Nasledujúci text o Nepoškvrnenom počatí je upravený z prednášky profesora Plinia Corrêa de Oliveira [zakladateľa organizácie Tradícia, rodina, majetok] z 15. júna 1973. Bola preložená a upravená na publikovanie bez jeho revízie. Všimnite si, že v tomto texte používa slová “revolúcia” a “kontrarevolúcia” tak, ako ich definoval vo svojej knihe Revolúcia a kontrarevolúcia. V tomto zmysle je Revolúcia” stáročný proces motivovaný pýchou a zmyselnosťou, a teda egalitarizmom a liberalizmom, ktorý ovláda moderný svet a usiluje sa zničiť kresťanskú civilizáciu. “Kontrarevolúcia” sú tí, ktorí sa venujú porážke tohto procesu a obrane Božích práv. -Ed. americký TFP.
Jeden zo skutočne kontrarevolučných činov pontifikátu pápeža Pia IX bolo vyhlásenie Nepoškvrneného počatia.
Existujú tri dôvody, prečo bola definícia tejto dogmy obzvlášť kontrarevolučná, a preto nenávistná pre nepriateľov Cirkvi.
Prvý dôvod: Protirečivý dogmatizmus
Táto dogma učí, že Panna Mária bola pri svojom počatí nepoškvrnená, čo znamená, že v žiadnom okamihu nemala ani najmenšiu škvrnu prvotného hriechu. Ona, a prirodzene aj náš Pán Ježiš Kristus, boli oslobodení od tohto prísneho zákona, ktorý si podmaňuje všetkých ostatných potomkov Adama a Evy.
Teda Panna Mária nebola vystavená nešťastiam padlého človeka. Nemala zlé vplyvy, sklony a tendencie. V nej všetko harmonicky smerovalo k pravde, dobru, a teda k Bohu. V tomto zmysle je Panna Mária príkladom dokonalej slobody, čo znamená, že všetko, čo jej rozum osvietený vierou určil ako dobré, jej vôľa úplne chcela. Nemala žiadne vnútorné prekážky, ktoré by jej bránili v praktizovaní čností.
Byť “plná milosti” tieto účinky ešte znásobilo. Jej vôľa tak postupovala s nepredstaviteľným impulzom ku všetkému, čo bolo pravdivé a dobré.
Vyhlásenie, že obyčajné ľudské stvorenie malo toto mimoriadne privilégium, robí túto dogmu zásadne antiegalitárskou, pretože poukazuje na obrovskú nerovnosť v Božom pôsobení. Poukazuje na úplnú nadradenosť Panny Márie nad všetkými ostatnými bytosťami. Preto jej hlásanie spôsobilo, že revolučné egalitárske duše vrie nenávisťou.
Druhý dôvod: Nepoškvrnená čistota Panny Márie
Existuje však aj hlbší dôvod, prečo revolúcia túto dogmu nenávidí.
Revolucionári milujú zlo a sú v súlade s tými, ktorí sú zlí, a preto sa snažia vo všetkom nájsť zlo. [Pritom] tí, ktorí sú bezúhonní, sú príčinou intenzívnej nenávisti. Preto sa revolucionárom hnusí myšlienka, že by nejaká bytosť mohla byť od prvého okamihu svojej existencie úplne bezúhonná.
Príklad: Predstavte si človeka, ktorý je pohltený nečistotou. Keď ho obliehajú nečisté sklony, hanbí sa za svoj súhlas s nimi. To ho zanecháva skľúčeného a úplne zničeného.
Predstavte si, že tento človek uvažuje o Panne Márii, ktorá ako stelesnenie transcendentálnej čistoty nemala ani najmenšiu chuť na žiadostivosť. Pociťuje nenávisť a opovrhnutie, pretože jej cnosť rozbíja jeho pýchu.
Navyše vyhlásením, že Panna Mária je taká slobodná od pýchy, zmyselnosti a túžby po čomkoľvek revolučnom, hlásanie Nepoškvrneného počatia potvrdilo, že je úplne kontrarevolučná. To len ešte viac rozdúchalo revolucionársku nenávisť voči dogme.
Spochybňovanie učenia: Kontrarevolučný boj
Po stáročia existovali v Cirkvi dva protichodné myšlienkové prúdy o Nepoškvrnenom počatí. Hoci by bolo prehnané tvrdiť, že všetci, ktorí bojovali proti tejto doktríne, konali s revolučnými úmyslami; faktom je, že všetci, ktorí konali s revolučnými úmyslami, bojovali proti nej. Na druhej strane všetci tí, ktorí boli za jej hlásanie, aspoň v tomto bode vyjadrovali kontrarevolučný postoj.
Teda v boji medzi týmito dvoma teologickými prúdmi bol istým spôsobom prítomný boj medzi revolúciou a kontrarevolúciou.
PREČÍTAJTE SI: Nový film o katolíckej viere spája kardinála Mülera, biskupa Stricklanda, biskupa Schneidera
Tretí dôvod: Vykonávanie pápežskej neomylnosti
Existuje ešte jeden dôvod, prečo je táto dogma pre revolucionárov nenávidená: bola to prvá dogma vyhlásená prostredníctvom pápežskej neomylnosti.
V tom čase dogma o pápežskej neomylnosti ešte nebola definovaná a v Cirkvi existoval prúd, ktorý tvrdil, že pápež je neomylný len vtedy, keď predsedá koncilu. Napriek tomu sa Pius IX. odvolával na pápežskú neomylnosť, keď definoval Nepoškvrnené počatie len po konzultácii s niektorými teológmi a biskupmi.
Liberálnym teológom sa to zdalo ako argumentácia v kruhu. Ak jeho neomylnosť nebola definovaná, ako ju mohol použiť? Naopak, tým, že použil svoju neomylnosť, potvrdil, že ju má.
Toto odvážne potvrdenie vyvolalo výbuch rozhorčenia medzi revolucionármi, ale obrovské nadšenie medzi kontrarevolucionármi. Na oslavu novej dogmy sa deti po celom svete krstili pod menom: Conception, Concepción, Conceição alebo Concetta, aby ich zasvätili Nepoškvrnenému počatiu Panny Márie.
Pius IX: Prenesenie boja na nepriateľa
Nie je prekvapujúce, že Pius IX. tak neochvejne potvrdil pápežskú neomylnosť. Veľmi sa líšil od tých, ktorí nastúpili po ňom, a bol vždy pripravený viesť boj s nepriateľom. Urobil tak vo švajčiarskej Ženeve, ktorá bola vtedy živnou pôdou kalvinizmu, čo je najradikálnejšia forma protestantizmu.
Keď sa zmenili švajčiarske zákony, aby sa v Ženeve mohla postaviť katolícka katedrála, Pius IX. nariadil, aby sa uprostred mesta umiestnila socha Nepoškvrneného počatia, aby sa táto dogma hlásala na mieste, kde ju kalvíni, luteráni a iní protestanti popierali viac ako kdekoľvek inde. Je to príklad vodcovstva Pia IX’v boji proti revolúcii.
Je preto úplne správne, že všetci katolíci prechovávajú osobitnú náklonnosť k dogme o Nepoškvrnenom počatí, ktorú dnes nepriatelia Cirkvi tak nenávidia.
PREČÍTAJTE SI: Návrh zákona v Montane by kňazov uväznil na 5 rokov, ak odmietnu porušiť pečať spovede
Tento článok sa predtým objavil na webovej stránke PlinioCorreadeoOliviera.info. Znovu uverejnený na požiadanie.