj ten musí dnes utíchnuť: a vo svätej obete nespieva žiadne Alleluia. V tomto, ako vo všetkom, čo robí, Cirkev koná s vynikajúcou jemnosťou citu. Jej liturgia je školou rafinovanej kresťanskej ohľaduplnosti.
Tento prejav súcitu dodáva dnešnému ofíciu’patetický smútok, ktorý však nijako neruší radosť, ktorú Cirkev pociťuje pri slávení sviatku svätých Nevinných. Zachováva ho oktávou, ako to robí aj pri dvoch predchádzajúcich sviatkoch svätého Štefana a svätého Jána. Sankcionuje prax, ktorá sa dodržiava v katedrálnych a kolegiátnych kostoloch, keď sa mladým chlapcom umožňuje podieľať sa na povinnostiach chóru a miešať ich nevinný spev so spevom Božích služobníkov. Udeľuje im viaceré výsady a s potešením sleduje, s akou radosťou tieto deti vykonávajú viaceré zverené funkcie. Táto radosť, táto jednoduchosť, táto nevinnosť, to všetko dodáva bohoslužbe pôvab; a prostredníctvom týchto mladých chóristov Cirkev vzdáva česť Dieťaťu Ježišovi a svätým betlehemským nevinným.
V Ríme je stanica na sviatok svätého Štefana v kostole zasvätenom svätému protomartierovi na Monte Celio; stanica na sviatok sv. Jána je v Bazilike Panny Márie Väčšej; dnes sa stanica nachádza v kostole svätého Pavla vonkajších hradbách, ktorý vlastní niekoľko tiel svätých Nevinných. V 16. storočí, pápež Sixtus V spôsobil, že časť týchto relikvií bola preložená do Baziliky sv. Márie Väčšej’a uložili ju v blízkosti svätej relikvie jasličiek nášho Pána’
Zvyšok krásnej úvahy Dom Guérangera’o sviatku svätých neviniatok si môžete prečítať na webovej stránke ZDE.
Tento text je prevzatý z Liturgický rok, ktorej autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews je vďačný Stránke Ecu-Men za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.