Pápež František obhajoval svoje pravidelné prijímanie transrodových skupín vo Vatikáne a povedal, že “blízkosť” je pre Cirkev kľúčová.
“Blízkosť! To’je to slovo. Blízkosť ku každému. Každému.”Takto odpovedal pápež František, keď sa ho 19. januára v talianskej’relácii Che Tempo Che Fa pýtali na vrelé prijatie skupín transrodových a homosexuálnych osôb vo Vatikáne.
Takéto podujatia sa stali pravidelným javom a majú rôzny charakter - od pápežovho pozdravu na konci jeho týždennej generálnej audiencie (na ktorej im je vyhradené osobitné miesto) až po prijatie disidentských skupín, ako je napríklad New Ways Ministry, na súkromnej audiencii.
“Ale chcem pamätať na toto,” dodal František. “Najhoršie hriechy, to sú tie, ktoré majú viac ‘anjelskosti.’ Hriechy tela majú menej ‘anjelskosti.’ Hriechy obžerstva, sexuálne hriechy majú menej ‘anjelskosti.”
Dodal:
Naproti tomu nestaranie sa o otca a matku, klamstvá, podvádzanie … Tie majú toľko “anjelskosti.”
Potrebujeme byť úctiví a nestavať všetko do [termínov] telesných hriechov. Hnusí sa mi, keď to niektorí ľudia pri spovedi vždy hľadajú.
Hriechy tela majú menšiu “anjelskosť,” ale na tie ostatné nezabudnite. Je také zlé nevenovať sa otcovi a matke, také zlé. Majú viac “anjelskosti.” Toto je kľúč k pochopeniu ťažkého hriechu.
Tieto riadky sa veľmi podobajú tým, ktoré pápež použil vo svojich nedávno vydaných memoároch Nadejme sa, v ktorých odsúdil pobúrenie katolíkov kvôli tomu, že povolil rozvedeným a “znovu zosobášeným” prijímať sväté prijímanie.
Písaním v Nadeji František odsúdil “odpor” voči Amoris Laetitia (ktorá obsahovala kontroverznú vetu o svätom prijímaní) ako založený na “nedostatočných vedomostiach alebo určitej forme pokrytectva.”
Podľa jeho slov dokument jednoducho otvára “dvere novým pastoračným výzvam v súvislosti s rodinou a to poznámka o možnosti rozvedených ľudí pristupovať k sviatostiam.”
“Sexuálne hriechy,” povedal, “zvyknú u niektorých ľudí vyvolávať väčšie pobúrenie. V skutočnosti však nie sú najvážnejšie. Sú to ľudské hriechy, telesné.”
Naopak, pokračoval, “najvážnejšie … sú hriechy, ktoré majú viac ‘anjelskosti,’ ktoré sa obliekajú do iného rúcha: pýcha, nenávisť, faloš, podvod, zneužívanie moci.”
Čítajte: Čo motivuje pápeža Františka’ pokusy normalizovať homosexuálne vzťahy?
Pápež’praktizuje “blízkosť” zahŕňal množstvo audiencií a stretnutí s osobami, ktoré aktívne žijú ako príslušníci opačného pohlavia, alebo s kľúčovými aktivistami LGBT. Účastníci týchto stretnutí spomínajú, že stretnutie s pápežom ich skôr utvrdilo, než aby ich prebudilo v ich biologickej realite.
Jedna žena, ktorá žije ako muž, napríklad nedávno poznamenala, že stretnutie ju utvrdilo v jej “transrodovej identite.”
Katolícka cirkev vyzýva všetky duše k praktizovaniu čistoty, ale osobitnú pozornosť venuje tým, ktorí trpia príťažlivosťou k osobám rovnakého pohlavia, aby im ponúkla potrebnú pomoc, ale aj aby sa v tomto úsilí neohrozila plnosť katolíckej morálky.
Učenie nájdené opätovne v Katechizme Katolíckej cirkvi konštatuje, že “homosexuálne skutky sú vnútorne neusporiadané” a “odporujú prirodzenému zákonu.” Katechizmus veľmi jasne hovorí, že homosexuálne aktivity nemožno nikdy schvaľovať, a opakuje, že “[h]omosexuálne osoby sú povolané k čistote.”
Kongregácia pre náuku viery (CDF) pod vedením kardinála Josepha Ratzingera v roku 1986 vydala dokument poučujúci biskupov o pastorácii homosexuálnych osôb. CDF napomenula biskupov, aby sa uistili, že oni a každý “pastoračný program” v diecéze “jasne uvádza, že homosexuálne aktivity sú nemorálne.”
Takýto autentický pastoračný prístup by “pomáhal homosexuálnym osobám na všetkých úrovniach duchovného života: prostredníctvom sviatostí, a najmä častým a úprimným používaním sviatosti zmierenia, modlitbou, svedectvom, radou a individuálnou starostlivosťou,” uviedla CDF.
Inštrukcia dodáva:
Chceme však jasne povedať, že odklon od učenia Cirkvi’alebo mlčanie o ňom v snahe poskytnúť pastoračnú starostlivosť nie je ani starostlivosťou, ani pastoráciou. Pastoráciou môže byť v konečnom dôsledku len to, čo je pravdivé. Zanedbávanie postoja Cirkvi’bráni homosexuálnym mužom a ženám v tom, aby dostali starostlivosť, ktorú potrebujú a ktorú si zaslúžia.
Preto by sa osobitná starostlivosť a pastoračná pozornosť mala zamerať na tých, ktorí majú tento stav, aby sa im nevytvorilo presvedčenie, že prežívanie tejto orientácie v homosexuálnej aktivite je morálne prijateľná možnosť. Nie je.
V CDF’1975 dokument, Persona Humana, tiež poznamenal, že “[t]ak nemožno skutočne podporovať dôstojnosť človeka’ak sa nerešpektuje základný poriadok jeho prirodzenosti.”